Darmo sa Čaputová, Heger a Kollár snažia, obranou zlej práce novinárov sa iba ďalej zhovaďujú. Darmo sa „odvolaní“ poslanci zo skrachovanej stále ešte vládnej koalície snažia zvolávať také či onaké parlamentné výbory, darmo médiá rozkrúcajú pekelné hysterické kampane proti najsilnejšej a najpopulárnejšej opozičnej strane- pravdu nezakryjú. – Aká je pravda ?
Po prvé, ja ako občan SR, ako daňový poplatník mám plné právo kritizovať tých, ktorí sú platení z mojich peňazí. Mám právo kritizovať novinárov ako Jančkárová, ktorý svoju prácu robia neodborne, nemorálne, zle. Mám právo kritizovať informačný servis, ktorý klame, sabotuje, cenzuruje miesto toho, aby poskytoval objektívne, nestranné a vyvážené informácie.
Po druhé, prečo si myslím, že Jančkárová je zlá novinárka, ktorú možno a treba verejne kritizovať ? Tak teda po poriadku: 1/ lebo si svojvoľne , bez ohľadu na zaužívané zvyklosti demokratického sveta, volá do diskusií účastníkov tak, aby provládni, prozápadní diskutéri boli v početnej presile: minimálne 1 ku 2 /s moderátorom 1 ku 3/, ale neraz aj 1 ku 3, s moderátorom 1 ku 4; 2/ lebo sa ako moderátorka otvorene stavia na stranu prozápadných diskutérov, aj keď by mala byť nestranná a nadstranícka; 3/ lebo predstaviteľom strany Smer nedovolí súvislý jazykový prejav, brutálne im skáče do reči, prerušuje ich, zosmiešňuje, okrikuje, správa sa k nim ako policajný vyšetrovateľ k beštiálnemu vrahovi; 4/ lebo si osobuje právo vyberať si diskutérov z opozičnej strany podľa ľubovôle-akoby RTVS nebola verejnoprávne médium ale súkromné médium pani Jančkárovej; 5/ lebo bojkotuje účasť v „jej“ besede pre legitímnych zástupcov legitímnej opozičnej strany K-LSNS, opozičnej strany Republika príp. opozičnej strany SNS. – Všetko toto sú hrubé novinárske chyby, v rozpore nie iba s novinárskou etikou ale aj s bežnými mravmi občiasnskeho spolunažívania.
Po tretie, údajné písomné vyhrážanie sa v údajne reálnom / avšak anonymnom/ liste novinárke Jančkárovej spája hrozby znásilnenia, ublíženia príbuzným a zavraždenia novinárky s triviálnym prístupom podpredsedu Smeru dr. Blahu do diskusie v rozhlase. Zjavný produkt chorej mysle príp. produkt agenta-provokatéra sa tu používa na diskreditáciu nielen strany Smer ale aj na diskreditáciu oprávnenej požiadavky slovenskej verejnosti, zameranej na skvalitnenie práce novinárov. Osobitne na skvalitnenie práce moderátorky Jančkárovej. Výplod psychopata, s akým sú dennodenne konfrontovaní desiatky novinárov a stovky politikov je v mediálnej a politickej kampani proti Smeru prezentovaný ako svojho druhu manifest, ako oficiálne stranícke stanovisko Smeru proti Jančkárovej a proti slobodnému výkonu novinárskeho povolania ako takého. Nezmysel non plus ultra. Iba človek, ktorý je chorý rovnako ako autor výhražného listu Jančkárovej si môže myslieť, že veľká a vážená strana ako Smer si bude vymáhať právo účasti v akejsi diskusnej relácii hrozbou znásilnenenia a hrozbou smrti.
Po štvrté, na Slovensku niet normálneho človeka, ktorý by neodsudzoval vyhrážky pani Jančkárovej /či už reálne alebo fiktívne/. Tak ako na Slovensku niet normálnych občanov, ktorí by neodsudzovali podobné vyhrážky aj iným ľuďom: politikom, novinárom, úradníkom, obyčajným občanom. Na odsúdenie trestného činu netreba ani vyjadrenia prezidenta, ani premiéra, ani šéfa parlamentu, ani výborov či pléna parlamentu, ani takých či onakých novinárskych a verejných inštitúcií, nedajbože zahraničných organizácií. Robiť z jedného výhražného listu mediálnu hystériu je preto nielen nezmyselné a nelogické, ale možno aj trochu podozrivé…
Novinárka Jančkárová robí svoju prácu podľa môjho osobného občianskeho názoru zle. Kritizujem ju, pretože si ju do istej miery platím, kupujem si jej verejnoprávny informačný servis cez platenie daní, -a ona neodvádza ten profesionálny výkon, za aký som jej zaplatil. Ak som s ňou nespokojný, kritizujem ju tak, ako kritizujem zlú prácu iných „dodávateľov“ služieb. Jančkárová nie je boh a ani poloboh. Je to obyčajný servisný pracovník, – kritizovateľný ako som aj ja a všetci, čo tu na Slovensku žijeme.
Jančkárovú nekritizujem ako politik. Kritizujem ju ako občan. Používam pritom nástroj, ktorý mám k dispozícii: blog, – Blog, teda neformálny nástroj na vyjadrenie verejnej a občianskej mienky. Snažím sa pritom dodržiavať etické normy, ktoré poskytovateľ blogovej platformy stanovil. Preto si myslím, že som v práve. Aj keď kritizujem, aj keď chválim. – Rád by som chválil aj Jančkárovú, no nemôžem. Nie je v tom nič osobné. Je v tom len a len jej práca. Jej bohužiaľ, nekvalitná práca.