Každý, kto absolvoval základné vzdelanie ešte pred 1989, keď sa dejepis po práve považoval za osnovu vzdelanosti vie, kto bola Zoja Kosmodemjanská. Bola to mladá a pekná ruská partizánka-dobrovoľníčka, ktorú počas jednej z jej sabotážnych akcií zajali príslušníci wehrmachtu /nie SS !!!/ a po krutom mučení obesili v jednej z okupovaných sovietskych dedín. Zoja Kosmodemjanská dostala ako prvá žena za svoj odvážny odboj titul „Hrdina ZSSR“. /Ostatné si doplňte z wikipédie, ktorá ale okrem faktov obsahuje aj veľa proti-ruských konšpirácií, čo je pre americký wikipedický brak typické/.
Po vojne sa stala kultovou osobou pre pionierov a komsomolcov v ZSSR a aj pre mladých ľudí-antifašistov všade vo svete. O Zoji boli nakrútené filmy, napísané knihy a postavili jej aj množstvo pomníkov. Aj na Ukrajine. Minulý týždeň jeden z takýchto kamenných pomníkov v životnej veľkosti dvaja ukrajinskí junáci – vlastenci vo vojenských unoformách zhodili na zem a zničili. Tretí ukrajinský hrdina celú akciu nahral na video a poslal na internet. A tak sme mali možnosť vidieť aj my na Slovensku, ako fašista Zoji Kosmodemjanskej akoby znovu založil na krv slučku a akoby ju znovu – aj keď už po smrti,- „obesil“.
Krutá ale veľavravná symbolika súčasnosti. Nielen situácie na dnešnej Ukrajine ale vlastne v celej Európe a na celom tzv. slobodnom západnom svete. Tu už ani netreba nič dodávať. Tu už treba len ľutovať, kam sa to všetko v tejto leibnizovsko- voltairovskej civilizovanej humánnej, liberálnej a demokratickej Európe uberá. Voltaire by iba ironicky zopakoval: Všetko sa uberá k lepšiemu v tomto najlepšom zo všetkých možných svetov… /Tout est pour le mieux dans le meilleur des mondes possibles…/-Alebo že by nie ?!