Včera som tu publikoval grotesku o českom chytráctve, prejavujúcom sa až nedôstojným šetrením a chmatáctvom počas dovolenky. Štýl bol žartovný, ale príhody boli vybrané z viac ako 50-ročných skúseností s pobytmi našich západných susedov na dovolenkách v SR. Áno, až 90 % turistov, ktorí berú drahé biele potočnáky z Belej a travertín z Bešeňovej sú Česi. Áno, až 70% tých, čo kradnú sadenice kosodreviny a smrekov v TANAPE sú Česi. Áno, až 95% tých, čo v TANAPE spia, kde nesmú /v stane, v aute/ sú Česi. Áno, až polovica tých, čo sa stravujú mimo reštaurácií a žijú na paštétach a pive dovezených z domova sú Česi. – To nie je šovinizmus, to je moja osobná skúsenosť, to je fakt.
Nikdy som nikde netvrdil, že sa takto správajú iba Česi a že sa tak správajú v SR všetci návštevníci z Čiech. Áno, ľudia sú rôzni, -aj Česi sú takí. Na ilustráciu ponúkam dva mikroportréty Čechov, dlhodobo žijúcich v SR, pracujúcich tu a možno aj voliacich v našich voľbách. Ten druhý portrét, to však nie je iba ilustrácia. To je aj výzva pre kompetentných Slovákov, aby pomohli Slovensku udržať to, čo sme si tu pekné-aj zásluhou tu žijúcich Čechov vybudovali.
Prvý prípad je V. B., chatár a nosič z chaty vo V.Tatrách, V slovenských médiách má veľmi dobré meno. Je v nich pečený-varený. Opisujú ho ako „tatranského vlka“ či aljašského dobrodruha z príbehov J.Londona. Bohužiaľ, ja mám o ňom na základe dlhodobejších osobných skúseností trochu inú mienku. Poznám ho ako zarytého českého šovinistu-čechoslovakistu, ktorý sa dlho nevedel zmieriť so vznikom samostatnej SR. V rokoch 1991-1992 ke´d sme bojovali za SR, stavali na slovenských horách slovenské zástavy, dvojkríže a vatry zvrchovanosti-on na „svojej“ chate provokatívne mával zástavou ČSFR a neskôr ČR. Dlhý čas po vzniku SR tvrdil, že okoli „jeho“ chaty je stále Československo. Keď to už bolo trápne, vymyslel si, že okolie je samostatný „štátny“ útvar s vlastnou zástavou. „Recesia“-len aby nepripustil, že to tam nie slovenské…Pán B. sa napriek tomu, že veľkú časť života prežil v SR , má nemanželské deti so Slovenkami, – nenaučil slovensky a stále ostentatívne hovorí po česky.
Pán B. je český pozér. Rád zo seba robí tvrdého chlapa, spojeného s prírodou. A naivní slovenskí novinári mu to žerú. V zákulisí je to však chytrák, usilujúci sa na „svojej“ chate čo najviac zarobiť na svoju usadlosť pri Ceste slobody /penzion, krčma/. Je to jeden z tých, ktorým prekážajú medvede v Tatrách, lebo mu plašia klientov a kazia biznis. A ešte banalita-v tv dávali rozprávanie o jeho kocúrovi, čo za ním údajne vyšiel až pod štíty.. Ke´d však kocúr zostarel, zahnal ho od svojho penzionu do lesa. Pán B. iste urobil pre „svoju“ chatu pod rysmi veľa roboty. No pre mňa je to napriek tomu-či práve preto, nie horal, ale chytrý či chytrácky český podnikateľ.
Druhý portrétovaný je pán Aleš Bílek, riaditeľ Čiernohorskej železničky v Čiernom Balogu. Aj on podstatnú časť svojho života prežil na Slovensku. Aj jeho spočiatku možno mrzelo, že sa po 1992 zrazu ocitol v cudzom štáte, aj keď nikam neemigroval. Pán Bílek iste nie je žiaden slovenský rodoľub. Zostal Čechom, tak ako napr. Nasťa Kuzminová Ruskou. Ale z lásky ku svojej novej vlasti a z úcty k národu, ktorý tam žije sa naučil hovoriť po slovensky. Dokonca tak, že na prízvuku ten jeho ne-slovenský pôvod odhalíte až po čase. Pán Bílek sa k svojmu celoživotnému poslaniu-rozvoju slovenskej horskej železnice, dostal vďaka ekologickej zelenej iniciatíve SZM. Áno, vďaka iniciatíve Strom života Socialistického zväzu mládeže – „za komunistov“. Táto „thunbergovská“ iniciatíva zachránila po 1983 čiernohorskú železničku pred zošrotovaním, ku ktorému ju odsúdili súdruhovia železničiari v hlavnom meste SSR-Bratislave.
Aleš Bílek venoval rekonštrukcii a rozbehu balockej železnice neskutočne veľa času. Stal sa dušou projektu. Aj vďaka nemu a jeho druhom je ČHŽ od roku 1982 na zozname národných kultúrnych pamiatok. Vďaka nemu sa stala KLENOTOM turizmu nielen na Horehroní ale v rámci celej SR. Lesy SR pod vplyvom turistickej príťažlivosti ČHŽ zriadili neskôr vo Vydrovskej doline lesnícky skanzen. Turisticky ožil – inteligentným kultivovaným turizmom Čierny Balog, ale aj Hronec a ďalšie tunajšie osady a obce. Na základe existencie ČHŽ fungujú reštaurácie, penziony, požičovne bicyklov, vlek a ďalšie atrakcie. ČHŽ sa dostala do sveta-ako kuriózna železnica, prechádzajúca cez miestny futbalový štadion. Na ČHŽ premávajú vláčiky a už aj dreziny dvoma smermi – na Hronec a Chvatimech a do lesníckeho skanzenu vo Vydrove. Nedávno sme sa však dozvedeli neuveriteľne tragickú správu. Presne podľa pravidla, že aj z toho mála čo v súčasnej SR ešte dobre funguje vždy nejaký slovenský chrapúň urobí svoj gaunerský biznis, – sme sa dopočuli, že akýsi „developer“ kúpil pozemky pod železničkou a ide na nich stavať „vkusné“ bungalovčeky. Dozvedeli sme sa, že už aj pridal svoje chrapúnske ruky k dielu a už aj obmedzil prevádzku ČHŽ tak, že dal kameňom a štrkom zasypať časť trate do Dobroča. Pán Aleš Bílek je z toho na infarkt. Jeho celoživotný sen, ktorého realizáciou skrášlil NAŠE Slovensko teraz jeden slovenský vagabund a bezcitné /motiované ?/ slovenské inštitúcie a slovenská vrchnosť hodlajú zničiť.
„Podnikateľ-gauner“ sa odvoláva na právoplatnú zmluvu o kúpe pozemkov /ku ktorej by v normálnom štáte nikdy nedošlo a ak náhodou áno, bola by súdom obratom anulovaná/. „Developer“ sa odvoláva na rozhodnutie komunistickej vlády, ktorá v 1982 železničku zrušila a prikázala demolovať. „Developer“ ale taktne mlčí o tom, že od toho istého roku 1982 je železnica národnou kultúrnou pamiatkou. Právnici, ktorí vec riešia, asi nič nepočuli o tom, že na predmetných pozemkoch hospodári a prevádzkuje železnicu NO ČHŽ. A asi nič nepočuli o inštitúte vydržania. Pozemky pod ČHŽ mali byť už dávno vo vlastníctve vlastníka ČHŽ, – Združenia obcí Mikroregion Čierny Hron. Ak nie inak, tak vydržaním. Kedy inokedy použiť tento /nezapieram/ problémový inštitút, ak nie v tomto prípade ?!
Ak sa gaunerovi-novému vlastníkovi podarí presadiť svoju vôľu na súdoch, komunálnych a štátnych úradoch, príde ČHŽ o jednu nohu,-tú zdravšiu, krajšiu, atraktívnejšiu. ČHŽ bude môcť jazdiť – ale bude o jazdu po okyptenej atrakcii ešte záujem ? Čierny Balog a ostatné obce Mikroregionu Čierny Hron nemali z prevádzky neziskovej ČHŽ žiadne priame prijmy. Mohli si však uplatňovať náklady a mali ČHZ vyvolané iné turistické prijmy. Možno sa im to málilo a tak sa developerom dali nahovoriť na rýchle peniaze…
Momentálne majú o veci rozhodnúť súdy a štátne a regionálne úrady. Ak vyhovejú gaunerskému „podnikateľovi“, bude to nehoráznosť. Bude to rana nielen do srdca Aleša Bílka, ale celého Slovenska. Ak hrdá ochranárska suita na Ministerstve životného prostredia SR pod vedením J.Budaja a J.Smatanu dopustí rozvrat ČTŽ, potom už dopustí hocičo. Aj vyzabíjanie všetkých medveďov v našich NP, holoruby v TANAPE a 5.stupni ochrany-samozrejme výnimočne vraj kvôli Putinovi a palivovej kríze, aj rozparcelovanie pobrežia jedinej slovenskej ako-tak divej riečky Belá a výstavbu apartmánovej promenády na jej brehoch.
– Pán Budaj, pán Smatana – gaunerský „podnikateľ“ vám v čiernom Balogu hodil do tváre svoju boxerskú rukavicu-prijmete výzvu a pobijete sa s ním o jednu z najväčších slovenských historických a prírodných atrakcií, – alebo sa podvolíte želaniam nekultúrnych volebných sponzorov a voličov, ktorí chcú ryžovať z diela jedného statočného Čecha-ale vlastne už naturalizovaného Slováka a de facto slovenského vlastenca ? Pán Budaj – urobíte v prospech Slovenska /konaním až na ostrie zákona/ aspoň to, čo pre nás urobil pán Aleš Bílek a jeho kamaráti a kolegovia ?