Dnes toho bude pomenej. Mikronézia je porozliezaná na obrovskej ploche Pacifiku, no sú to len také malé-s prepáčením hovienka, ktoré tu po sebe nechali obrovské kontinenty Ázie a Ameriky, keď sa medzi sebou pasovali o nadvládu v Tichom oceáne.
Na začiatku boli Španieli, ktorí sa na mikronézskych ostrovčekoch zastavovali pri ceste zo svojej filipínskej kolónie do amerických kolónií. A naopak. Nasledovali sporadické pokusy chamtivých Angličanov, až napokon si to tu s pruskou legislatívnou dôslednosťou a vojenskou ráznosťou prisvojili Nemci. Aby ich mikronézska dŕžava bola solídnejšia, zväčšili ju o niekoľko nových ostrovčekov, ktoré odkúpili od Španielov. Po prehratej vojne Spoločnosť národov prisúdila ostrovy Japoncom a po ďalšej vojne-tentokrát aj nimi prehratej, ich z iniciatívy USA založená OSN darovala Spojeným štátom americkým. Taká je krátka história Mikronézie.
Dnes je Mikronézia totálne politicky, vojensky a ekonomicky spätá s USA. Američania povolili krajine nezávislosť /hlas navyše pri hlasovaní vo VZ OSN sa Washingtonu zíde/, no podmienili to tým, že Mikronézia zostane pridruženým štátom USA. Spojené štáty tu tak majú takmer všetky práva vládnutia, no k povinnostiam napr. v sociálnej či ekologickej oblasti môžu pristupovať selektívne.
Vďaka príjmom z amerických vojenských základní má Mikronézia na pacifické pomery dosť vysokú životnú úroveň. Má slušnú flotilu rybárskych lodí, slušnú sebestačnosť v potravinách, slušne fungujúci medzinárodný prístav a medzinárodné letisko Chuuk. Pamiatkou na Španielov je väčšinové rímskokatolícke náboženstvo.
Obľúbenou atrakciou pri návšteve miniatúrnych štátov je prehliadka ich vládnych budov. Neraz ide skromnejšie vilky, bungalovy či kaštieliky, kde len honosná tabuľka na dverách oznamuje, že v nej sídli premiér, prezident či parlament. V Mikronézii sme o túto zábavu prišli. Pobyt sme strávili iba na ostrove Chuuk, de facto v 50 tis. meste Chuuk, ktoré však nie je hlavným mestom celej federácie, ale len jednej zo štyroch jej častí. Hlavné mesto je Palikir a leží na ostrove Pohnpei. Źiaden problém-pocestujeme tam v budúcom živote.
Mnohé mikronézske ostrovy sú hornaté. Sú pozostatkom vulkanickej činnosti. Klíma je bohatá na lejaky, preto tu tečie viacero potokov. Vo vnútrozemí sú miniatúrne tropické džungle. Plantáže ich rozlohu ale zdecimovali. Na rozdiel Maršalových ostrovov neuplatňuje sa v krajine matriarchálne vlastníctvo pôdy. Fungujú tu normálne komerčné vzťahy. Pri cestách po ostrove sa dajú využiť taxíky alebo si možno prenajať autá. Na prírodných plážach je búrlivo. Veľmi si tam nezaplávate. Hotelíky domorodých majiteľov alebo z USA privandrovaných hipsterov však majú malé pracne udržiavané piesočné plážičky s ktovie odkiaľ dovezeným pieskom.
Americká vojenská prítomnosť nie je v Chuuku až tak viditeľná. Duša pacifistu v tejto časti Pacifiku môže existovať bez obmedzení. Śnorchelisti a potápači majú pod hladinou mora čo obdivovať. Po výstupe na breh a pohybe po meste sa od džentlmenov očakávajú dlhé nohavice.
Mikronézia je pre Slováka so súkromným lietadlom ideálny typ na predlžený výlet. /Hahaha…/. My sme sem prišli loďou a loďou aj odišli. Vyskúšali sme dve malé pláže, zjedli miestnu rybu s americkou omáčkou, vypili nápoj s čerstvým kokosovým mliekom. Kúpiť hrnček s logom Mikronézie bola „mission impossible“. Podarilo sa nám vyžobrať z reštaurácie iba bežný konzumný hrnček. Vyrobený v Číne pre akýsi obchodný reťazec. My sme ho však na Slovensko pritrepali až hen z Chuuku-a tak má pre nás nevyčísliteľnú cenu.
Mikronézia je na turistické atrakcie, na turistické suveníry skromná. Mikronézania sa nepretekajú v pohostinnosti voči cudzincom. Ba ani v pracovitosti. Návštevník má pocit, že domorodcov utlmuje ostré tropické slnko rovnako ako prišelcov.
Po pár dňoch bude malá pacifická India=FIDŹI.