Teda nie ja-ale jeden môj dobrý známy. Ten svoj postoj ku slovenským, osobitne bratislavským lekárom sformuloval ešte oveľa tvrdšie. Ak by som ho však citoval, poruším pravidlá slušného blogovania. Takže stručne a krátko, o čo ide a prečo ten známy svoj problém s lekármi takto brisktne sformuloval …
Nuž je to jedoduché. Podľa neho v Bratislave niet ani lekára, ani lekárskej firmy, ktorá by bola ochotná robiť vyšetrenia pacientov u nich doma. V Bratislave niet lekára či lekárskej firmy, ktorá by to robila hoci aj pri 100%-nej samo-platbe od pacienta,-TEDA MIMO poisťovne. V Bratislave niet súkromnej lekárskej výjazdovej služby resp. súkromnej rýchlej zdravotnej služby pre samoplatiacich. Po revolúcii sa objavili pokusy o osobných lekárov, čo by ako rodinní lekári chodili za pacientami a jednoduchšie prípady buď liečili u pacientov doma alebo odporučili pacientov do nemocníc. Takéto pokusy boli-no minimálne 5 rokov už v Bratislave nie sú. Podľa internetového vyhľadávača je jediná takáto služba iba v Košiciach a už nikde inde na Slovensku. -Teda,-pokiaľ ešte aj v Košiciach takáto služba vôbec je a tiež už nezanikla.
Počudoval som sa tomu, čo mi známy povedal. A spomenul som si na to, ako takéto súkromné lekárske výjazdovky fungujú v Rakúsku, Nemecku, Taliansku…dokonca aj v Maďarsku a Poľsku. Tam sú, lebo lekári si chcú zarobiť a neprekáža im, že sa pritom aj narobia. V Bratislave resp. na Slovensku však nič také nie je. V kapitalistickej minulosti bolo, no následne v socializme a teraz v tomto čudnom kapitalizme už nie je…Teda nič také nie je ako legálna forma starostlivosti. Teda nie je tak, že by ste si lekára zaplatili sami a on by si príjem od vás dal aj do daní. V praxi to vraj lekári pre svojich dobrých známych alebo významné celebrity občas robia, no iba neoficiálne, ako fušku alebo z kamarátstva, či z dobrej vôle. Keďže je to nelegálne, máloktorý lekár, čo vás lepšie nepozná, by bol ochotný prísť za vami domov a podstúpiť riziko nezdaneného prijmu.
Známy mi vravel, že on sám sa pokúsil lekárov na súkromnú návštevu /jeho na nohy chorej manželky, neschopnej nastúpiť do auta/ nahovoriť, no nepochodil. Ani vtedy, keď za jednu návštevu ponúkal 500 či dokonca 1000 eur. Známy z toho usudzuje, že 500-1000 eur za jednorazovú robotu je pre našich lekárov menej atraktívnych, než polovičná mesačná suma ako paušál k ich doterajšiemu platu.
Známy z toho vyvodzuje, že s našimi slovenskými lekármi sa neoddá byť solidárny. Prečo ?Lebo im pri ich nastávajúcich protestoch nepôjde ani tak o poctivé peniaze za poctivú prácu, ako skôr o zvýšenie paušálneho príjmu za doterajšiu štandardnú prácu. Známy tvrdí, že by v protestoch proti tejto vláde podporil kohokoľvek, no lekárov nie.
Lekári na Slovensku akoby mentálne zostali v časoch hlbokého socializmu, keď dostávali peniaze a úctu aj za to, že si obliekli biely plášť. Lekári na Slovensku akoby zabudli na to, že svoje služby majú poskytovať pacientom tak, aby to vyhovovalo nielen im ale aj ich pacientom. Lekári na Slovensku akoby sa nevedeli odlepiť od predstavy, že lekárska starostlivosť nie je iba o ambulancii, čakárni, ordinačných hodinách a časenkách, -ale aj reálnej službe pacientom tam, kde im to vyhovuje a za odmenu, na ktorej sa obe strany dohodnú.
Na konci rozhovoru známy s trochou čierneho humoru ešte skonštatoval, že ku pacientovi predsa len aj na Slovensku príde lekár. A to tesne pred smrťou, ako rýchla záchranná služba, -alebo ak to nestihne, -tak aspoň ako koroner, úradný obhliadač mŕtvol…
Neviem, či všetko čo mi môj známy povedal je pravda. Nevyznám sa v tom, nie som odborník a ani skúsený pacient. Viem iba jediné-ak je z tohto pravda aspoň polovica, tak potom je to strašné. A nielen s našim zdravotníctvom – ale predovšetkým s našimi lekármi. S ich podnikateľskou „dušou“ ich ochotou poskytovať pacientom služby tak, ako to pacientom vyhovuje. Ak je z tohto pravda iba polovica, potom stále platí to známe ponovembrové heslo: „Socialisticky pracovať, kapitalisticky zarábať a žiť “ !