Mám možnosť chodiť po miestach kde sa teraz vyskytuje mnoho slovenských návštevníkov rekreačných zariadení a kde je mnoho prírodných atrakcií. Poviem vám, za posledné polstoročie som tam ešte toľko Slovákov nevidel, ako v týchto dňoch. Hovorím o čase od osláv SNP po dnes. V tomto čase sme mali štátne sviatky a dni pracovného pokoja umiestnené v kalendári tak, že sa za cenu 3-4 dní dovolenky alebo neplateného voľna dali urobiť prakticky nepretržité koncoletné resp. počiatočnojesenné prázdniny alebo dovolenky. Od 26.augusta do 17.septembra sú chaty a hotely dosť plné a školopovinné deti a ich rodičia v ekonomicky aktívnom veku sa po nich tmolia ako počas júlových dovoleniek. Vyše tri týždne voľna ! To už je voľačo. …
Tak toto tu za socializmu, ke´d údajne každý imitoval, že pracuje a nikto poriadne nerobil, nebolo. Teraz v kapitalizme sa vraj tvrdo robí. Po období letných dovoleniek nasleduje obdobie jesenných dovoleniek a po ňom tu onedlho budú predzimné /Všetkých svätých, 17.november/ a potom vianočno-novoročné dovolenky. Z dovolenky do dovolenky, to teda hej, to je skutočne tvrdý kapitalistický pracovný režim.
Pravda, nie pre robotníkov vo výrobe, nie pre pracovníkov obchodov a služieb, nie pre poľnohospodárov, ľudí z dopravy a stavebníctva… Tí si v kapitalizme aj na Slovensku riadne a tvrdo zamakajú. Skôr ide o kadejakých IT-čkárov, homeofisákov, manažérikov, ľudí z vysokých škôl, kultúrnych ustanovizní, vedy a výskumu, podnikateľov a obchodníkov z kadečím a s ničím. Títo sa zjavne už tretí týždeň poflakujú po chatách, penzionoch, hoteloch, wellnesoch at´d. Nič proti nim. Čudujem sa však našej ekonomike, že to pri takomto produkčnom tempe dokáže vôbec ťahať. Na polovičný plyn, zacyklená v akomsi spontánnom a chronickom lockdowne.
Najviac sa však čudujem našim učiteľom. Ako pri takomto množstve voľna dokážu naučiť deti aspoň základným vedomostiam a zručnostiam ? O výchovnom vplyve na deti ani nehovorím. Ten musí byť mizivý. Od začiatku školského roka množstvo žiakov z rodín, ktoré si to môžu dovoliť v škole takmer každý deň chýba. Je dobré, že sú v prírode, v bazénoch, s rodičmi na spoznávaní Slovenska. Opakujem, je to dobré. Ale čo je veľa, to je veľa. Najmä po období, v ktorom sa deti trápili mesiace online vyučovaním sa teraz vystavujú ´dalšej sociálnej a výchovnej izolácii. Obávam sa, že ak to takto pobeží ďalej, na detskej osobnosti sa objavia ireverzibilné zmeny. Povrchnosť, indiviualizmus, egoizmus, absencia základných poznatkov z rodnej reči a matematiky, lenivosť, hľadanie ľahšej cesty k sebapresadeniu, asociálnosť, problém s rešpektovaním spoločenských noriem…Obávam sa, že nám to pomaly hrozí ako pandémia.
Na druhej strane, keď už deti konečne prídu do školy, tiež to nebýva bohvie čo. Jedna matka, jednoduchá žena, sa mi dnes posťažovala, že deti bez kalkulačky na iphone nevedia ani v 4.triede urobiť základné výpočty z hlavy. Že pravidlá o používaní mäkkého i tvrdého y, slovná zásoba, skladba vety, základné poznatky o dejinách vlastného národa a štátu sú pre nich čosi neznáme, nedôležité, zbytočne hamujúce ich rozlet. Deti sa v škole potácajú od „projektu“ k „projektu“. Písať a čítať síce ešte poriadne nevedia, no už si zhotovujú v jednom z projektov „vlastnú knihu“. Rozumieť písanému textu poriadne nevedia, základnú občiansku faktografiu naspamäť neovládajú, no vedia sa pri tej svoje poznatkovej obmedzenosti skvelo sebapresadzovať, hádať, predvádzať. Vedia byť vraj zdravo drzé, arogantne túžiace po úspechu a víťazstvách. Nevedia ale prehrávať, nedokážu sebakriticky priznávať svoje chyby. Ak dostanú „po papuli“ nebojujú ďalej ale rezignujú a hľadajú ľahšie miesto svojej „slávy“.
Súčasná škola je NIEKEDY pre zdravý vývoj detskej psychiky, pre budovanie individuálnej pamäťovej základne a zdravé poznávanie reality skôr na škodu. A tak je možno aj dobre, že sú v nej deti normálnych rodičov, suplujúcich to, čo súčasná škola deťom neposkytuje, čo NAJMENEJ. Akurát, že tak ako sa v prípade chronického home officu rozpadajú prirodzené pracovné kolektívy, skupinové riešenie úloh a súhra, tak sa nám rozpadá aj podporná školská komunita. Dieťa sa ochudobňuje o pocit spolupatričnosti a áno, -aj o možnosti prvých platonických lások.
V lesoch okolo Vysokých Tatier stále behá,-hoci už je jeseň, množstvo ľudí, dospelých i detí. Mali by už dávno po letných voľnách zarezávať v robote alebo v škole. No oni stále chodia z atrakcie na atrakciu. Lietajú od jednej kratochvíle k druhej. V okolí nich je príroda, no oni ju veľmi nevnímajú. Vnímajú predovšetkým svoje iphony. Tak ako to robia aj ich rodičia. Lietajú po lese ako lietadlá bez posádky. Na akési tajomné diaľkové ovládanie. AKO DRONY. Ako strojčeky na baterky.
Od pondelka 19. septembra sa to, dúfam, predsa len zmení. A všetko bude na svojom mieste. Dospelí v robote a deti v škole. A tak je to dobre. Lebo bez práce, ktorá z opice urobila človeka by sa človek mohol, nedajbože, znovu premeniť na opicu…A naša planéta na halyvúdsku planétu opíc. Alebo že by práve toto bol cieľ ?