Dalo sa to čakať s pravdepodobnosťou rovnou istote. Vo Francúzsku bude naďalej vo funkcii prezidenta malý Macron teda vlastne Micron. Sprevádzaný svojou mumióznou maminou, pardon manželkou. S takmer totálnou podporou médií, veľkokapitálu, prisťahovalcov a najmä svojich pánov spoza Atlantiku sa mu to opäť podarilo. Explicitne za neho hlasovala iba niečo vyše štvrtina Francúzov s volebným právom, ale stačilo to, lebo za LePenovú hlasovalo ešte menej ľudí s volebným právom.
O výsledku volieb rozhodli tí, čo voliť nešli a tí, voliči ľavice, ktorých dezorientoval ľavičiar Melenchon svojim politologicky nepríčetným odporúčaním nevoliť „extrémistku“ LePenovú ale menšie zlo-pravičiara Macron. Nepripomína vám tento pseudoľavičiar jedného slovenského „ľavičiara“ – Petríčka-Cukríčka ?
O výsledku volieb rozhodli stovky faktorov a ich interakcií – no v podstate, zjednodušene povedané o výsledku volieb rozhodla najmä jedna OBROVSKÁ MEDIÁLNA LOŽ. Lož, že LePenová je „fašistka“. Jednoduchí ľudkovia, chudobnejší duchom, informovanosťou a schopnosťou spracovávať informácie kritickým intelektom uverili sloganu o LePenovej fašizme. Bez dôkazov, bez vlastných skúseností,-iba tak, pod tlakom všeobecnej mienky, tlmočenej médiami. A pritom OPAK JE PRAVDA. LePenová nemá ani vo volebnom programe, ani v praktickej politickej činnosti nič fašistické. Nič totalitárne. Naopak, jej program je pluralitný, aj ke´d zdôraznňujúci vlastenectvo, národniarstvo a patriotizmus. LePenová nechce diktatúru jedného názoru, nechce nadradenosť rás, nechce vyhnať z Francúzska prisťahovalcov. Chce, aby francúzska vláda presadzovala v zahraničnej politike iba francúzske záujmy. Chce, aby francúzska armáda a francúzske zbrojovky pracovali iba pre silu Francúzska a nenalievali olej do ohňa v cudzích vojnách, rozpútaných USA.
Fašizmus nie je, keď dávate na prvé miesto záujmy svojho národa. Fašizmus nie je vtedy, keď je cieľom politiky rozvoj vlasti. Fašizmus je v spôsobe vedenia svojej politiky. Fašistická je politika potierajúca právo ľudí na slobodný výber, na pluralitu názorov, na prístup k informáciám a na výber partnerov a priateľov podľa historických tradícií a aktuálnych obchodných a kultúrno-spoločenských záujmov. – A to je presne tá politika, akú uplatňoval a bude uplatňovať E. Macron. Macronova politika je postavená na jednom názore – liberálnom demokratickom ideále, presadzovanom násilnými prostriedkami. Je to politika skrz naskrz fašistická. V záujme bohatých – no najmä amerického veľkokapitálu, ovládajúceho od čias Marshallovho plánu celú francúzsku ekonomiku.
Macron robil a zase bude robiť nie francúzsku ale americkú politiku. Jeho fašizmus je v tom, že sa záujmy takéhoto veľkokapitálu presadzujú agresívnymi a brutálnymi metódami. Spomeňme zásahy Macronovej polície proti žltým vestám, proti odporcom násilnej vakcinácie, proti odporcom francúzskeho zasahovania do konfliktu na Ukrajine. Macronov fašizmus je aj v tom, že i dnes v noci Macronovi policajti zastrelili dvoch demonštrantov proti jeho opätovnému nástupu k moci. Macronov fašizmu je v účasti Cudzineckej légie, francúzskej rozviedky a špeciálnych síl v bojoch na strane banderovcov. V tom, že v katakombách pod Azovstalom sú aj francúzski špecialisti a agenti.
Macron nie je originál fašista. Na to je on príliš MICRON, príliš maličký pánko. Fašista Macron je GENERIKUM tých originálnych pravých fašistov – Anglo-Američanov. Je to ich poslušný chlapček, ktorý sa hrá na samostatného parlamentára pri vyjednávaní s Maďarmi, Nemcami, Rusmi, Číňami. Nie v záujme prirodzených organických a tradičných cieľov geopolitiky Francúzska, lež podľa požiadaviek a propozícií made in USA.
Víťazstvo fašistu Macrona vo Francúzsku je očakávaný smutný dôkaz toho, že veľké a svojbytné Francúzsko už dávno neexistuje. Umrelo s posledným veľkým samostatne konajúcim Francúzom – generálom de Gaullom. A to čo za ním prišlo, a čo od zajtra bude zase,- to už je len taký malý vichistický kolaborantský režim. Nehodný veľkého národa a jeho kedysi veľkej histórie.