Liptovskú medvedicu Mášenku a jej dve medvieďatká prenasledujú pri jej ceste spoza Belej na moju chutnú ďatelinu autá na asfaltke. Len čo ju uvidia, zastavujú a fotia si ju a jej dvoch macíkov na všetky mobily , čo majú. Aby mali lepší záber, cúvajú, obracajú a aj dva-tri-štyri razy sa vracajú a znovu fotia.
Mášenka to nemá rada. Musí čakať pri ceste, kým všetci odídu a konečne bude môcť aj s macíkmi prejsť na druhú stranu. Napokon sa jej to podarí a ona si privedie macíkov do medvedieho parku konča mojej drevenice. Kým sa Mášenka pasie na mladej predletnej tráve, macíky šantia na mojich drevených sochách, na húpačke pre deti, na krmidlách pre vtáky. Klbčia sa navzájom v v tráve, naháňajú a bláznia, ako ostatné mláďatá v ich veku. Mama Mášenka sa napcháva, aby mala pre macíkov dosť mlieka, no neustále ich po očku pozoruje a len čo jedno z nich pri hre zapiští, už aj sa postaví na zadné nohy, pripravená vyštartovať na ich obranu.
S Mášenkou sme nikdy nemali problémy. čo sa o bludných medve´doch-výrastkoch, povedať nedá. Chodili nám hrabať sa do kontajnerov s odpadkami. My dreveničiari sme sa preto vlani zložili a smetní kontajnery už máme zabezpečené v mocnej kovovej klietke. Mášenka a jej macíkovia nemajú šancu sa dostať dnu. Mášenku to však ani neláka. Od malička sa smetiakom vyhýbala. Hodovať na odpadkoch, to bola vášeň staršieho medvedieho samca. Nesympatického tínedžera, ktorého od smetiakov /kým ešte neboli zabezpečené v klietke/ chodili strašiť medvedí policajti s poplašníkmi, no veľmi na nich nedbal. Až ke´d sa urobila okolo smetí klietka, medvedí chuligán zmizol a Mášenka sa nemusí báť, že ublíži jej macíkom. Teraz má pokoj. Od medvedích vagabundov áno – bohužiaľ od tých ľudských nie.
Aj ja mám pri Mášenke pokoj. Od Hegera, od Naďa, od Sulíka, od Matoviča ba dokonca aj od Remišovej, hoci aj ona tu má kdesi chatu. Našťastie, ďaleko odo mňa. Takže mám čistý vzduch. Voňavý. A slobodný.
A ešte slobodnejší by bol, keby som mal čistý vzduch na celom Slovensku. Keby som za slobodou nemusel utekať ďaleko ďaleko- až do Mášenkinho kráľovstva.
Lenže to by som musel presvedčiť ostatných Slovákov, – že ak chcú žiť normálne, pri normálnych cenách energií a potravín a bez strachu z vojny, -mali vy si zvoliť systém, aký má Mášenka. Mášenka nie je ani v NATO, ani v EU. Preto má, čo jej príroda ponúka a preto sa nemusí vyzbrojovať proti komusi, kto ju vlastne ani nikdy neohrozoval. Môže si žiť po svojom. Suverénne a zvrchovane.
Ó, ako rád by som žil v systéme, aký má Mášenka. To by bol život, to by bola slobodienka…