Našťastie, nezabili ho, ako Františka Ferdinanda v Sarajeve. Našťastie, nezbláznil sa, ako jeho ideový predchodca bývalý prokurátor a dnes už nebohý Michal Serbin, žalujúci podobne zvláštnym spôsobom „únos“ mladého Kováča, ako Honz žaloval slovenských patriotov za ich údajný extrémizmus. Chcelo by sa povedať, že za ich prílišnú, až extrémnu lásku k vlasti a slovenskému národu.
Honz, podobne ako Serbin, odchádza zo špeciálnej prokuratúry z osobných dôvodov. A to práve v čase, keď skončili srandičky s kadejakými článkami Tibora Rostasa a čísielkami Mariána Kotlebu a pod. Odchádza v čase, keď sa v SR objavili skutočné prejavy extrémizmu a fašizmu. Keď sa na pamätníkoch protifašistických bojovníkov zaskveli starogermánske čierne slnká, banderovské nacistické trojzubce, keď sa na verejnosti kdekto zdraví pozdravom ukrajinských nacistov, keď sa u nás začali pohybovať urastení „utečenci“ potetovaní slušivými svastikami, podobenkami Adolfa Hitlera, lebkami so skríženými hnátmi, symbolmi zbraní SS a pod. Honz by mal v súčasnosti pri potieraní extrémistických trestných činov roboty ako na kostole. Asi sa jej však zľakol. Alebo naopak, – asi niekto zľakol jeho….
Alebo je to všetko inak. Chytrý absolvent izraelského kurzu na boj proti neofašizmu asi začal šípiť, že sa jeho bezpečná loď s názvom „OľaNO-SaS-Za ľudí“ na ktorej sa plavil pokojnými vodami vyše dva roky, začína povážlivo nakláňať z boka na bok. Honz zacítil včas nebezpečenstvo a uteká z lode súčasného politického establišmentu SR medzi prvými.
Z jeho čisto osobného hľadiska bezpochyby robí dobre. A robí to aj šikovne. Lebo uteká spod kurately neistou budúcnosťou kváreného Lipšica /zo Špeciálnej prokuratúry/ pod ochranné krídla konkurenčného prokurátorského spolku pána Žilinku. Honz má však malý problém. VYFARBIL SA už tak, že sa darmo bude natierať inými farbičkami a pachmi,- na Slovensku ho už má každý Slovák raz a navždy zakategorizovaného. Nie iba podľa farby, pod ktorou robil veci v minulosti. Hlavne podľa toho, ČO ROBIL a ako to robil. – Tu by už asi pánovi Honzovi nepomohol ani program na ochranu svedkov. Ba ani preškoľovací kurz v Izraeli. Tu už pomôže iba čas a dlhá, predlhá hibernácia kdesi v hlbinných štruktúrach generálnej prokuratúry. Pri poctivej práci na haldách trestných vecí, kde je každá pracujúca ruka dobrá.
Tak už nemáme Honza,-pani Millerová. No nesmútime. Ale ani sa netešíme. Na špeciálnej prokuratúre je ešte dosť repy, ktoré by bolo načim vyorať.