Ako starý psičkár sa teším na novú reláciu STV, venovanú súžitiu psov a ľudí. Verím, že ju bude sledovať veľa ľudí a že sa kultúra psičkárenia u nás aj vďaka nej zvýši. Lebo psičkárenie je, či sa to niekomu páči alebo nie, druhom kultúry, súčasťou nášho spôsobu života v 21.storočí.
Súčasťou kultúry kultúrneho človeka je ale aj kultúra jazyka, ktorým sa dorozumievame a stýkame na verejnosti. Osobitne v oficiálnych, verejnoprávnych médiách. V tomto ohľade sa však chystanej relácii tak trochu obávam. Mám zlé tušenie, že z jazykového hľadiska to bude zase čosi pre rečových lajdákov, nedbajov, pobehajov. „Upútavkový“ rozhovor „pionierskej vedúcej“ Petry Bernasovskej s tvorcom formátu a producentom mladým pánom Kaminským totiž neveští nič dobré.
Pán Kaminský sa živí jazykom, dokonca je vraj aj v tomto smere univerzitne študovaný. Obávam sa, že študoval na zlej škole. Aj keď to bola FF UK. No možno na vine nie je škola. Možno tam študoval veľmi dávno a on odvtedy naučené pozabúdal. Možno je to jednoducho lajdák, ktorý chodí na operu v špinavých vyčaptaných papučiach. Možno sa chce svojim darebáckym jazykovým prejavom iba štylizovať – tak ako keď sa slečna predvádza v nových džínsach s dierami na stehnách. Ktovie.
Tak či onak, prosím ctených čitateľov, aby si z inak iste zaujímavej relácie nebrali zlý jazykotvorný príklad. A aby vedeli, že v kvalitnej slovenčine sa niektoré veci a javy označujú inak, než to jeden z autorov relácie predviedol alebo ešte predvedie.
Takže aspoň pár príkladov:
Pán Kaminský sa chváli, že mu slovenčina v škole išla. No neviem, náš učiteľ slovenčiny by ho za takúto slovenčinu pred triedou aj do zadku nakopal. Bolo by to nepedagogické, ale účinné.
Nič v zlom. Na seriál o súžití psíkov a ľudí sa teším. A som rád, že sa ho pánovi Kaminskému podarilo v STV presadiť. Držím mu palce. Nech sa zlepší v slovenčine a nech nás vo svojej relácii pozabáva a poučí. Ešte raz, – nech sa seriál vydarí !