Južná časť Arabského polostrova sa kedysi nazývala Arabia Felix-šťastná Arábia. Jadrom tejto biblickej rajskej zeme bola oblasť Hadhramaut, krajina vonnej myrhy a kadidla, krajina balzamovníka. Aromatické poklady z arabskej zeme privádzali do pohody duchovné a mocenské elity starého Egypta, Ríma, Palestíny, ale i Indie, Indočíny a Číny. Bez arabskej frankincensy resp. Boswellie a balzamovníka myrhového by boli magické obrady v kresťanských kostoloch oveľa menej príťažlivé a menej tajomné. Bez kávy, ktorá sem prišla priamo zo svojej pravlasti -z hôr Etiópie, by zámožnejší ľudia a dnes i masy obyčajných smrteľníkov prišli ho každodenné chvíľky krátkodobého potešenia a šťastia. A bez KHATu resp. quatu by sa život stal nielen menej šťastným ale takmer neznesiteľným pre milióny konzumentov omamného katového žuvadla /močky z katu/.
Bez darov zeme zvanej „Arabia Felix“ by svet kresťanských, moslimských, hindusitických a budhistických chrámov, svet súkov a svet príbytkov vyše miliardy moslimov prestal voňať po bohu a po záhadách Orientu. Bez Arábie Felix by bol celý svet menej šťastný.
Ibaže dnešný svet, v ktorom spomienky na túto krajinu premieňame do týchto riadkov je už iný, ako bol kedysi, keď epiteton o šťastnej Arábii vznikol. V našich záznamových bločkoch, na našich fotografiách sú opisy neskutočnej krásy zo stredoveku pochádzajúcich „hlinených mrakodrapov“, bielych budov sťa lastovičích hniezdočiek nalepených na strmých bralách vysoko nad dnom roklín. Prehŕňame sa fotkami domcov ako z perníka, s okienkami orámovanými jasne bielou alebo modrou svetličkovou farbou…a do klávesnice na počítači sa nám miesto nostalgických spomienok na toľkú krásu tlačia iba slová hnevu a zlosti. Preklíname tých, čo aj v tejto chvíli sadajú do lietadiel alebo k velínom rakiet a chystajú sa bombardovať, ničiť tie krásne jemenské domy a vraždiť tie usilovné „lastovičie“ jemenské ľudské bytosti, čo v nich žijú. Preklíname nielen tých, čo Jemen bombardujú, ale aj tých, čo tie lietadlá, bomby a rakety saudskoarabským vrahom dodali. Prečo ? Lebo sa im do ich americkej geopolitiky nehodí, aby mal Jemen, ktorého populáciu zo 60% tvoria šiíti, slobodne zvolenú šiítsku a teda pro-iránsku vládu.
Skúsime na tento hnev aspoň na chvíľu zabudnúť. Pokúsime sa pospomínať na príhody a dojmy, ktoré sme pri našej ešte ako tak mierovej návšteve Jemenu mali. Do „šťastnej jemenskej Arábie“ sme sa dostali nemeckou výletnou loďou. Podujali sme sa ňou plávať okolo celého Arabského poloostrova – z Dubaja do Akkaby, po miestach, ktoré sme už viackrát predtým navštívili len preto, aby sme videli dve /dnes medzi sebou bojujúce/ krajiny – Jemen a S.Arábiu. Stihli sme to len tak-tak. Pristáli sme v prístave Hodejdá.
Z malého prístavu pre drevené rybárske lode ho na druhý najväčší jemenský prístav /samozrejme po Adene/ vybudovali Jemenčania s pomocou ZSSR. Následne, tentokrát s pomocou Číny postavili Jemenčania celkom slušnú „autostrádu“ z Hodejdy do hlavného mesta Jemenu – do Sanaá. Po nej sme sa aj my do Sanáa dostali.
Už cestou sa začali diať zázraky. Prvé jemenské marcipánové domčeky ! Tlačili sme sa pri oknách autobusu, len aby sme si vybojovali ten najlepší záber.
Prinútili sme šoféra dokonca dvakrát zastaviť, aby sme sa ako-tak zasýtili pohľadmi a naplnili SD-karty tou nádherou. Tradičné hlinené poschodové domce Jemenčania vyťahovali do značných výšok 6-12 poschodí, aby šetrili pôdou a poskytli obyvateľom aspoň základnú obranu pred útokom nepriateľov.
Domy majú množstvo mierne asymetricky urobených malých okien, aby poskytli do interiéru dostatok svetla, no nevpúšťali dnu príliš veľa horúceho vzduchu. Zvýšená hustota okienok budovy opticky zvyšuje. Svetličkové šambrány na bielych stenách či biele šambrány na žltohnedých stenách spestrujú výzor domov. Bez nich by by budovy boli smutné, fádne. Bielou farbou sú vyčačkané aj vstupné portály do domov a strešné sokle. Kombinácia žltohnedých marcipánových múrov a bielych ozdôbok okolo okien, dverí a strechy- akoby zhotovených z vyšľahaného vajcového bielka- to je to, čo robí tieto budovy domčekmi z perníka.
Okná na domoch nie sú príliš veľké. Napriek tomu sú mnohé zabezpečené umeleckými kovaniami. Nejde iba o zosilnený estetizačný efekt, ale má to aj praktický, bezpečnostný zmysel. Deti ale aj dospelí cez okná pomerne vysokých domov, navyše postavených neraz na krajnej hrane skaly nad priepasťou, dosť často vypadávali. Mreže na oknách boli preto naozaj potrebné. Miestny sprievodca nám rozprával, že kvôli ochrane pred vypadnutím z okna boli mentálne postihnutí jedinci v domoch dokonca prikovaní či priväzovaní. Dať dakoho do okov kvôli jeho vlastnému dobru – nepripomína vám to niečo ?
Sanaá je obrovské mesto s 2,6-3,0 mil.obyvateľmi. Je pochopiteľné, že drvivá väčšina z nich žije a pracuje v bežných budovách, príznačných pre novšiu urbanizáciu v suchších a chudobnejších arabských štátoch. Len malá časť stále žije v perníkových mrakodrapoch. Zabezpečiť v nich aspoň minimálny „komfort“ /elektrina, voda/ je finančne a technicky náročné, aj keď tu v tomto Jemenčanom pomáhajú zahraničné zdroje, vyplývajúce z faktu, že tradičné „perníkové mrakodrapy“ sú na zozname svetového dedičstva UNESCO. Pri obdivovaní a fotení pamiatok v Sanaá sa treba snažiť dostať nad nejakú terénnu vyvýšeninu či na strechu niektorého z domov. Nám sa takúto vyhliadku párkrát nájsť podarilo.
Cestou zo Sanáa naspäť do Hodejdy párkrát zastavujeme pri historických budovách v menších mestečkách či dedinách po ceste.
Vyjdeme z autobusu a ihneď nás obkolesia miestni šarvanci. Zopár tých väčších sa už hrdí typickými jemenskými nožmi za opaskami. Nože sú široké a na konci prudko zahnuté. Rukoväte sú zdobené a prezrádzajú zámožnosť svojho nositeľa.
Menšie deti naháňajú na takmer každom väčšom a rovnejšom priestranstve futbalové lopty. Na tričkách s nápismi Messi či Ronaldo, ako teraz všade na tejto našej planéte. Jemenské vidiecke mestečká sú diametrálne odlišné od tých našich. A predsa sme v nich našli istú podobnosť. Pred dvoma či troma vidieckymi školami boli „zaparkované“ staré ruské tryskáče-migy. Boli pekne natreté a lozili po nich deti, tak ako u nás. Odrastenejší adolescenti sa už s atrapami migov nehrali. Videli sme, ako sa dvaja takýto výrastkovia pri nás zastavili a pózovali pred našimi fotoaparátmi s funkčnými kalašnikovmi.
Návšteva Jemenu nás tak navnadila, že sme tam chceli ešte aspoň raz ísť. Najmä do veľkého a celosvetovo dôležitého prístavu Aden, kde sa kedysi zrodila Juhojemenská ľudovodemkratická republika. Bol to vtedy povrchný, nedomyslený pokus o arabský socializmus sovietskeho typu v arabskom svete. Nemal potrebné geopolitické krytie a ZSSR resp. RVHP nemali dostatok zdrojov, aby to krytie vybudovali. Západ využil svoje páky /Saudská Arábia, ale vtedy ešte napríklad aj Irán/ a miestne animozity /šiítsko-sunnitské, kmeňové, klanové/ a jemenskí komunisti buď smutne skončili na popraviskách alebo emigrovali do vtedajších krajín tábora socializmu /poznáme dvoch Jemenčanov, čo sa uchytili v Bratislave/. ZSSR mal za dávnych čias v Jemene-konkrétne na strategickom a prírodne nádhernom – takmer zelenom ostrove Sokotra aj svoju vojenskú základňu. Dnes je už táto základňa iba v spomienkach starých ruských generálov a letcov vo výslužbe.
Príroda Sokotry však ku návšteve stále láka. Pozoruhodnosťou číslo jeden sú vraj dračie stromy. Je tam údajne aj množstvo endemických rastlín a živočíchov a krásne prírodné pláže. Pre menej náročných turistov je i ubytovanie a stravovanie a základná turistická infraštruktúra. Dobrodružné slovenské a české cestovky majú resp, mali Sokotru v ponuke. Spolu s oblasťou Hadhramout, spomínanou ako zem mirhy, kadidla a balzamu. Azda nám ešte boh dožičí príležitosť, aby sme sa do týchto končín šťastného arabského sveta dostali.
Jemen je pre bežného Slováka čosi mimoriadne marginálne. Jemen je však na dnešnej geopolitickej šachovnici sveta pomerne dôležitá figúrka. Hrajú o ňu šiítski Iránci, ktorých tamojším želiezkom v ohni je 60%-ná šiítska väčšina populácie-so sunnitskými Saudmi, opierajúcimi sa o silnú 40%-nú sunnitskú minoritu. Nepriamo-ako sa v geopolitike vraví „cudzími rukami“ tu zvádzajú jeden z mnohých zápasov aj USA a V.Británia na jednej a Rusko a Čína na druhej strane. Momentálne majú mierne navrch šiíti a Irán. Možno je to pre mnohých prekvapivé-veď Saudi majú po Izraeli druhé najmodernejšie zbrane made in USA, majú bohaté finančné zdroje z ropy a majú tiež prevahu vo veľkosti krajiny. Je to pravda, no ani plocha Jemenu 527 968 km2 nie je nejaká malá. /V Západnej Európe by Jemen dominoval/. Je možno prekvapivé, že v živej sile sú pomery Saudskej Arábie /32 mil.obyvateľov/ a Jemenu /30 mil.obyvateľov/ takmer vyrovnané. Jemen má obmedzenejšie zdroje príjmov: z ropy, z plynu /exportuje sa už skvapalnený/, z naftalínu, z rybolovu, z dopravných služieb, z pestovania katu, kadidla, myrhy a tropického ovocia.
Technika a peniaze sú dôležité – no v klasických vojnách stále ešte rozhoduje motivácia boja za vlasť, ochota za ňu zomierať a kult martýrstva. V tomto Jemen nad Saudskou Arábiou vysoko vedie. Dokedy budú Saudi míňať peniaze aby faktor hrdinstva protivníka vyrovnávali ? Dokedy budú rozmaznaní saudskí piloti – princovia z 20-teho kolena, ochotní zhorieť zaživa v moderných amerických strojoch-občas však predsa len zasiahnutých menej dokonalými iránskymi raketami a dronmi ?
Jemen patrí architektúrou svojich tradičných obydlí ku perlám v zozname svetového dedičstva UNESCO. USA sú vraj kultúrna civilizovaná krajina, ktorá dbá o uchovávanie historickej pamäti ľudstva. Kedysi USA výrazne prispievala do rozpočtu UNESCO. Z neho sa potom robili aspoň prvotné kroky k záchrane pamiatok UNESCO. Dnes USA odmietajú do UNESCO ďalej platiť. Je to smutné, ale čo už narobíme. Ak USA na také perly ako je tradičná architektúra v Jemene peniaze dať nechce, tak nech nedá. USA by však v tejto veci mohli pomôcť aj bez minutia čo len jedného USD. Stačilo by, keby zastavili vývoz zbraní do Saudskej Arábie alebo prinútili Saudov zastaviť proti Jemenu smrtonosnú ozbrojenú agresiu. Ak by Jemen prestal byť bombardovaný a dronovaný americkými zbrańami, bola by to pre svetové kultúrne dedičstvo veľká pomoc.
USA by potom aj 50 rokov do UNESCO naozaj nič platiť ani nemuseli.
/Autorom fotografií je autor textu/.