Čaputová dnes v Kijeve vystúpila. Možno si myslela, že až do politických štátnických výšin. Zapózovala pred rozvalinami, potriasla si ruku s malým chlapíkom vo flisovej bunde a citlovo zavnímala atmosféru vo Verchovnej rade. ktorú ktovie prečo, vydávajú za parlament.
Neviem, či si to Čaputová uvedomila, ale urobila čosi fyzikálne takmer nemožné. Tým ako v Kijeve vystupovala, v Bratislave v tej istej chvíli ZOSTUPOVALA. Ešte hlbšie – kdesi dolu, až na samé dno. A sú i takí, čo vravia, že aj to dno prerazila.
Na to, čo Čaputová urobila, existuje iba jedno rozumné politické vysvetlenie. Čaputová a jej skupinka si možno myslia, že tak urobila po vôli takmer stotisíc Ukrajincom, čo sú t.č. na Slovensku. Čaputová a jej skupinka možno už vedia čosi, čo my nie. Že sa totiž tí „naši“ Ukrajinci stanú do prezidentských volieb občanmi SR s volebným právom. Ako ? Jednoducho: zmenou zákona. (Možno v skrátenom konaní/. – A to by potom Čaputová urobila veľmi prezieravý krok. A získala by ním azda aj stotisíc hlasov. Obvykle to na Slovensku predstavuje 5% hlasov. – Nie je to veru na zahodenie…