Choré gény Maďarov či skôr Anglosasov ?

6. júna 2022, dedic, Nezaradené

Maďarské deti majú choré gény ! Netoleranciu majú Maďari vrodenú ! Neúcta k symbolom Západu je prejavom patologického myslenia Východoeurópanov ! Takéto a podobné slogany zazneli včera a dnes v anglickej a americkej tlači. A to len preto, že Ma´dari, podobne ako my ostatní Východoeurópania sme nepristúpili a nechceme pristúpiť na falošnú, dvojtvárnu hru Anglosasov na ich akože boj s rasizmom. Na kamufláž, ktorá má zakryť skutočné stáročiami formované rasistické aktivity krajín, kde Anglosasi žijú: Anglickom počnúc, cez USA, Kanadu, Austráliu, Južnú Afriku a Novým Zélandom končiac.

Škóti, Íri, Indiáni, černosi a Latinos, Aborigini a Maurovia či Zuluovia. Indovia, Číňania či Indočíňania,- tí všetci si prešli peklom anglosaskej rasovej znášanlivosti a tolerancie. Terčové populácie útokov anglosaského rasizmu sa postupne menili. Zostávala a zostáva jediná konštanta – nepriateľský, nadraďujúci sa až rasistický vzťah Anglosasov voči Slovanom. Mimoriadne badateľný bol a čoraz viac i je najmä vražedne rasistický postoj Anglosasov voči najväčšiemu európskemu a slovanskému národu – voči Rusom.

Vzťah miestami maskovaný tolerovaním a podporou iných slovanských národov, ochotných -ako to medzi najbližšími susedmi býva, riešiť si svoje protiruské komplexy silou. Tak Anglosasi podporovali napr. Poliakov, Čechov, z času na čas Chorvátov i poloslovanských Maďarov- nie preto, lebo ich považovali za seberovných ľudí, ale iba zo zištných dôvodov,- lebo ich v boji s Rusmi považovali v aktuálnej situácii za užitočných. Rasizmus aj voči Poliakom, Maďarom a i. východoeurópskym národom sa však u Angličanov napokon vždy prejavil. Spomeňme si len na smrteľné útoky Angličanov proti Poliakom, ale aj iným Slovanom v čase „brexitu“vo Veľkej Británii.

Ak teda chcú Angličania či ich zámorský klon – Američania, kľačať na zemi akoby za trest za svoje rasistické zločiny z minulosti a rasistické predsudky v súčasnosti, mali by si kľaknúť na kolená v Budapešti, Varšave, Prahe, Bratislave, Minsku, Kijeve a najmä v Moskve -a odprosiť práve tu, vo Východnej Európe za svoj nie iba protičernošský ale aj slavofóbny, protislovanský, protivýchodoeurópsky rasizmus. Ak sa kľačaním chcú vyrovnať so svojim zlým svedomím voči černochom, -mali by to robiť doma,-tam, kde ten rasizmus páchali, pred tvárou tých, ktorým spôsobovali utrpenie. teda niekde na juhu USA, v tzv. černošských štátoch USA, v austrálskom buši, pred zápasom Angličanov s Írmi v Dubline…A nie tu vo východnej Európe. Lebo ak to Anglosasi prídu robiť sem k nám, je to z ich strany zvrhlosť. Chcú nám tým azda naznačiť, že s černochmi sme obchodovali a na plantážach využívali ich otrockú prácu my – Slovania a Východoeurópania ? Chcú svoj rýdzo anglosaský rasistický hriech zovšeobecniť aj na ostatných belochov – aj na nás Slovanov ? Aj na nás, čo sme boli Anglosasmi zotročovaní rovnako ako černosi ? A často aj v tom istom čase ?

Vidí sa mi, že táto BLM kamufláž s akousi anti-rasistickou symbolikou je iba odporný zákerný prostriedok na zamaskovanie skutočného a nanajvýš aktuálneho rasizmu Anglosasov voči Východoeurópanom, osobitne voči nám Slovanom.

Milí Anglosasi – ak vám skutočne ide o boj s rasizmom ako s všeobecným fenoménom, týkajúcim sa rasizmu voči všetkým etnikám, teda aj východoeurópskym a slovanským,- potom nech sa páči: pokľaknite a odproste Východoeurópanov za odpustenie -za to, ako ste diskriminovali našich vysťahovalcov do USA a UK či Austrálie. Pokľaknite a odproste za to, ako sa zachoval váš Chamberlain, keď nás českých a slovenských Slovanov predal za zdrap papiera germánskym fašistom. Pokľaknite a odproste za svoje rasistické kultúrne a umelecké prejavy. Za to, že ste v nás videli a vidíte iba akýchsi stockerovských „draculov“. Za to, ako diskriminačne voči Východnej Európe rozhodujete v medzinárodných organizáciách, -športové organizácie nevynímajúc /práve naopak !/.

Ak si, milí Anglosasi- pokľaknete v Prahe, Bratislave, Budapešti, Varšave, Moskve, Belehrade s týmto úmyslom a odôvodnením , – potom verte alebo nie, – nikto v hľadisku nezapíska. Ale naopak, pokľakne na kolená spolu s vami. Nie teatrálne, účelovo. Ale úprimne, spontánne a dobromyseľne. Veru tak !