Slováci sú odchovaní rozprávkami. V nich dobro víťazí nad dobrom, hlúpy Jano či Popolvár spoza pece sa zmení na múdreho panovníka. Pánov, ktorí doposiaľ vládli a podľa zaručene nezaručených správ klamali a okrádali bohabojný národ, ľudia vyhnali a do premiérskeho kresla na pleciach priniesli svojho hrdinu – populistu Popolvára.
Rozpravkárska povaha je povaha romantická, idealistická. Vychádza z toho, že Popolvár bude konať len a len dobro a to pre všetkých, vždy a všade – aj pre policajtov a aj pre zlodejov, pre mačky a aj pre myši…Keď realita života prinúti Popolvára ku konaniu v prospech jedných na úkor druhých, začne medzi bohabojným ľudom slovenským rásť nespokojnosť. Popolvár začne byť neobľúbený. U neho by to ani nebolo čudo, veď už pri nástupe do vlády nemal ani vzdelanie, ani skúsenosti a ani osobnú integritu na rozumné vládnutie. Rozprávkový ľud však pred Popolvárom odohnal od moci aj vládcov, ktorí boli podstatne vzdelanejší a kompetentnejší. Nerealistickému, rozprávkovému národu sa po rokoch vládnutia jednoducho zunovali. Realitou vynútené kroky, občas v neprospech tých, občas oných ľudí po čase pribudli a národ, hecovaný novinármi zveličujúcimi nedostatky a robiacimi z nich korupciu a kriminálne kauzy, povedal dosť. A začal sa obzerať po iných ideálnych politikoch, po nových nepoškvrnených princoch, ležiacich dakde na prípecku.
Problémom Slovákov je ich rozprávkovosť, politický idealizmus, nedostatok realizmu. Pred takmer troma rokmi si za premiéra vyvolili nevzdelaného poloblázna, lebo sa im vzdelaný, všetkými masťami mastený a všetkými médiami preklínaný premiér Fico už zunoval. Popolvár Matovič, len čo sa dostal na funkciu, začal na nej stvárať psie kusy. Národ sa stal hračkou v jeho ctibažných megalomanských rukách. Výsledkom jeho experimentovania je, že 80ˇ% Slovákov chce koniec matovičovskej vlády.
Problémom rozprávkového národa Slovákov nebol a ani dnes nie je ani tak povalenie vlády nehodného Matoviča. S povalením, vlád „nehodných“ premiérov majú Slováci bohaté skúsenosti. Povalili nehodnú vládu Čarnogurského, Moravčíka, Mečiara, Dzurindu, Radičovej i Fica. Celkom slušná spotreba nehodných premiérov, – no nie ? /Každý z nich bol pri nástupe takmer malým spasiteľom, no na konci kariéry ho médiá a davy vyprevádzali ako zlodeja, takmervraha, lotra a klamára…/.
Pri odvrhovaní starých premiérov mali Slováci doposiaľ pomerne jednoduchú úlohu. V čase pádu jedného premiéra bol médiami zvyčajne už vytvorený obraz nového rozprávkového princa-nástupcu. Vďaka mediálnej podpore stál na priedomí už nový nepoškvrnený Mesiáš. Tak to bolo v minulosti, tak to bolo aj v 2020…
Teraz to tak ale nie je. Médiá ešte nestihli za pecou nájsť nejakého nového nepoškvrneného Popolvára, schopného zahrať v predvolebnom boji úlohu nového Mesiáša. Na základe výsledkov práce sa časti národa,-tej realistickejšej, síce núka staronový premiér Fico, jeho náhradník obstarožný mládenec Pellegrini či večne mudrujúci Sulík, no to je pre rozprávkového štandardného Slováka príliš málo romantické. Zvoliť si staronového premiéra za nového premiéra, to je ako siahnuť po repasovanom tovare. Tovar to môže byť funkčný, no nevonia tajomstvom, nemá mágiu úplnej novoty.
Veľká časť Slovákov, patriaca medzi 80% s matovičovskou vládou nespokojných voličov, preto síce už Matoviča a spol. odmieta, no váha, koho si miesto neho vybrať. Repasovaných Fica, Pellegriniho už veľmi nechce, tobôž potom politicky vyhoreného Sulíka. Pokusy Dzurindu o come back berie iba ako komickú kuriozitu. A ostatní,- akýsi Majerský a akýsi Šimečka najmladší, – nemajú u národa príliš veľkú dôveryhodnosť. Imidžmejkri a politickí marketingári by síce na nich mohli popracovať, no každému čo len trochu skúsenejšiemu politickému analytikovi či novinárovi je jasné, že by vložené náklady príliš veľký efekt nepriniesli. Škoda peňazí. Týmto „popolvárom“ chýba im charizma, chýba nepoškvrnený osobný príbeh, rétorická bravúra a i. – Ešte raz, v ich prípade škoda peňazí.
Slováci nie sú so súčasnou matovičkárskou /de iure Hegerovou/ vládou spokojní. No to je asi tak všetko. Pri predstave, kto by mal miesto nej nastúpiť, – vajatajú. Imidžmejkri a médiá im ešte nestihli namaľovať obraz nového princa-spasiteľa. Nového, korupčnými aférami nepoškvrneného poplustického Popolvára.
Andersenovia, režiséri z cudziny, ktorí to tu v tej našej rozprávkovej krajine už štvrť storočia riadia, vedia, že sa im už súčasná vládna koalícia a jej neformálny vodca opotrebovali. Vedia, že budú musieť prepriahať. – Ibaže ako, keď nového tátoša ešte niet. Andersenovia potrebujú získať čas.
A tak v NRSR vymýšľajú rôzne predĺženia súčasnej politickej hry. O pár hodín, o dva dni…momentálne aspoň do štvrtka. Ponúka sa formálny odchod Matoviča a Mikulca a podobné tančeky s rekonštrukciou vlády. Šokujúco dlhé predlžovanie hry je v súčasnosti v móde. Asi nielen na futbalových MS v Katare. A tak sa teda predlžuje. Získava sa čas na taký ďalší priebeh politickej hry, ktorý by umožnil Andersenom nájsť a vytrénovať nového slovenského spasiteľa. Bude stačiť termín na nové voľby na jar, v máji, v júno, júli, či až v auguste, septembri alebo až na zrelú jeseň ?
Pre slovenský romantický národ sa v súčasnosti hľadá rozprávkový, ľaliovočistý a dostatočne populistický Popolvár. Spasiteľ so životnosťou aspoň tri-štyri roky, čo by pasoval veľkej časti slovenského národa do jeho politickej rozprávky. Pokiaľ sa nenájde, bude vládnuť spoľahlivý Edko Heger. Mulica, čo neprekvapí ale ani nesklame.
Vážení priatelia Slováci,- hľadá sa váš nový Masiáš. Váš nový Popolvár. Pozrite sa doma na prípecok, či sa tam nejaký vhodný ufúľaný génius nenachádza. Pomôžte čakajúcim spoluobčanom. Nahláste ho Mr. Shintsitsovi na istú ambasídu-nech Edko Heger toľko nenadsluhuje !