Toto je predposledný príspevok minisérie o chrapúnstve okolo nás. Aby si náhodou niekto nemyslel, že chrapúňmi sú len Slováci, -tu je pár príkladov chrapúnstva od návštevníkov Slovenska, pochádzajúcich zo zahraničia.
Jednými z najčastejších hostí v SR sú Česi. Niektorí z nich sa doteraz celkom nezmierili zo „strátou našich Tater“Tu a tam sa stále správajú na Slovensku, osobitne v horách ako koloniálni páni na inšpekcii po svojej kolónii. Kade chodia, tade všetko povýšenecky kritizujú. Hento či tamto by sa u nich nemohlo stať, toto by oni zorganizovali úplne inak a lepšie, krajšie „racionálnejšejšie“. Samozrejme, že môžu mať pravdu, ale povýšenosť a ironizovanie hostiteľa je, prepáčte za hrubší výraz, milí Česi- neslušnosť, nevychovanosť a dakedy aj chrapúnstvo.
Česi sú známi chytráci a sporivci. Napriek tomu, že štatistiky uvádzajú, že majú vyššie zárobky a viac peňazí v bankách ako my, keď niektorí z nich prídu na Slovensko, správajú sa tu ako najväčší niktoši a bedári. Orientujú sa na hotely druhej a tretej kategórie, podradnejšie penziony, neraz v dedinách na podhorí-a potom kritizujú, že tam nie je luxus ako v pražskom hoteli Alcron.
Obľúbeným spôsobom ako zavítať na spanilú jazdu na Slovensko, je vyhľadať si v pamäti nejakých vzdialených príbuzných, priateľov z vojenčiny, zo štúdia, z roboty a pod. Tých potom slušnejší Česi vopred oslovia, že sa cestou po Slovensku zastavia aj u nich „na kafe“. Z „kafe sa následne vykľuje týždeň dovolenky „zadara“. Počas nej vzdialení českí príbuzní dokážu svojich spočiatku prajných slovenských susedov vyžrať ako lúpežní bratríci náčelníka Jiskru či Švehlu. – A to sú iba tí slušní českí príbuzní. Tí chrapúnskejší svoj príchod ani vopred neoznámia, iba vás neočakávane prepadnú -aj v noci, ako NAKA doktorku Jankovskú. A potom sa na 7-10 dní zmocnia vašej domácnosti,- chladničky, špajze, vínnej pivnice, kuchyne, jedálne.
Okrem pohostenia ešte od vás čakajú aj služby animátora. Pýtajú sa na zaujímavosti vo vašom okolí, na program výletov, na atrakcie. A samozrejme, čakajú, že ich všade budete rozvážať vašim autom,-lebo oni by „zabloudili“. Zájdete s nimi do Levoče, Kežmarku, na Štrbské pleso, do Červeného Kláštora, na ten či onen hrad a tú či onú lanovku. Poprosia vás, či by ste im lístky nekúpili vy, lebo oni si nevymenili toľko eur. /Ako protihodnotu vám ponúknu prísľub, že keď vy najbližšie prídete na výlet do Břízy-Straškova-Vodochod, tak vám to vrátia…/.
Slovák je z uhorského zemianskeho cesta. Je pohostinný a tak trochu aj nábobsky rozhadzovačný. A tak Čecha hostí a hostí -dúfajúc, že ho azda až k smrti uhostí. -Ako sa len mýli. Čech -ak je to zadarmo, alebo „směšně levní“ , tak je pri hostinách nesmrteľný. Slovák nerád, ale hostí ďalej. Veď šetriť stravou pri návšteve by bolo neslušné. Čo však Slováka najviac nasrdí-ba až s prepáčením „naserie“. je fakt, že sa od „brata Čecha“ dočká miesto poďakovania iba mudrovania, poúčania, ako to či ono majú oni v Čechách lepšie. Slováka nahnevá, že to, čo Čech dostane na Slovensku zadarmo alebo „za facku“ Čech ešte skritizuje či zinronizuje.
Veľmi častým typom českého chrapuňoidného hosta je „športovo“ založený Čech. Tramp, čundrák, ktorý ľutuje dať peniaze na penzion, nemá v SR žiaden kontakt a tak pri pobyte v SR, najmä v horách využíva na nocľah obytný príves, či iba auto alebo stan alebo spacák a karimatku. Pod rúškom noci zájde autom čo najhlbšie do prírody, hoci aj do národného parku, k horskej bystrine. Tu si v prostredí takmer ako na Aljaške rozloží ohník, ohreje konzervu s gulášom a na starej gitare sputí „Rutišutiarizonutexas“. Vypije pár plechoviek piva /samozrejme kúpeného v ČR/ . Ráno si dá „paštiku“ /kúpenú samozrejme v ČR/, obuje si tenisky a hybaj pokúsiť sa o ilegálny výstup popri Kmeťovom vodopáde a Necferke na „Křiváň“.
Poslednou kategóriou dosť chrapúnskych návštevníkov z Čiech sú „podnikateľsky“ založení jedinci. Takzvaní „chmatáci“, „nenechavci“ či iní „kreatívci“. Tí na Slovensko nielenže nič neprinesú a svoje „útraty“ minimalizujú, ale ešte sa snažia spanilú jazdu do SR využiť na svoje vlastné majetkové obohatenie. Napríklad si svoju zánovnú „turistickú“ Aviu /v ktorej spávajú/ naplnia bielymi potočnými skalami s tatranskej bystriny. Alebo travertínom z kopcov nad Bešeňovou. Alebo tufom od Levíc a Krupiny. Alebo čadičovými kockami zo Šomošky. Alebo „levnými boruvkami“ od miestnych zberačov. Alebo chránenými rastlinami aj s koreňmi. Alebo mladými sadenicami ihličnanov. Alebo samorastami. Alebo hubami a inými lesnými plodmi. Alebo lacno kúpenými starožitnosťami. Alebo aspoň plánkami, kukuricou či slnečnicou obratou pri ceste.
Takýto Čech odchádza zo Slovenska riadne obťažkaný. -Našťastie, väčšina českých návštevníkov odchádza obťažkaná iba svojimi vlastnými novými zážitkami a dojmami z našej krásnej vlasti. Tejto väčšine hovoríme „ďakujeme za návštevu a príďte aj na budúce“ !
Druhými najčastejšími návštevníkmi sú v našich turistických strediskách Poliaci. Tí sa u nás snažia využiť čas na dobývanie štítov. Na turistiku chodia v menších tlupách ako Česi, no ak idú vo väčších partiách, sú riadne hluční. Ešte hlučnejší sú potom po túre v miestnych reštauráciách a krčmách. Tieto malé nešváry sa Poliakom dajú tolerovať. Horšie je, že naše horské cesty, najmä Cestu slobody využívajú na tranzit. Napríklad z teplých morí do svojej vlasti. Miesto po diaľnici nám smradia nám NAPANT, TANAP či iné naše prírodné klenoty. A úplne najhoršie-doslova chrapúnske správanie je, keď autobus plný Poliakov zastane pri ceste, aby si cestujúci urobil v tých najkrajších tatranských zákutiach malé či veľké potreby. Pohľad na 5-10 holých poľských zadkov je vskutku uchvacujúci…
Najmenšiu šarapatu u nás -paradoxne, robia naši drahí návštevníci z juhu – Maďari. Mám im za zlé, že niektorí z nich prichádzajú na Slovensko v horde „čoperov“. Samozrejme na každej motorke im veje maďarská zástava. Na tričkách majú tu a tam nejaké nápisy o večných župách-teda aj o „maďarskej“ župe Árva, Túrocz, Liptó, Sáros, Zemplén, Trencsén, Zólyom a pod. Motorky zaparkujú, vyjdú na nejaký dostupnejší štít a tvrdia o ňom, že je to „Ferencz József Csúcs“. Prejdú sa popri „Csorbató“ a vychádzku skončia na nejakom starobylom cintoríne, kde nájdu hrob s ma´darskými nápismi. Položia tam veniec s trikolórou „piros-fehér-zold“ a spokojne zakončia deň na dobrej drahej večeri v solídnom hoteli. Na druhý deň idú Ma´dari do najbližšieho obchodného domu – ako inak: „áruházni“. Na rozdiel od Čechov a Poliakov sa neorientujú iba na veci, ktoré sú „levné“. – Ak sa Maďar rozhodne niečo si z Tatier domov doniesť-napríklad malý smriečok, vykopáva ho a kradne v náhlivosti a so strachom, -ani čo by vykrádali bankový trezor. – Je to jediná činnosť, pri ktorej sú Maďari nehluční. Inak sa v tatranskej električke, plnej ľudí. Maďari vyznačujú tým, že rozhovor maďarskej rodinky počuť na celý vozeň. Afektovanie sa nepatrí, ale to je tá najmenšia škoda, ktorú nám tu cudzinci môžu spôsobiť.
Dalo by sa napísať ešte kadečo. O nemeckých motorkárskych gangoch, ktoré plašia po našich horských scénických cestách divú zver akoby jazdili na tankoch. O Holanďanoch, ktorí k nám chodia na prívesoch-aby ušetrili na nocľahoch a jedia kadečo z konzerv podobne ako Česi,-aby ušetrili. Zo západných turistov veľa úžitku v horách nie je. Miesto, aby nám sem priniesli zo svojich bohatých krajín trocha eur, prichádzajú k nám šetriť. A riadne. – Jedinou výnimkou sú britskí chlapci, čo si u nás organizujú rozlúčky so slobodou. Tí u nás pustia perie. Otázkou je, či straty z pobytu takýchto návštevníkov nie sú väčšie ako zisky. Ktohovie. Odpoveď nechám na pracovníkov z úradu, venujúceho sa analýzam hodnoty za peniaze…
Celkove nám zahraniční návštevníci veľa chrapúnstiev na Slovensku nenarobia. Tie hrôzy, s ktorými sa u nás kde-tu stretávame, sú predovšetkým naše dielo. Nemôžeme sa na nikoho vyhovárať. Sami sme si tu našpinili. sami si ten Augiášov chliev musíme vyčistiť. -Vyhrňme si rukávy. Na čistenie je toho na Slovensku habadej.
Nabudúce záver seriálu.