Jazykové okienko pre ukrajinských „strčdozadkov“

11. júla 2022, dedic, Nezaradené

Povedal som si včera, že si dám pauzu a poruším starodávnu zásadu všetkých škrabákov“ nulla dies sine linea“. – Ale nedá sa. Len čo som si dnes pozrel titulnú stranu jedného internetového portálu, hneď ma to naštartovalo k činu. Bolo tam totiž napísané jedno všetkým Slovákom známe mesto, ibaže chybne. Miesto starého dobrého Charkova tam bol akýsi Charkiv. Miesto Dnepra bol Dnipro, miesto starého dobrého Ľvova, kde slúžil aj môj prastarý otec bol Ľviv a miesto Kyjeva /resp. ako sa písalo za čias národovcov Kijeva/ akýsi Kyiiv, či tak voľajako…

Uškrnul som sa v duchu nad toľkou servilitou dnešných redaktorov. Smutne som sa v duchu pousmial nad tým, ako im aktuálne režimistické posluhovanie „lezie na mozog“, ako v upachtenom pobehovaní okolo s prepáčením pro-ukrajinských politických zadkov zabúdajú na odbornú česť a kazia v záujme vyššieho cieľa porážky Ruska už aj našu peknú slovenčinu.

Pre takýchto konjunkturalistov si preto dovolím publikovať malé jazykové okienko. Najskôr však čosi krátke z histórie slovenskej zemepisnej terminológie. Slovenčina sa pri zemepisných názvoch opiera o ľudový úzus a o prvé písomnosti a preklady, týkajúce sa daných krajín. Opiera sa o to, ako tie či oné miesta nazývali naši predkovia, ktorí tam zavítali a ktorí o nich písali. Opiera sa o poviedky a romány našich prvých spisovateľov z 18.-19.storočia. Opiera sa o preklady románov autorov z týchto krajín. V prípade názvov miest z územia dnešnej Ukrajiny sa slovenčina opiera o názvy, ktoré si odtiaľ v poslovenčenej podobe prinášali naši pútnici, drotári, olejkári, neskôr vojaci a ľudia, ktorých tam zavialo povolanie či osud. A opiera sa aj o názvy, ktoré vo svojich prekladoch z ruštiny používali štúrovci, matiční a martinskí prekladatelia, aké používala slávna prekladateľka z ruštiny Zora Jesenská či novodobý prekladateľ ruskej a sovietskej literatúry Ján Štrasser. A mnohí mnohí iní. A tí veruže písali Kyjev či Kijev, Charkov, Dneper, Ľvov, Sevastopoľ, Nikolajev, Černigov…Tak ako iní naši literáti nepísali a neprekladali Budapest ale Budapešť, nie Wien ale Viedeň, nie Bucuresti ale Bukurešť, nie Habana ale Havana, nie Paris ale Paríž, nie Copenhagen ale Kodaň, nie London ale Londýn nie Lisboa ale Lisabon, nie Boegrad ale Belehrad a nie Baile Atha Cliath ale Dublin…

Nemôžem si pomôcť, ale musím tu o tom takto písať. Lebo ak túto pro-ukrajinskú /v skutočnosti samozrejme najmä pro-bruselskú a pro-americkú/ sevilnosť niektorých našich novinárov nezastavíme a nevysmejeme – onedlho aj Prešov premenujú na Prjašiv, Bardejov na Bardijiv, Poprad na Piprad…až napokon zo samej horlivosti premenujú Bratislavu na Wilsonovo Mesto /prvé pokusy po 1998 už boli…/.

Nikomu neberiem právo na solidaritu s trpiacimi ľuď´mi či už na Ukrajine, na Donbase alebo v Rusku. Každý má právo vyjadrovať solidaritu s „hrdinom Zelenským“ v takých či onakých politických vystúpeniach. Som demokrat a preto aj takéto jeho právo budem brániť pred netoleranciou. No prosím, páni ukrofili a proatlantickí Západníci, – robte to tam, kde sa to má. V politike a nie v jazykovej novotvorbe. – Podporujte pána Zelenského, keď sa vám to žiada, – ALE NEKAZTE NÁM NAŠU SLOVENČINU.