Slovenské tabu

Počas písania minisérie o chrapúnskom vzťahu niektorých Slovákov k životnému prostrediu na Slovensku, ale aj pri čítaní článkov blogera pod nickom „Paškuliak“ a nepriamo aj pri iných článkoch a diskusiách k nim som postrehol akúsi precitlivelosť a hanblivosť niektorých Slovákov hovoriť o istých veciach a počúvať aj názory, mierne povedané- netradičné. Zjednodušene povedané, akoby u istej časti Slovákov boli isté témy bolestivé, neslušné, „choré“. Akoby sa niektorí Slováci miesto diskusie príp. aspoň tichej ignorancie vo vzťahu k autorom takýchto tém stavali voči nim urážlivo, hostilne ba i vyslovene agresívne.

Takýchto tém je veľa. Mnohé z nich sú tabuizované nielen na Slovensku ale aj v iných krajinách a u iných národov. To ale nie je ospravedlnenie. Tým sa slovenské tabu nevyrieši, tým sa ešte v našom národnom vedomí racionálne nespracuje. Skúsme pars pro toto uviesť aspoň niektoré takéto témy:

• Výhradne láskavá a milujúca slovenská mať. /Paškuliak opísal aj opačné prípady slovenských matiek-a časť diskutérov v tradične matriarchálnej slovenskej spoločnosti /s patrónkou Sedembolestnou P.Máriou/ odpovedala na jeho „coming out“ dosť hrubo.
• Panenská slovenská príroda a vďačný vzťah Slovákov k nej /autor tohto blogu opísal chrapúnstva konané Slovákmi voči slovenskej prírode a veruže mnoho diskutérov odpovedalo invektívami voči autorovi, bez diskusie o samotnej veci/.
• Slovenská priateľskosť, pohostinnosť, ústretovosť /skúste to nazvať servilnosťou voči zdanlivým „pánom“ a vypočítavosťou voči rovnocenným-a už je oheň na streche/.
• Slovenské vlastenectvo, patriotizmus, národovectvo: skúste ho zdôrazniť, podnietiť k vlasteneckej výchove v škole a rodine, k vlasteneckej osvete v médiách – a už ste u malej ale hlasnej časti občanov SR, ktorí sú nejako spríbuznení s Čechmi, Maďarmi, Židmi, Nemcami, Rómami a pod.-odpornými hejslovákmi, krpčiarmi, zadubencami čo nepoznali Veľký svet, spiatočníkmi, klérofašistami, nacikmi a pod.
• Kresťanský nota bene rímsko-katolícky svetonázor: opovážte sa priznať, že svetonázorovo alebo aspoň duchovno-kultúrne pociťujete spolunáležitosť so slovenskou kresťanskou nota bene rímskokatolíckou tradíciou-a už ste u menšinovej ale mimoriadne dobre organizovanej skupiny s hlasnou mediálnou podporou pedofilný čiernokabátnik, antifeminista, homofób, upaľovač bosoriek, križiak z lúpežnej hordy cisára Barbarossu, pohrobok PO HG, čo lifrovali Židov do Poľska…
• Abstinent, ktorý sa búri proti tomu, aby sme si na rozdiel od Čechov s ich narcisticky ospevovanými „zlatými ručičkami“ maľovali o sebe obraz alkoholikov, čo /najmä na Východe a najmä v Hornej Dolnej/ veľa vydržia a ktorí vyzerajú tak, ako Michal Hudák v jedinej role, ktorú vie dobre zahrať- v role mierne brutálneho, mierne podlého ale večne vtipného notorického alkoholika. Skúste sa priznať, že nepijete a že to nerobíte iba z fatálnych zdravotných dôvodov-a beda vám. Ako sa spieva v tej lasicovsko-filipovskej pesničke-ak si s aktuálnou väčšinou odmietnete vypiť, hrozí vám, že skončíte s vidlami v zadku. Na Slovensku sa stále abstinencia považuje za vážny problém Slovákovej osobnej integrity.
• Vážnejším prehreškom Slováka je zbohatnúť iba vďaka vlastnému úsiliu, vlastným poznatkom, zručnostiam, šikovnosti a vôli. Prehreškom je ani sa s tým potom nepredvádzať ako nejaký Boris Kollár ale ani nemaskovať bohatstvo jazdou do práce na bicykli, bývaním v petržalskom či trnavskom paneláku, nosením džínsov na stretnutia s diplomatmi a pod.
• Médiami aktuálne presadzované idoly treba zbožňovať, médiami aktuálne démonizované postavy politiky, umenia, športu…treba opľúvať. Musíte ísť s dobou,-musíte sledovať „pulz dňa“. Lebo to, čo bolo kedysi idolom, môže byť dnes už len terčom výsmechu. Naopak je to však málokedy. Ide o národné tabu, takže národné podvedomie to takmer nepripustí. Štúr bol vodca národa-potom už iba pansláv. Hlinka bol otec vlasti-potom už len klérofašista. Husák bol jedna z hláv SNP-potom ale buržoázny nacionalista-potom na chvíľu zase hlava slovenského národného pohybu-a potom zase nenávidený normalizátor. Čarnogurský bol najprv hrdinský disident a o pár mesiacov odporný rozbíjač JRD. Mečiar bol najprv nový otec národa-aby bol onedlho vrah a zlodejský privatizér. Fico bol najprv budovateľ modernej SR – a už je z neho kriminálnik. Matovič bol najprv tribún boja proti korupcii-a už je z neho agresívny úchyl, nepriateľ slniečkárov : Sulíka a Čaputovej. Danko bol najprv sexsymbol-a potom skončil ako objekt suterénneho humoru pouličnej čvargy. Golonka bol hokejový boh-a už je z neho kryptokomunistický táraj. Weiss bol spása slovenského futbalu-a už je spolu aj s mladým Vladkom jeho hrobárom. Kuzminová bola „naša zlatá Nasťa“ a už je to ruská piata kolóna, ktorá nechce opľuť národ, z ktorého vyšla. Sagan bol nedávno hrdina bez bázne a hany, ktoré na vás vyskakoval z každého média. Dnes sa ironizuje jeho slovník, vzdelanie a nedajbože aj IQ….

Takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi, veľmi dlho. Skúste ma doplniť a spomeňte to prípadne v diskusii.

Upozorňovať na citlivé miesta Slovákov na ich duši, na ich klamy a sebaklamy sa ale veľmi nevypláca. Popularitu na tom určite nezískate. Skôr naopak.

Príklady ? Nech sa páči: štúrovec Záborský si dovolil obviniť Slovákov z alkoholizmu a pohádal sa takmer so všetkými bývalými bratmi-romantickými štúrovcami. Absolvent Sorbonnskej parížskej univerzity Lajčiak odmietol byť parížskym akademikom a rozhodol sa pre osvetu medzi svojimi rodákmi. Stal farárom na Banskej Boci. Ľudia jeho filozoficky podloženým kázňam nerozumeli. Nerozumeli, prečo im veci, čo ľúbili zakazuje iné,-čudné veci, ponúka. Začali od neho bočiť. Obviňovať ho z paktovania s diablom a takmer ho doviedli do šialenstva. Mateja Hrebendu, ktorý pospolitému ľudu takmer zadarmo ponúkal knihy, niekoľkokrát vlastní rodáci vykradli, podpálili, zbili skoro na smrť. Ď.Langsfelda, ktorého Ma´dari obesili ako príslušníka hurbanovských vojsk, bojujúcich proti nim, udal jeho vlastný strýko. Maďari pred popravou dali Langsfeldovi možnosť poprieť existenciu Slovákov a zachrániť si tým život. Odmietol a odvysol. Pre jeho najbližšie príbuzenstvo to bol dôkaz, že to v hlave nemal celkom v poriadku. Murgaš sa vrátil z USA do novozaloženej ČSR ako známy experimentátor a vynálezca. Českí kolonizátori jeho žiadosť o miesto učiteľa prírodných vied na meštianke odmietli – a nikto z miestnej šrobárovskej čechoslovakistickej „elity“ sa ho nezastal. Čosi podobné sa stalo slovenským výtvarníkom, architektom i športovcom…

Ťažko je byť doma prorokom. Ak sa dotknete citlivých miest v aktuálnom rozpoložení slovenskej duše, ak prekročíte momentálne platné všeobecné tabu – máte po chlebe. Biľag „problémovej“ či „kontroverznej“ osoby už z vás nikto nikdy poriadne nezmaže. Ba možno ani z vašich detí. – Iba ak by sa remaking vašej osobnosti hodil do krámu komusi, kto to aj na Slovensku riadi z pozadia. – Aj cez výrobu a riadenie fungovania „národných“ tabu.