Pri sledovaní včerajšieho futbalového zápasu Slovan – Podbrezová muselo byť skutočným fanúšikom futbalu smutno. Nie preto, že Slovan prehral, hoci mal šancí azda aj na dvojciferné víťazstvo. Smutno muselo byť-paradoxne- z toho, že vyše 15 000 prevažne mladých ľudí sa na Tehelnom poli nezišlo kvôli futbalu, ale kvôli MEGA-PÁRTY. Kvôli stupídnej konzumistickej závisláckej intelektovo vyprahnutej zábave.
Včera to na Slovane vyzeralo presne v duchu idiotskej reklamy, v ktorej akýsi Atilla v pyžame infantilne poskakuje a vykrikuje, že NIE JE DôLEŽITÉ VYHRAŤ ALE OSLÁVIŤ TO…
Väčšina divákov na Slovane pravdepodobne ešte nikdy predtým nebola. Možno ani nevie, čo sa oslavovalo. Možno ani nevie, čo je futbal. Neprišla tam totiž kvôli futbalu. Prišla tam „just for fun“. Kvôli zábave, kvôli „srande“, kvôli tomu, že sa chcela v dave kolektívne odviazať. Chcela si zahádzať rolkami s papierovými bločkami a WC-papierom. Prišla sa nadýchať smradu z dymovníc a z farebných petárd. Prišla na bordel – a nesklamala sa. V priebehu zápasu niekoľkokrát a potom po 2O minúte na takmer pol hodinu zažila, čo chcela. Nechutný, nedôstojný, primitívny BORDEL.
Príznačné pre dnešný pred-apokalyptický svet je, že bordelu napomáhali aj moderátori televízie. Keď bordel na Slovane vrcholil, nepovedali na dianie na trávniku a v hľadisku jediné krivé slovo. Naopak, hodnotili to ako čosi, čo je pochopiteľné. Čo je vlastne správne. A pridali aj informáciu, že dnes bude na štadióne tiecť pivo potokmi-lebo majitelia a sponzori si svojich fanúšikov nezabudnú uctiť ako sa patrí. Nuž a vyvrcholením celej tejto masovej mentálnej úbohosti bolo potom- po ukončení zápasu- vbehnutie stoviek, možno tisícov divákov na ihrisko. Ako keby Slovan práve vyhral pohár ligy majstrov. Úbohá imitácia toho, čo nedovyvinutí Bratislavčania videli pri televíznych prenosoch zo skutočne veľkých víťazstiev skutočne veľkých svetových tímov. Deti imitovali praktiky dospelých…
Výjavy zo včerajšieho bratislavského Tehelného poľa boli smutné. Boli smutné, lebo prezentovali diagnózu súčasnej mladej -ťažko povedať, či ešte slovenskej- generácie. Generácie, ktorá už nechápe podstatu toho, čo sa okolo nej deje /ani v práci, ani v politike, ani v športe, ani v rodine, ani v prírode…/. Generácie energy drinkami nabudených nevzdelancov so pseudo-maturitou / ktorá nie je maturitou/ a vysokoškolským vzdelaním, ktoré nie je vzdelaním. Generácie grafiťáckych writerov, ktorí miesto zmysluplných posolstiev a hesiel čmárajú po múroch kliky-haky ako by boli po mozgovej obrne. Generácie, ktorá sa nezapája do sebaurčovacieho občianskeho diania, ktorej je jedno, čo sa na verejnosti deje, – ak s tým mladý človek sám nemá nejaký hmatateľný problém. Ale tiež generácie, ktorá sa v dave zúčastní každej /napr. aj kuciakiádnej/ hlúposti, pokiaľ tam bude dosť hluku, dosť „srandy“ a dosť alkoholu, „trávy“, či niečoho silnejšieho.
Vzorka dnešnej mladšej slovenskej /???/ generácie, ktorá sa včera na Slovane prezentovala, bola ukážkou sily mediálnej manipulácie. Bola príkladom toho, že nie ideály, nie vlastné poznanie reality, nie autentické vlastné city ale reklama, propagácia, masová indoktrinácia, resp. masové použitie životabudičov a davová anarchia ovládajú masy našich mladších spoluobčanov.
Toto zistenie či diagnóza je veľmi veľmi smutné. Naznačuje, kam sa uberá slovenský národ, Slovensko, Európa a svet. Vraciame sa do otroctva. A ako drogou omámené obetné baránky otrokárov sa posúvame stále bližšie a bližšie k posvätnému ohňu, v plameňoch ktorého budeme obetovaní. – V záujme spásy a večného blaha pánov v pozadí.