Nie -tento malý český človiečik, ktorého som dnes „nachytal“ vo svojom lese ako spolu so ženou a dvoma deťmi spia v obstarožnej Škode Combi, nie je chrapúň. So seriálom o chrapúnstvach v slovenských horách je to podobnosť iba čisto náhodná.
Český človiečik spal vedľa manželky a malého dieťaťa nohami k palubnej doske a druhé odrastenejšie dieťa sa krčilo v batožinovom priestore krížom. Neviem, či som pri pohľade na nich týchto spáčov viac ľutoval alebo sa aj za nich hanbil. Veď aj Čech je údajne môj slovanský brat-aj keď taký…-no český. Keď odišli, upravil som po nich ryhy, čo zanechali v tráve pneumatiky ich auta. – A všimol som si pritom malý kúsok papiera, čo tam nechtiac vytratili.
Na papieriku s nadpisom „Jak být na Slovensku euroneutrální“ boli popísané kroky, ktoré má český človiečik urobiť, aby pri výlete do SR neminul ani euro. A aby náklady, ktorým sa vyhnúť nedalo, nahradil speňažením toho, čo si zo Slovenska privezie.
Na začiatku „príručky“ bola popísaná trasa, ktorou má český človiečik ísť od hraníc ČR do Vysokých Tatier tak, aby nemusel platiť diaľničné mýto. A potom už nasledovali tieto odporúčania:
Na Slovensko cestujte pokiaľ možno zánovnou škodovkou s možnosťou prespávania v aute.
V SR netankujte-vezmite si so sebou bandasky s benzínom, ktorý ste si „usporili“ vo svojom zamestnaní.
Podvečer, pri ceste do Tatier zabočte na niektorú z málo používaných lesných ciest či chodníkov. Tam prenocujte v aute. Je to zadarmo. V noci možno uvidíte pri aute aj medveďa. Pozorovanie divej zvery bude zadarmo.
Raňajkujte čaj z materinej dúšky, nazbieranej v SR a vody zo studničky. Vodu si uvarte na dreve z lesa. Zápalky si prineste z ČR. K čaju zjedzte rožok /housku/ natretý „paštikou“ -oboje zakúpené v ČR. Rožok a paštika vás budú niečo stáť-ale sú to iba české peniaze- a inak máte raňajky zadarmo.
Počas dňa navštevujte atrakcie, ktoré sú verejne prístupné a zadarmo. Napríklad jazierko s kaďou v Liptovskom Jáne /studená voda, ale zadarmo/ či jazierko v Kalamänoch /teplá voda, ale zadarmo/ a prípadne sa kúpte v Liptovskej Mare, na Oravskej priehrade. Je to väčšinou zadarmo. Voda v Palcmanskej Maši je studená, ale tiež zadarmo a pod.
Ak chcete vidieť historické pamiatky, navštevujte rozvaliny hradov. Čím väčšia rozvalina, tým väčšia bude šanca, že je zadarmo. Ak ale chcete vidieť zachovalejšie hrady a zámky, dá sa to, ale musíte použiť všetku chytrosť, ktorá je pre českého človiečika taká príznačná. V prvom rade si pred vchodom s pokladnicou všimnite malé nálepky českého leva, ktoré vás nasmerujú k najbližšej diere v plote. Dieru a nálepky k nej zhotovil známy český dobrodružný cestovateľ „kamarád Franta Syrovátko“, autor projektu „Cesty po Slovensku ZADARA“. V prípade hradov ako Oravský hrad, Zvolenský hrad, Kežmarský zámok a pod. musíte využiť svoju trpezlivosť. Počkajte, pokým sa hrad či zámok nerozhodne navštíviť nejaká veľká skupina domorodcov – „Slovákov“ a nenápadne sa medzi nich zamiešajte. Ak by vás niekto oslovil, naučte sa pre istotu krátku slovenskú frázu „ejha, -doboha !“ Pri nej vás váš český prízvuk nemusí prezradiť.
Cestou po Slovensku sa stravujte formou samozásobovania. Okrem vody a materinej dúšky sa na raňajky, obed či večeru dajú využiť aj plodiny nazbierané popri trase: kukurica, slnečnica, zemiaky, jablká, slivky, hrušky, orechy resp. v lese napríklad tzv.čučoriedky /boruvky/, brusnice, maliny, ostružiny, jarabina, huby. V horských zátočinách môžete uloviť raky a keď je sucho, v plieskach potokov sa ľahlo dajú nachytať aj ryby a v priehradách ulitníky. Ak ste si v Čechách zabudli štipku soli a korenia, navštívte nejakú jedáleň-tvárte sa, že si pri stole študujete jedálny lístok- no vy si v nestráženej chvíli vysypte obsah solničky a koreničky do vopred pripravených kornútkov z papiera „Mladej fronty dnes“. Akonáhle sa vám to podarí, s veľkopansky dohora vystrčeným nosom jedáleń opustite.
Po cestách okolo lesov jazdite podvečer s využitím všetkých svetiel. Je možné, že budete mať šťastie po darí sa vám zraziť aspoň nejakého malého zajačika. – To je to potom pri ohníčku v TANAPe „pošušňaníčko“- nebíčko v papuľke.
Dni utekajú jeden za druhým a ani sa nenazdáte a je tu čas na návrat do rodných Čiech. A tu nastáva dramatický zvrat vo vašom správaní. Aj ke´d sa budete neviem ako snažiť, predsa len sa vám môže stať, že v tom „údolí tupých hláv“ aj vy na chvíľu osprostiete a miniete nejaké to euro. Aby ste to doma kompenzovali, musíte si zo Slovenska niečo priniesť. – Budúce manželky nie-Slovenky sú príliš rozšafné, rozhadzovačné. Skúste si doniesť niečo parktickejšie: kotúč WC papiera zo záchodu na benzínke, fľašu kečupu z mekáča, hrnček s retiazkou, ktorý ste našli pri horskej studničke…ale najmä poklady lesov a horských potokov: ploské biele skaly z Belej a travertínové kamene z Bešeňovej či z Dreveníka, sadeničky červených smrekov, jedličiek, kosodreviny, samorasty, za vedro vlastnoručne nazbieraných čučoriedok, brusníc či dubákov-pravákov…Ak máte príslušné elektronické „nádobíčko“ môžete si odniesť z okolia slovenských hradov aj iné poklady-skutočné. Stačí sa trochu pohrať s detektormi kovov a máte „vystaráno“ aj na budúcu dovolenku – ibaže už nie v SR ale prinajmenej v Albánsku či Taliansku. Tam sa starožitné mince dajú ľahko streliť miestnych opáleným chlapíkom.
Na konci dňa, po návrat z Čiech nejeden český človiečik zistí, že bol na Slovensku nielen euroneutrálny ale dokonca aj euro-pozitívny ! – A ako hovoril už praotec Čech – „KDO ŠETŘÍ – MÁ ZA TŘI“. A to sú tie tri eurá, ktoré ste si zarobili na týždennej dovolenke na Slovensku možno len začiatok. Možno je to iba štartovný kapitál k vášmu ďalšiemu rozletu po celej šírej Európe.
