Zapnem si počítač a čo hneď ráno nezažijem ? „Šialený pohlávok“ od pána novinára ! To , že „naši“ slovenskí športoví novinári a moderátori nevedia po slovensky a všetci mali asi na základnej škole miesto hodín slovenčiny hodiny češtiny, je už dávno známe. Posledným športovým moderátorom, ktorý hovoril po slovensky, bol nebohý Karol Polák. Po ňom je už každé tretie-štvrté slovo v reči „slovenského“ moderátora športu väčším či menším bohemizmom. Niekedy je to slovo, inokedy slovné spojenie, či úslovie, ako vystrihnuté z českého frazeologického slovníka. Úbohosť nad úbohosť.
Dnešný „pohlávok“ od pána novinára, popisujúceho situáciu pri dojazde cyklistických pretekov -to je však už naozaj veľa. Za to by si pán novinár zaslúžil po hlave, keď už nie riadne zaucho, tak aspoň jemnú výchovnú facku od jeho slovenskej mamičky, ktorá ho /dúfam/ učila rodnú reč slovenskú ako prvá. A aj keď sa to nesmie, zaslúžil by si výchovnú facku aj od učiteľky slovenčiny na základnej škole. Pána novinára však asi poriadne slovenčinu neučili a ku slovenčine nevychovávali. Jeho učiteľom chýbali vo výbave asi niektoré dôležité didaktické pomôcky- napríklad aj jemné výchovné facky.
A tak teraz rozdáva brutálne „pohlávky“ on. Každému, kto čo len trochu má rád svoj rodný jazyk-našu prekrásnu slovenčinu. Áno, žijeme v štáte, ktorý upadá politicky, ekonomicky, sociálne. Ale toto sme zažívali my Slováci v minulosti už viackrát. Máme v tom prax. Jediné, čo nám v najhorších chvíľach zostávalo, bola už len tá sladká materinská reč. Tá naša stará dobrá slovenčina. – A teraz nám už, páni neokrôchanci, páni nevzdelanci, páni ignoranti chcete zobrať aj toto posledné -aj našu rodnú reč ?
Na to, že nám naši novinári klamú alebo zatajujú či prekrúcajú informácie, sme si v tomto smutnom čase už takmer zvykli. – No dobre, nech nám píšu kadečo, aj to čo nie je vôbec pravda, -veď sa to dnes inak asi novinárovi ani nedá, -pokiaľ by nechcel ísť za ukladača tovaru do supermarketu. – Ale keď už tára, nech tára, nech trepe-ale nech to robí po slovensky. To menej bolí, ako nejaké čechizujúce „kecy“.
-Páni novinári, zmilujte sa ! Neberte nám našu slovenčinu !
/Autorom foto je autor textu/.