ZA KONFEKČNÝMI DOBRODRUŽSTVAMI
Zase jeden zo štátov, ktoré Slováci často a radi navštevujú. Zase jeden zdanlivo rajský kút Zeme, ktorý sa ale môže ukázať ako zradný.
Priznávame bez mučenia, že Thajsko nie je naša obľúbená destinácia. Ako samostatný cieľ putovania sme si ho zvolili raz a stačilo. Odvtedy sme však viackrát cez Thajsko tranzitovali, V Bangkoku sme prestupovali pri cestách po Zadnej Indii a Indočíne alebo pri letoch do Austrálie a Oceánie. Chceli sme párkrát relaxovať v Phukete alebo Koh Samui, no akosi z toho vždy zišlo, pretože sa objavilo čosi zaujímavejšie alebo neodkladnejšie.
Čo sa nám na Thajsku / 513 120 km2, 69 mil.obyvateľov/ nepáči ? Nepáči sa nám drastická protidrogová legislatíva /hoci drogy akceptujeme iba ako koza nôž/, zbožšťovanie polo-degenerovaného panovníka, vysoké tresty pre tých, čo ho kritizujú, faktická vojenská diktatúra, extrémne proamerická geopolitika a servilné zapájanie sa na strane USA do konfliktov v Kórei a vo Vietname, islamistický terorizmus na juhu, pri hraniciach s Malajziou, brutálne zaobchádzanie so živými tvormi určenými na konzum, odporný „šport“ typický kopaním do hlavy tzv. „thajský box“, nechutný sexuálny veľkopriemysel a množstvo zúbožených prostitútok, húfy ožratých chlapov z Austrálie, USA a Západnej Európy, čo do Thajska za nimi cestujú, bangkokské asi najdlhšie dopravné zápchy na svete, špinavé a preľudnené pláže v Pattayi, stovky masérok otravujúcich ľudí na pláži i na ulici, nešetrný vzťah ku flóre a ku zvieratám /napr. slonom, opiciam, krokodýlom, hadom/, rizikové turistické plavby po dosť znečistenej a páchnúcej Čao Praya a po tzv. plávajúcich trhoch, stereotypné budhistické svätostánky s nudnými sochami Budhu, záľahy bezdomovcov, prespávajúcich aj v okolí 5-hviezdičkových hotelov, nehygienická a neľudská príprava jedál, hluk, smrad a dusno na uliciach, atď.
Ak sa však človek vyberie na putovanie do vnútrozemia krajiny, najmä na sever, do národného parku Srilanna /no nie do dnes už turistami preplneného pašeráckeho mesta Chiang Mai/ potom sa mnohému zo spomenutých negatív vyhne. Pocíti aj kladné stránky Thajska: teplú tropickú klímu, džungľu, potešenie z bujnej vegetácie a vône kvetov, magickosť tropického dažďového pralesa, čarokrásne pagodovité stavby z tropického dreva, vymaľované pekne na pastelovo…
Nechce sa nám vymenovávať hajlajty Thajska, no príznačným pre ne je súostrovie Phi-Phi. Jeho súčasťou je aj ostrov Khao Phing Kan známy prostredníctvom akéhosi filmu pre adolescentnú mládež o zabijakovi J.Bondovi. Vo filme ho použili, lebo tam boli nádherné prírodné scenérie. Prvý paradox: jedinečnú prírodu Phi Phi si turisti všimli iba keď ju uvideli v brakovom kriminálnom filme. Následný masový turizmus zodral ostrovy až na ich podklad. Na ostrovoch bývalo toľko turistov, že sa tam už nedal urobiť žiaden pekný záber-iba fotografie obrovského množstva lodičiek a davov ľudí. Príroda bola turistami tak narušená, že jej hrozil nezvratný kolaps. Druhý paradox: extrémny záujem o prírodu Phi Phi ostrova ju obral o všetok pôvab a spravil nezaujímavou.
Hajlajty Bangkoku má asi nafotené každý tretí Slovák. Vrátane nás. Na každom zábere z nich sú veže a vežičky, strechy a striešky, kadejakí okatí démoni, draci a lotosové kvety a budhovia, -pekne farební a bohato pozlátení. Na záberoch sú všelijaké „vat-y“. Ba azda aj kilo-vaty, toľko ich je. Pluralitu obrázkov zabezpečujú divo pomaľované hinduistické ašramy. Chrámy sú chrámami iba navonok. Interiér v nich neexistuje.
Istú úroveň zabezpečujú priestranné, klimatizované akože luxusné bangkokské mestské hotely alebo plážové hotely v rezortoch. Ich problémom je, že do nich livrejovaní vrátnici púšťajú prostitútky-samozrejme ilegálne a samozrejme za bakšiš. Niektoré dámy na izby za hosťami prichádzajú nielen kvôli plateným nemravnostiam, ale aj za sociálnou prácou. Pamätáme si jedného českého invalida, chodiaceho už zväčša iba na vozíku a iba výnimočne schopného prejsť pár metrov s barlami. Napriek invalidite pracoval na čiastočný úväzok na pošte. Bol jedináčik a z bohatšej rodiny, ktorá mu raz začas zaplatila zájazd do Thajska, aby si tam užil. Želanie rodičov poctivo plnil každý večer a potom pri raňajkách farbisto opisoval výkony jednotlivých „sociálnych pracovníčok“. Oproti ich českým kolegyniam vraj mali Thajčanky väčší cit pre potreby a možnosti mrzákov. Vraj si ho vedeli z vozíka pekne preložiť na posteľ a potom aj na seba tak, aby mu to bolo pohodlné. O ostatných, pikantnejších podrobnostiach para-sexuálnych radovánok českého poštára v Thajsku radšej pomlčíme.
Sympatickejšie sú nám už spomenuté foto-radovánky, ktorých si ľudia užijú v Thajsku dosť a dosť. Aj my sme si užívali. Teda iba mužská časť našej cestovateľskej dvojice. Ženská časť si to riadne vyžrala. Kvôli originálnym záberom musela stúpať po strmej stúpe až takmer na jej úplný vrchol. Potom musela jazdiť na slonovi -čo nebol až taký problém do okamihu, pokiaľ slonovi do cesty neskočil veľký páv a slon sa splašil. Dozorcovia mali čo robiť, aby ho utíšili, zastavili a pasažierke dovolili zostúpiť na zem. Vrcholom foto-aranžovania bolo, keď sme spolucestovateľku dali omotať od pása po tvár riadne hrubým hadom. Možno to bola boa, možno anakonda, v hadoch sa nevyznáme. No hadisko to bol teda poriadny a vraj aj riadne ťažký /iste už mal v žalúdku nejakého turistu/. – Dnes sú takéto fotografie podnetom k veselým spomienkam-vtedy však boli aj zdrojom, mierne povedané, frfľania, námietok a protestov…
Thajsko je krajina, kde zažijete nepreberné množstvo takýchto konfekčných dobrodružstiev. Nie každé džungľové či tropické hrdinstvo sa však skončí šťastne. Za všetky smutné príhody si spomeńme na tragický koniec thajskej dovolenky u nášho vynikajúceho futbalistu Petra Dubovského. Mimochodom, každoročne sa zo zahraničných dovoleniek nevrátia desiatky Slovákov.
Milí konfekční džungľoví cestovatelia – Thajsko je jedna z vašich najväčších životných príležitostí. Finančne vás úplne nezruinuje a z pohodlia klimatizovaných autobusov a hotelov uvidíte veci, aké by ste na Šírave nevideli. No veľmi to ani v Thajsku neprežeňte. Slovensko vás potrebuje nielen oddýchnutých, zrelaxovaných ale aj živých a zdravých.
/Autorom fotiek je autor textu/.