Pri počúvaní TB matovičovského policajného prezidenta Hamrana som nevychádzal z úžasu. Videl som straníckeho, proti-opozične naladeného vraj policajného prezidenta v priamom prenose. In natura. Mal som miestami dojem, že nejde o policajného ale o politického prezidenta.
Hamran bez akýchkoľvek škrupulí, bez akéhokoľvek pokusu o objektívnosť a ne-politickosť svojej funkcie najprv kydal a zastrašoval predstaviteľov dvoch najsilnejších opozičných strán -a potom to rozbalil aj na generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Na človeka, ktorý v našej formálne stále demokracii a formálne stále právnom štáte zastáva v rámci OČTK funkciu, ktorá je právomociam členov policajného zboru procesne nadriadená.
Hamran sa v generálnom prokurátorovi nevyzná. Nie je mu jasné jeho konanie. A je to logické. Človek s takou úrovňou právnického vzdelania a s takou úrovňou profesionálnej nadstraníckosti a ne-politickosti musí mať problém pochopiť konanie iného človeka – vzdelaného, skúseného právnika, ktorý zostal verný svojmu sľubu. Sľubu konať vo svojej funkcii nadstranícky, nezávisle, prísne odborne, prísne profesionálne.
Hamran, prečo na takéhoto človeka útočíte ? Prečo sa opozícii a generálnemu prokurátorovi nepriamo vyhrážate ? Hamran-čo si to vlastne dovoľujete ?
A ešte poznámka na záver -aby to všetko nezostalo iba na jednoduchom ale všetkého schopnom policajnom dôstojníkovi Hamranovi. – Všimli ste si, vážení, – že naše LIBERÁLNO-demokratické médiá, naši skvelí komentátori, naši bystroumní analytici, naši geniálni „veliceinvestigatívni“ novinári si nič nevšimli ? Akoby sa-povedané textom Kuricovej pesničky,-vôbec ale vôbec nič nestalo. Nuž,-toto je príznačné nielen pre „našu“ novinársku subkultúru, ale aj pre našu zhnitú demokraciu. – Takže vlastne , – pán dedič čo si to dovoľujete ? Prečo sa bŕľate v komposte, v ktorom sa nám pod rukami starostlivých matovičov, mikulcov, lipšicov, hamranov…tak dobre tak dobre žije ?