Cez Vianoce dostávam veľa pošty. Klasickej papierovej či pohľadnicovej. ale aj elektronickej, – cez sociálne siete, cez sms a emaily a pod. Všetky tieto dobré signály, že na mňa iní ľudia myslia, ma -úprimne sa priznávam-tešia. No nie vždy a všetko, čo je v pošte ma iba teší. – Ste zvedaví, čo ma nepoteší ?
Nuž takého starého jazykového puritána, ako som ja, neteší najmä trochu neporiadna slovenčina. Taká trochu vyčaptaná, ako staré papuče alebo trochu nepríjemná, ako nové nevkusné neohybné topánky. Nemám rád, keď v korešpondencii alebo v slovenských médiách nájdem slovíčka ako napríklad:
-koláč štedrák miesto koláča mriežkovníka, mrežovníka príp. štedrovníka,
-natočiť film miesto nakrútiť film,
-priať miesto želať
-prišlo mi miesto pripadalo mi, zdalo sa mi, videlo sa mi
-napriahol sa miesto rozohnal sa,
-nádielka miesto podarúnok, darček
-čosi voní miesto čosi vonia,
-rolničky miesto spiežovce,
-jaternice, jelitá miesto krvavničky, hurky,
-bravčové a hovädzie miesto bravčoviny a hovädziny,
-kúsať miesto hrýzť,
-narvať do boty miesto napchať do topánky,
-pamlsky miesto maškrty,
-pelech miesto brloh,
-šedá halenka miesto sivá blúzka,
-dať do trúby miesto dať do rúry,
-topinky miesto hrianky,
-rohlíky miesto rožky,
-s dovolením miesto dovoľte,
-prevedenie miesto vyhotovenie,
-nabobtnať miesto nafučať alebo napuchnúť,
-osmahnúť miesto pripiecť,
-zázvor miesto ďumbier.
-kotníky miesto členky,
-ľadviny miesto obličky. atď.
Áno viem, že nie všetky tieto slová sú nespisovné. Ale nemôžem si pomôcť, – mne sú nesympatické. Aj keď ich rešpektujem, radosť mi neprinášajú.
So slovami je to ako s ľuďmi. Nemusíme ich mať radi, ale rešpektovať by sme ich mali. Lásku ale od nikoho nasilu nepožadujme. Stačí rešpekt. Inak si nikdy neporozumieme.
/Venované V. Krčmérymu, -človeku, ktorého som nemal rád ale veľmi som ho rešpektoval. Bude chýbať./.