Ukrajinské marginálie

30. júna 2022, dedic, Nezaradené

Spojené ruské sily armády RF a armád DNR a LNR kontrolujú už podľa Ukrinfo viac ako 50% územia poslednej bašty Kijeva v Luganskej NR – mesta Lisičansk. GŠ OS UA dal pokyn na odsun ukrajinských jednotiek v malých skupinách, ktoré si možno ruskí pozorovatelia nevšimnú alebo nebudú smrtiacemu ruskému delostrelectvu stáť za námahu a zbytočné výdavky. Napriek tejto taktike sú ale straty ukrajinských síl /slovami Zelenského/“veľmi bolestivé“. Čečenský prezident R.Kadyrov vyhlásil: „Dnes-zajtra to v Lisičansku ukončíme.“ Bolo by to aj skôr, ale v ústupe armády UA bránia tzv. „zagranotrajdy“ zložené s fanatických banderovcov plukov „Azov“. Cestu do zajatia alebo ústup do vnútrozemia si obyčajní ukrajinskí vojaci musia v boji s nimi jednoducho prestrieľať.

Ruské sily opustili včera Hadí ostrov. Má to byť signál, že RF nebráni vývozu ukrajinského obilia do „hladujúceho sveta“ z prístavu Odessa. Ruskí analytici sa ale zhodujú v tom, že ruské letecké a raketové sily urobia všetko preto, aby sa na Haďom ostrove nemohla usídliť žiadna ukrajinská posádka, ktorá by bola hrozbou pre Chersonskú oblasť, Krym a Doneckú NR. Ostrov teda bude de facto demilitarizovaný -ako pre RF tak pre UA.

Na konferencii v Turkmenistane V.V.Putin reagoval na bonmot B.Johnsona, že ak by Putin nebol prehnane maskulínny muž, tzv. „macho“ ale žena, k operácii na Ukrajine by nedošlo. Putin Johnsonovi pripomenul, ako žena-Britka vo funkcii premiérky /Thacherová/ rozpútala imperialistickú vojnu za znovudobytie argentínskych Islas Malvinas. – A mohol mu pripomenúť aj britskú ministerku Trussovú, ktorej militantnosť vysoko prevyšuje vojnychtivosť iných britských členov vlády-mužov.

Velenie OS RF a čečenský vodca Kadyrov oznámili, že ruské jednotky špeciálnej operácie na Ukrajine posilnia 4 bataliony čečenských kontraktorov. Dôjde ale nielen ku zvýšeniu počtu čečenských bojovníkov na Ukrajine ale -čo je oveľa dôležitejšie,- aj ku zmene ich zručnostného profilu, výzbroje, okolností nasadenia a podriadenosti v rámci OS RF. Doteraz boli Čečenci podriadení veleniu Rosgvardije, pôsobiacej na Ukrajine. Mali prevažne len ručné zbrane. Nezúčastňovali sa útočných bojových operácií v prvej vlne, ale iba vyčisťovacích aktivít v mestách a obciach, dobytých prvým sledom OS RF. Odteraz budú vyzbrojení ako prvosledové útočné jednotky a budú podliehať frontovému veleniu. Potichu sa hovorí, že je to predzvesť ich nasadenia v rámci nového ruského útoku na Charkov, Odessu a Kiev.

Na summite NATO v Madride sa jeden z ukrajinských zástupcov /člen parlamentu UA/ bavil v spoločnosti prezidenta Litvy rojčením o povojnovom rozdelení porazeného Ruska. Podľa nich Rusko musí prestať existovať. Moskvu dostane Cichanovskej „demokratické“ Bielorusko. Kus územia sa ujde aj pobaltským štátom a Poľsku. Petrohrad, Karéliu a Archangelsk dostanú Fíni, Murmansk a celé pobrežie Severného ľadového oceána zase pripadne Nórsku a Čukotku s Kamčatkou dostanú USA. Kus Sibíri sa ujde aj Číne a Mongolsku a ostatok Ruska /Západná Sibír, Ural a Novgorod/ pripadne Kazachstanu. – Chlapci si trochu viac vypili a tak vyprodukovali túto mapu:

The Washington Post napísal, že sa mení americká informačná stratégia na Ukrajine. Propagandisti dostali pokyn, aby angažovanosť NATO a USA v bojoch na Ukrajine príliš nespomínali. Má sa tvrdiť, že ide len o vojnu Ukrajiny s Ruskom, a nie vojnu Ruska s NATO resp. proxy vojnu USA a RF – a to napriek tomu, že až 93% zbraní a munície, ktorá teraz prichádza na ukrajinský front je dodávaná zo Západu. Ak by Západ Ukrajinu nevyzbrojoval zbraňami, strelivom a špionážnymi informáciami resp. aj priamou angažovanosťou NATO-vskej obsluhy letectva a raketových vojsk, vojna na Ukrajine by skočila ešte vo februári. Podľa Washington Post sa na Západe prejavuje „politická únava“ z vojny a v dôsledku toho sa mnoho sľúbených zbraní Kijevu nedostalo a už asi ani nedostane. Porážka Ukrajiny je aj v dôsledku toho stále pravdepodobnejšia. A práve preto,-aby táto porážka nevyznela ako víťazstvo Ruska nad NATO a Západom vôbec, treba v západných médiách zdôrazňovať, že ide o ukrajinskú vojnu proti RF. A že teda aj prípadná porážka bude porážkou hrdinskej Ukrajiny a nie porážkou samozrejme „nikdy“ neporaziteľného NATO a USA.

Nuž onedlho sa možno presvedčíme, či aj na ukrajinskom bojisku bude platiť staré dobré porekadlo, že víťazstvo má tisíce otcov, – no porážka je zvyčajne sirota…