Podľa oficiálnych informácií riaditeľa Služby vonkajšej rozviedky Ruskej federácie Sergeja Naryškina sa v Poľsku začali veľké presuny vojsk, súvisiace s už proklamovaným úsilím Poľska o „ochranu historických poľských území pred ruskou agresiou“. Poliaci sa v úzkej koordinácii s USA rozhodli vstúpiť do vojenského konfliktu na Ukrajine priamo-prostredníctvom svojich ozbrojených síl – tzv. „mierových“ zborov. Rozsah poľského záboru by mal byť približne v tej podobe, v akej bolo toto územie súčasťou predvojnového fašistického Pilsudského resp. Beckovho Poľska.
Obsadenie ôsmych západoukrajinských oblastí /Halič=Ľvov, Volyň, Žitomir, Vinica, Ivano-Frankovsk, Rovno, Chmeľnickij a Ternopoľ/ Poľskom nemá byť realizované prostredníctvom mandátu NATO. Členské štáty NATO nebudú mať teda povinnosť prijsť Poľsku na pomoc v súlade s 5.článkom zmluvy NATO. Kto však bude dobrovoľne chcieť, môže svojimi ozbrojenými silami poľskú „mierovú“ akciu podporiť. Predpokladá sa, že by to malo byť Pobaltie a Dánsko. A ako súčasť poľských síl aj USA.
Nepriamou podporou Poľsku by mala byť simultánna „mierová“ misia Rumunska na územie Moldavska, ukrajinskej Bukoviny /Černovická oblasť/ a Podnesterska. Otvorená zostáva otázka Podkarpatskej Rusi. Ma´darsko v súčasnosti nie je v pozícii, aby jej vlastnú „mierovú“ misiu do Užgorodu /Ungvár/, Mukačeva /Munkács/ a Beregova /Beregháza/ USA podporili. Je preto možné, že istú okupačnú šancu tu bude mať aj Slovensko.
Aby bol obraz o vojenskej aktivite v počiatočnej fáze Tretej svetovej vojny kompletný, pripomeňme už prebiehajúcu veľkú ofenzívu Turecka na severe Iraku, zameranú na anexiu celého irackého a sýrskeho Kurdistanu.
Európa a svet ako sme ho poznali po 2.sv.vojne a o akom sme si mysleli, že je a zostane nemenný, sa dal do geopolitického pohybu. Geopolitické status quo z roku 1945 prestalo existovať v 1990. Dnešné vojnové udalosti sú pokračovaním zmien z 1990. Ako povedal V.Putin, všetko to začalo s najväčšou geopolitickou katastrofou druhej polovice 20.storočia – s rozpadom ZSSR. Súčasné zmeny geopolitickú situáciu z 1990 buď reštituujú alebo ju totálne poprú a my sa ocitneme v novej situácii, aj ke´d s mnohými staronovými démonmi. Príklad takýchto démonov ? Posilnenie britsko-amerického koňa v Strednej a Východnej Európe – Poľska by obnovilo takmer zabudnutú rivalitu Poľska s NEMECKOM. Nemecký kôň – Rumunsko by sa síce tiež posilnilo /Moldavskom, Podnesterskom, Bukovinou/, no v porovnaní so ziskami Poľska /pretendujúceho navyše na Kaliningrad, teda zvyšky bývalého NEMECKÉHO Východného Pruska/ by to bola oveľa menej výživná kaša.
Ešte nedávno sa hovorilo, že máj bude horúci. No prosím,- máj tu ešte ani nie je a už to v Európe /bohužiaľ tej našej stredo-východnej/ vrie. Ukrajina napriek bezprecedntným dodávkam zbraní z NATO a napriek obrovskej početnej prevahe na donbaskom fronte,- stojí pred vojenským kolapsom. USA si ale z hľadiska svojej pozície globálnej superveľmoci nemôžu dovoliť konflikt na Ukrajine s Ruskom /a nepriamo aj Čínou, Indiou…/ prehrať. Preto sa USA pokúsia o plán B, o remízu s Ruskom. Preto nasadia do veľmocenskej hry nového koňa – Poľsko /príp. Rumunsko/. Ibaže to už bude prekročenie červenej línie strategickej hrozby pre Rusko. A ako včera povedal V.Putin, odpoveď Ruska bude bleskorýchla, ničivá a zameraná nie iba na centrá riadenia v Poľsku, ale aj na globálne riadiace centrum v USA.
A sme doma. Ak si Poliaci a USA svoju akciu na Západe Ukrajiny v poslednej chvíli nerozmyslia, príp. ak sa o rozdelení Ukrajiny tajne nedohodnú s Ruskom, potom, dovi a dopo. A dovidenia v pekle, priatelia…