Vážme si dnešný nedeľný otčenáš v slovenskom kostole. Vážme si, že stále máme Otca, ku ktorému sa stále môžeme obracať. V Anglicku to už tak nie je. Alebo už dlho nebude.
Anglický arcibiskup z Yorku Stephen Cottrell nedávno /podľa novín The Guardian/ zverejnil svoju nevôľu nad tým, že najstaršia kresťanská modlitba má príliš patriarchálny nádych. Cottrell argumentuje tým, že pre niektorých moderných kresťanov, najmä z radov genderovo orientovaných žien ale aj pre ľudí, čo mali v detstve nedobré skúsenosti so svojimi otcami, môže mať slovo „otec“ negatívne konotácie. Pre zástancov gender-ideológie /medzi ktorých sa zaraďuje aj arcibiskup/ môže byť oslovenie „otec“ vraj dokonca urážlivé.
Zástancovia kresťanských tradícií protestujú proti tomuto arcibiskupovmu vyjadreniu, Argumentujú tým, že modlitba „Otče náš, ktorý si na nebesiach…“ pochádza priamo od Ježiša Krista. Pýtajú sa Cottrella, či si teda spochybňovaním Kristovho textu myslí, že sa Kristus mýlil. A obviňujú ho z toho, že uprednostňuje posvätnosť Biblie pred módnymi kulturálnymi zvykmi.
Nech je akokoľvek, – v anglikánskej cirkvi sa už dlhšiu dobu medzi cirkevnými teoretikmi skúma možnosť ako na Boha ale aj na iné základné piliere viery použiť „rodovo neutrálne“ a teda aj pre komunitu genderistov a LGBTI+ ľudí korektnejšie výrazy.
V Anglicku sa teda ľudia čím ďalej tým viac bláznia. -Príde táto pandémia ducha aj k nám na Slovensko ?