Po 1989 som sa chvíľu rozčuľoval nad anglosaskými odpornými názvami vecí a miest najskôr v Bratidlave. Potom sa shopy, puby, riverparky, skiparadisy, wellnessy, aquapark, forestparky, driveiny…všetko to slovné smetie, všetok ten hnusný slovný grc rozšíril aj do krajských a okresných miest a odtiaľ dokonca aj do dedín, dediniek, valalov a osád. Už sa nerozčulujem, iba sa škodoradostne uškŕňam nad tuposťou mladých, ktorých to pomaly prikrýva ako halda odpadkov a skôr-neskôr ich to zasype a udusí.
Pozerám si starú „mapu“ osád a miestnych názvov, ktorú som si ešte ako študent pre seba urobil, aby som sa ako tak vyznal v miestach, o ktorých okolo mňa hovorili starí strýcovia, tetky, starčekovia a starenky s vekom vyrezávanými tvárami. Dobre som vtedy spravil. Akoby som tušil, že so starčekmi odídu do zabudnutia aj názvy vecí a častí chotárov, medzi ktorými žili a ktoré spolu s nimi vytvárali úžasný farebný a voňavý svet včerajška. Dnes by som mal v spomienkach iba nejasný neurčitý pocit čohosi dávnominulého a krásneho.
Pozerám sa do mapy a predstavujem si, ako moji predkovia žili, keď tie názvy vymýšľali. Čo robili, na čom sa namáhali, čo im naopak prinášalo trocha radosti a potešenia. Ve´d sa len pozrite na tie názvy:
Čo názov, to príbeh. To vlastná malá história. V tých názvoch je veľa slovenského, ale sú tam aj ozveny nemčiny či maďarčiny,-všetky zvuky minulosti tohto kraja. Predstavujem si, ako na týchto miestach moji predkovia močili konope, štepili mladé ovocné stromy, okiadzali lichvu, aby neokrivela a dobre dojila, ako pálili na pálenisku strožliaky po svojich mŕtvych príbuzných, zvárali bielizeň, varili celú noc v kotlíkových pieckach slúkový lekvár, išli sa po úmornom kosení na Chotári napiť vody do studničky pri Sedlovej ceste. – Ale iba málo, lebo tá voda bola veľmi studená a mohli z nej aj zrádnik chytiť…
Zabávam sa nad vlastnoručne zhotovenou starou „mapou“ – a teším sa, že tie krásne názvy môjho domova, mojej vlasti zostali kdesi hlboko vo mne. A som rád, že nežijem dnešný svet mladých. Ve´d o čom by som premýšľal, o čom rojčil, keby v mojom rodnom kraji boli iba snovparadajsy, velívjú, riversajdy, fástfúdy, longdrinkbary, bajkertreky a iné už na pohľad či na počutie iba samé kakofonické haraburdy ?
A možno by som potom vôbec o ničom nepremýšľal. Možno by som iba četoval, lajkoval, tvítoval, zdieľal a sťahoval nové apky. Dal by som si energydrink a bol by som hepy.
-Tak vám treba, milí mladí priatelia !