Na Slovensku je to obľúbený termín. Pojmovo je taký pestrý, ako je pestrý politický svet Slovenska. Ale možno sa mýlim. Možno ani nie je taký pestrý. Možno je skôr čiernobiely. Taký polarizovaný, ako je v súčasnosti polarizované samotné Slovensko. A možno je to iba varovná démonizačná etiketa, ktorú používajú politické tábory na označenie svojich politických protivníkov.
Podľa mladých euroatlantických pušiek napr. stále ešte poslanca Krúpu je vlastizradou to, keď občan nesúhlasí s rozhodnutiami aktuálnej vlády, na Slovensku napr. v tomto momente už odvolanej vlády. Vlastizrada je vraj nesúhlas s režimom, zavedeným určitou konkrétnou vládnou koalíciou a určitými politickými stranami.
Vlastizrada je vraj aj odmietanie medzinárodných zmlúv s inými štátmi, ktoré podľa názoru občana Slovensku neboli uzavreté zákonnou ústavnou cestou, škodia Slovensku a ktoré ho zaťahujú do podriadeného vzťahu okupovanej krajiny, ba dokonca ho ťahajú do vojny nota bene do termonukleárnej vojny. Skutkovou podstatou trestného činu vlastizrady je napokon vraj aj to, keď občan nesúhlasí s tým, aby jeho štát posielal inému štátu zbrane, resp. keď tento štát verejne vyzýva k čo najrýchlejšiemu prímeriu a začatiu mierových rokovaní.
Skutkovú podstatu zločinu vlastizrady formálne vymedzuje § 311 zákona č.300/2005 Z.z. ako zločin proti základom štátu, proti jeho suverenite, ústavnému zriadeniu, samostatnosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti. Z tohto pohľadu je potom mnohé z toho, čo pán Krúpa obhajuje a čím útočí na svojich politických oponentov opakom toho, čo tvrdí.
Vlastizradou je podľa môjho názoru útok na základy SR. Je to útokna také základy SR, ako je cyrolometodská kresťanská a slovanská orientácia. Pro-slovanská orientácia Slovákov sa ťahá ich dejinami ako zlatá niť. Ona určuje podstatu národnej identity a obsah tzv. slovenskosti. Útočiť na priateľstvo s ktorýmkoľvek slovanským národom, vrátane ruského národa, propagovať rusofóbiu, brániť kultúrnej a informačnej slovensko-ruskej výmene je podľa ducha § 311 TZ a podľa ducha ústavnej preambuly vlastizrada. Útok na cyrilo-metodskú tradíciu sformulovanú v preambule ústavy samozrejme nie je nič iné, ako útok na ústavné základy SR a nie je to nič iné, ako trestný čin vlastizrady.
Propagovanie medzinárodných zmlúv, ktoré väčšina slovenských občanov odmieta a považuje za akty, ktoré narúšajú suverenitu, zvrchovanosť, územnú celistvosť a samostatnosť SR je zjavnou vlastizradou. Zmluvy o obrannej spolupráci SR a USA, o vybudovaní amerických vojenských zariadení zmluvy o rozmiestnení cudzích vojakov NATO na slovenskom území sú teda tiež zjavnou vlastizradou.
So zločinom vlastizrady je spojený aj zločin úkladného konania proti mieru. Čo iné než úklady proti mieru sú výzvy na ďalšie vyzbrojovanie režimu, odmietajúceho rokovanie o bezpodmienečnom a okamžitom zastavení paľby a prímerí ?
Vlastizrada je zrada vlasti. Nie „zrada vlády“. Nie je to konanie proti vláde. Konanie proti vláde je v demokratickej krajine prirodzená činnosť opozície. Nie je ani vlastizradná, ani trestná. Naopak, je prirodzená a z hľadiska dynamiky vývoja štátu aj potrebná.
Vlastizrada je niečo iné. Vlastizrada je úmyselné konanie proti vlasti, proti jej tradíciám, hodnotám, proti jej národnoštátnym záujmom. A je to aj konanie proti želaniam väčšiny spoluobčanov. Väčšina slovenských občanov nechce napr. na Ukrajinu vyvážať zbrane. Naopak, -chce urobiť všetko pre mierové urovnanie tamojšieho konfliktu. Konanie takýchto občanov, smerujúcich k mieru nie je ani vlastizradné, ani trestné, ale prirodzené a žiadúce.
Niekedy sa hodnotenie konania konkrétnych politikov z pohľadu veľkej časti občanov javí byť pre štát škodlivé. Z časového odstupu, z dejinného nadhľadu sa potom ale toto konanie ukáže byť pre vlasť prospešné a užitočné. Áno, rozpor medzi názorom verejnosti a názorom predstaviteľov určitého režimu, ktorý v istom momente v štáte panuje, môže byť odlišný. -Názor na vojnu a mier však patrí medzi fundamentálne veci fungovania ľudskej spoločnosti. Tu ide o umieranie ľudí. Tu žiaden historický odstup, žiaden nadhľad na veci nič nezmení. – Vojna je zabíjanie, mier je život. Príklon k vojne je zločin, je to zrada ľudského spoločenstva a je to teda aj zrada vlasti. Mier je prosperita vlasti. Je to jej život.
-Takže tak. A nikdy nie inak.