TROCHA ODDYCHOVÝ FEJTÓN PO ŤAŽKÝCH TÉMACH
Tieto dve slová sú si tak trochu podobné. Občas sa azda i stane, že sa človek preriekne a miesto jedného slova povie to druhé. A neraz – ke´d sa pomýli, má aj pravdu.
Takže napríklad pri argumentácii pána domu so svojou starou občas zaznie z jeho úst – ja tu zarábam-ja som zarábač ! A pani domu mu celá pobavená fľochne naspäť – tak to sú zárobky ? Tak ty si zarábač ? – Nie môj milý, ty si so svojimi zárobkami skôr zabávač….
Ale nie o manželskej komunikácii som chcel. O tom veľa neviem-ba skoro nič. Nie som mladučký „DOKTOR K.“, ktorý vie podľa SRo o všetkom všetko. Chcel som o tých rozhlasových, televíznych a internetových „zabávačoch“, ktorí sú neraz všetko iné len nie šíriteľa dobrej nálady, bystroumu a zábavy. Nie sú tým čo by mali byť – zabávačmi – ale podľa mňa iba zarábačmi.
Keď si na nich takto spomínam, nevdojak mi zíde na um opäť „DOKTOR K.“ Prečo asi, čo myslíte ? -Tento viťús je vraj neuropsychológ-teda odborník na vzťah konkrétnych častí nervových spojení a nervových centier a psychických procesov a psychických stavov. Poznal som jedného neuropsychológa – pána Šramku. Bol vcelku zábavný. Ale hlavné bolo, že si zarábal na neuropsychológii a nie napr. jeden deň na detskej psychológii, druhý deň na inžinierskej psychológii, tretí deň na sociálnej psychol´ogii, potom na dopravnej psychológii, zoopsychológii, školskej psychológii, psychológii športu atď. Doktor K. nás dennodenne ohuruje poznatkami z učebníc študentov psychológie pre 1-4 ročník. A zarába. A ja, odkázaný pri robote tu hore najmä na rozhlasový prijímač, počúvam. A vôbec sa pri tom nezabávam. Mal by som samozrejme pri relácii, ktorá ma nebaví, ba irituje preladiť inde. Ibaže nemám na to čas a ani chuť. Nie som dídžej, aby som furt menil tón. A tak sa pokúšam pretrpieť tých pár nepríjemných minút. A snovať plán, že o tom dakde poviem, napíšem, zatelefonujem…Ibaže kde-za komunistov sa dalo napísať súdruhovi prezidentovi, súdruhom na ÚV poslať hanopis, alebo aspoň anonymný list na OV: nech súdruha prešetria, nech toho či onoho trochu popoťahujú. Ale dnes ? Dostanem sa nanajvýš po nejaké call centrum a ozve sa mi nanajvýš nejaký naivný dievčenský „peknydeééééň“ s akcentom z kadiaľsi zo Stropkova…
V SRo resp. v RTVS je viacero mien, ktoré mi prichádzajú na um, keď sa zamýšľam, kto je v týchto inštitúciách zabávač /a potom nech aj zarábač/ -a kto iba zarábač. Alebo kto je tam evidentne hlavne zarábač a iba poskromne aj zabávač. Napr. istí traja vihodňarski bratia v tričku O.K., M.Č. a M.H. západniarska eko-aktivistka a majiteľka apartmánu v zjazvenej Jasnej A.V. a jej polovička V.V., osirelá „gemerčianka“ E.V., komický tragéd R.R. /ktovie čo sa s ním stalo a čo sa stane najbližšie/, najlepší surfer po webe s drsným slovníkom M.M., českoma´darský analytik v generálskej uniforme A.Š., tlupa echt-slovenských „politológov“ , kijevológ A.D., beznohavičková poslankyňa J.B.-C., a desiatky ďalších údajných zabávačov a autentických zarábačov z parlamentu, médií, divadiel, športového dôchodku a pod.
Čo s tým urobiť ? Ako sa im vyhnúť v prostredí, kde nie je ani poriadny internetový príjem a ani signál poriadneho rádia, s výnimkou RTVS ? Šibnúť do doliny sa mi nežiada. Iba sa tam potom zbytočne rozladím. Nuž a tak počúvam a trpím. A trpím. A trpím.
Na druhom póle slovnej dvojičky „zabávať-zarábať“ sa našťastie nepodieľam. Zabávači-zarábači si nezarábajú na mne, ale na RTVS. – Ale počkajte, že by nie ? Že by im cálovali aj z môjho ? Ej bisťu, ak by to bola pravda, to by už potom bola celkom iná zábava…