Je to jednoduché. Sme hodnotovo niekde úplne inde než Česi. Pozor – nie Moravania – ale Česi ! Sme etnogeneticky a duchovne dva úplne odlišné národy,- aj keď s príbuznými jazykmi. Svedčia o tom aj výsledky posledných doplňovacích a komunálnych volieb, ktoré sa včera v ČR bilancovali.
Voľby ukázali, že české myslenie je poplatné až otrockej servilnosti voči Západu, voči Washingtonu a Bruselu. Česi sú -tak ako boli kedysi fanatickými ľavicovými konjunkturalistami, tak dnes sú fanatickými euroatlnatickými konjunkturalistami. Proti-ruskú mediálnu propagandu žerú v Česku aj s chlpmi. Voľby ukázali, že aj v časoch, keď sa ich posledná parlamentná voľba ukázala ako chybná, naďalej veria, že im pro-bruselskí serviláci pomôžu dostať sa z energetickej mizérie /a môžbyť až masakra/ nastávajúcej zimy. Veria, že budú mrznúť, žiť v tme a šetriť na každej „houske“ kvôli zlému Putinovi. Áno kvôli Putinovi, ktorý im núkal lacné energie, lacné hnojivá, lacné vzácne kovy -ale oni, vyznávači „západných hodnôt“ to hrdo odmietli a zvolili si tmu a zimu. A obviňujú z nej toho, kto im ponúkal pomocnú ruku.
V ˇčeských voľbách sa drvivá väčšina voličov delí na tvrdo proti-ruských /vládni voliči/ a mierne protiruských /voliči ANO a SPD/. Tzv. proruskí komunisti vo voľbách neuspeli a oportunisti z ČSSD tiež. Aký to rozdiel oproti Slovensku, kde aj podľa liberálneho prieskumu /publikovaného v Denníku N/ väčšina Slovákov drží v konflikte na Ukrajine stranu Rusku a Rusom. Toto by sa v menšej miere mohlo v ČR prejaviť iba na Morave, – v českých regionoch však nikdy. Títo „praví Česi“ sú takí praví, že sa nepriznávajú ani k svojmu slovanskému pôvodu. Radšej sa hrajú na polo-germánov či prepytujem „Keltov“…
Hodnotové rozdiely medzi Slovákmi a Čechmi /nie Moravanami !/ sa oddávna odzrkadľovali v oblasti religiozity. Česi sú už dvesto-tristo rokov skôr ateisti, liberalistickí hedonisti, povrchní pokrokári, konjunkturalisti. Slováci sú tradične konzervatévni, stále ešte prevažne veriaci ľudia. Tieto historické rozdiely sa dnes prejavujú v aj politických postojoch, dokonca v takých prejavoch životného spôsobu, ako je móda, konzum, výchova detí, vzťahy v rodine a pod.
Nedávno bola v Prahe veľká 100-tisícová manifestácia proti vláde. Vyzerala ako referendum, ako príznak zmeny myslenia. Ale len vyzerala. Bola to skôr kolektívna forma prejavu obáv z rastu cien a energií, než hlbšia autoreflexia českých voličov. No aj takáto malá forma protestu už vyvolala v českej pro-západnej vláde paniku a nutnosť strašiť ľudí Putinom a jeho stúpencami. Nie , na Václaváku Putinovi priaznivci takmer neboli. Boli tam len miernejšie naladení proti-putinovci. Takí, čo by chceli aj Rusmi podceňovať, aj využívať výhody, aké Čechom s nie príliš vyhrotených vzťahov k RF prinášajú výhody. Takí, čo si uvedomujú, že nebyť Rusov, tretina rozlohy dnešnej ČR nie je česká, ale nemecká. Takí, čo si uvedomujú, že cez plynovody a ropovody by z RF do ČR mohla plynúť bezkonkurenčne najlacnejšia energia. Áno,-ale zároveň takí, čo si svoje komplexy polonemeckej provincie „Boehmen“ riešia posmievaním sa každej /historicky podmienenej/ slabosti veľkého ruského brata.
Česi a Slováci sú myšlienkovo jednoducho každý niekde inde. Česi sú pozéri a liberáli. Slováci sú autentickí a konzervatívni. Česi poznajú iba jednu svetovú stranu: Západ. Slováci sa orientujú na VŠETKY svetové strany. Česi si myslia, že sú pokrokári a svetáci. Výsledky volieb vo Švédsku a Taliansku však ukazujú, že Slováci sú svetovejší. Európa sa vracia ku svojim tradíciám a ku konzervativizmu a patriotizmu. Tak je to v Taliansku, Poľsku, Maďarsku…dokonca v Škandinávii. Česi sa vidia v slniečkárstve Sorosa, Čaputovej, Bidena…a ak si ctia nejaké tradície, tak potom to nie sú ani tak ich, ako skôr nemeckých aristokratov, ktorí v Čechách žili a ktorými Česi oddane slúžili. Uctievajú anglické tradície, britských monarchov, keltské zvyky…a miesto vlastnej českej ľudovej hudby si pri táborákoch pospevujú írske a americké westernové odrhovačky. Pri ohni neznejú české národné piesne ale kadejaké rutišuty arizony texas…ó, akí sú nám duchovne vzdialení…
Pri pohľade na výsledky českých volieb preto Slovákom nezostáva iné, len konštatovať: ako dobre, že už nie sme v spoločnom štáte. Ako dobre, že už nemáme spoločnú vojenskú stratégiu, spoločnú zahranično-politickú orientáciu, – o spoločnej kultúre, umení, osvete, školstve a politike v oblasti duchovna ani nevraviac. Ako dobre, že nás už Česi svojim -od nášho pohľadu diametrálne hodnotovo odlišným pohľadom nemajorizujú. Ako dobre, že to, čo nás rozdeľuje už nemusíme riešiť. A ako dobre, že to, kde sú naše záujmy spoločné /ekonomika, obchod, veda a výskum, zdravotníctvo, doprava…/ môžeme o spoločných projektoch rokovať ako rovný s rovným. Ako dobre, že k nim môžeme pristupovať na báze obojstrannej vzájomnej výhodnosti.