Ostrov Ćičakova, Miloradoviča, Kutuzova, Suvorova, Predprijatije, Vostok, Rajevskij, Menšikov, Lisjanskij, Bonin, Rimskij-Korsakov, Seńavin, Jermolov, Volkonskij, Romancev, Belinghausen, Viťaz…keby človek nevedel, že sa pozerá na staršiu mapu Tichého oceánu, nazdal by sa, že ide o ostrovy dakde pri Archangelsku. Je to svedectvo smelých výbojov cárskeho Ruska vo vrcholnom období rozmachu dynastie Romanovcov.
Jedna vec je však ostrov objaviť a vyhlásiť ho za svoje štátne územie, druhá vec je dosiahnuť uznanie od konkurencie a motivácia vojensky ho pred ńou ubrániť. No a práve takáto motivácia brániť vzdialené ostrovy-aj ke´d bohaté na nerasty a tropické plodiny, Rusom chýbala. Rusi mali dosť roboty so Sibírou a jej nesmiernym bohatstvom. Sibír bola oveľa dostupnejšia než koralové či sopečné palmami porastené fliačky zeme vo vzdialenom Pacifiku. Rusi ostrovy objavili, zdokumentovali-a nechali napospas anglickým, francúzskym, nemeckým, japonským či americkým imperiálnym dravcom. Tí ich vojensky obsadili-a premenovali…Najdlhšie odolával ostrov Bonin. Ale aj jeho sa napokon zmocnilo Japonsko, rýchlo ho osídlilo a začlenilo do cisárskeho impéria. Dnes by aj tých zopár korálových atolov s palmičkami, bungalovmi, bazénikmi ruských výletníkov veľmi potešilo. Ba potešilo by aj ruskú admiralitu-ale čo už…Po usilovných predkoch sa dedí, na veselých ľahtikárov sa spomína.
Gauguin a Štefánik spojili svoje osudy s ostrovmi Pacifiku. Pre nich to ale bol iný svet, než akým on v skutočnosti je. Nevnímali piesčitú neúrodnú pôdu, nezažívali pravidelne sa opakujúce, zničujúce cyklóny, zemetrasenia, sopečné výbuchy a ani následné tsunami.
Ostrovy južných morí,-to je dusno, dokmásané palmy, túlavé psíky, kraby, prasiatka živiace sa kokosovými orechmi. Občas pozemský raj, občas vražedné peklo. – Občas všetko dohromady: a všetko aké nádherné.
Medzi pacifickými ostrovmi prevádzkujú miestne letecké spoločnosti malé lietadlá, akési mikrobusy, či skôr lietajúce tuk-tuky. Fungujú tu však aj vážnejšie aerolinky, najmä Fidji air a Virgin air. Kapitáni lietadiel sú nielen zruční piloti ale aj mechanici. Sami si pred letom prekontrolujú, či je všetko v poriadku, či na lietadle držia krídla, či podvozok nie je príliš zhrdzavený, či tesnia nádrže s palivom. Pocit istoty u cestujúcich upevńuje individuálne-sedadlo po sedadle vykonávaná predletová bezpečnostná inštruktáž.
Spoločnosť Virgin sa aj pri 4-hodinových letoch stará o zdravie cestujúcich. Dá im pred letom raz pohárik vody . A už nič viac. Teda zadarmo nič viac. Za doláre-blahobyt. Hlavnou atrakciou aeroliniek sú ale letušky. Spomedzi obyvateľov ostrovov, patriacich svojou výškou a váhou medzi najozrutnejších ľudí na svete si na miesta letušiek vyberajú tých úplne najnajozrutnejších. Zdrobnelina „letuška“ je tu veľmi nenáležitá. Lepšie by na ne pasoval výraz LETUCHA, podobný slovu svińucha-vypasená veľryba.
Letuchy s výškou nad 190 cm a váhou nad 100 kg plávajú v úzkej uličke a rozdávajú úsmevy optimisticky naladených prasiatok. Občas musia pohyb zastaviť v úžine medzi dvoma sedadlami, vytvorenej z oboch strán sediacimi domorodými cestujúcimi. Tí sú totiž takmer rovnako obrovskí ako letuchy. Metráky pliec, záhybov na trupe a závojov biomasy takmer nepriedušne upchávajú chodbičku z ľavej i pravej strany. Letuchy si ale vždy poradia. Oprú sa raz o jedného, raz o druhého cestujúceho ako o bradlá, navalia sa na nich-a je to. Nezaobíde sa to prirodzene bez decentného vtipkovania. V ich šarmantnej, na silné hrdelné zvuky bohatej pacifičtine.
Názov Mikronézia musel dať ostrovom s takto urastenými obyvateľmi asi riadny ironik. Ešte, že je tu potom už len Melanézia a Polynézia.- A nie nejaká gigantická Makronézia. Nečudo, že chlapi z ostrovov majú radi rugby. Majú na nań figúru-hlavu ako medicynbal, tvár bujaka, v očiach krvavožilovaté beľmá, ostatok tela ako valec jemne opečeného mäsiska.
„Zdá sa, že si trochu pribral“,- doberá si jeden cestujúci druhého. „Viem o tom,-ale pribral si aj ty, drobček“. A obaja svińožrúti sa zarehocú. A takto veselo plynie let, až sa anorektický slovenský turista ani nenazdá a už pristáva v nejakej funafuti, nukualofa, či v podobnej pri pohľade z Európy tak exotickej a dobrodružnej destinácii.
Pokračovanie bude !
