Vedel som, že to raz musí prísť. Ale ke´d to teraz prišlo, predsa som len zostal zaskočený. A veľmi, veľmi zarmútený.
Zomrel alebo ako Rusi pekne vravia „skončilsja“ Jozef Tomko. Kardinál, veľký cirkevný diplomat, pobočník veľkého Jána Pavla II, silný lobbista za práva Slovákov v jednom z centier svetovej moci-vo Vatikáne. Múdry, striedmy, rozvážny človek. Jeden z tých, čo svojim životom každého museli presvedčiť, že občas slovenskými národovcami podceňovaný Východ Slovenska je na sto percent SLOVENSKÝ. A v posledných rokoch možno ešte slovenskejší ako niektoré iné, najmä západné časti Slovenska.
Po smrti kardinála Tomka sa nám slovenský zbor kmeťov vyľudňuje. Starí národne orientovaní kňazi umierajú, noví nepribúdajú. Aj keď niektorí tu a tam mávajú národnými zástavkami. Ale je v tom až príliš veľa politického utilitarizmu. Je to iba také šibrinkovanie. Chýba tomu hĺbka, duchovná, mravná, ľudská, intelektuálna. Chýba to, čo robilo z kňazov ako páter Anton Hlinka, nesmrteľný kardinál J.Ch.Korec, arcibiskup D.Hrušovský, arcibiskup J.Sokol, biskup Baláž, – a po dnešku aj kardinál Tomko,-veľkými a múdrymi slovenskými priam až staroslovenskými kmeťmi. Chýba láska nielen k Bohu ale aj slovenskému národu, jeho tradíciám, hodnotám a bytostným potrebám. – Arcibiskup Sokol našťastie ešte žije-nepriatelia slovenskosti ho však predčasne zamurovali do kňazského „starobinca“. Tak veľmi sa báli jeho duchovnej sily a slovenského srdca.
Kardinál Tomko bolo veľké meno na Slovensku. Bolo to však aj veľké meno v cirkevnom svete Vatikánu a vzhľadom na jeho pápežom delegované povinnosti aj široko-ďaleko po svete: v Afrike, Ázii, Amerike. Cez Tomka svet spoznával Slovensko a Slovákov. Už ke´d odišiel zo svojej vatikánskej funkcie do dôchodku, pocítila to slovenská vatikánska enkláva na strate svojej prestíže. A čo potom teraz, keď sa Tomko definitívne skončil ? Čo bude s našou vatikánskou pozíciou oddnes, čo bude v budúcnosti ? Kňazi ako Srholec a Zvolenský ju iste nevylepšili a nevylepšia a kňazi ako Bezák ju iba fatálne zhoršia. -Viem, nepatrí sa pri oplakávaní smrti jedného nepekne hovoriť o iných, živých. Využívam však svoju laickú pozíciu, aby som hovoril o tom, čo bolo, keď tu bol Tomko a čo nebude, ke´d ho tu už niet,- aby som to hovoril otvorene, chlapsky,-tak ako sa o tom hovorí aj v Písme svätom. Kardinál Tomko bol chlapský kňaz. Otvorený, priamy-aj ke´d paradoxne-zároveň bol diplomat. Kardinál Tomko by ma pochopil, aj keď možno svojou otcovskou rukou tak trochu i krotil.
Zomrel kardinál Tomko. Po smrti tohto veľkého katolíka a vlastenca zostal slovenský národ zase o čosi viac osirotený. – Nájde sa medzi pozostalými kňazmi a Slovákmi vôbec ktosi, kto sa aspoň pokúsi pozdvihnúť na dôstojnejšie miesto zástavu duchovnosti medzi národom ? Nájde sa niekto, kto pozdvihne zástavu slovenskosti medzi veriacimi ? Nájde sa opäť niekto, kto spojí národ s bohom a božiu obec so slovenským vlastenectvom ?
Pane Bože,- daj nám na túto našu azda trochu prismelú otázku, -čo najskôr svoju tichú ale predsa len všetkými počuteľnú odpoveď.