Občas si pozriem vedomostnú súťaž Duel na RTVS. Táto relácia bola doposiaľ pomerne málo dotknutá politikárčením. Prevaha anglosaských otázok bola síce zrejmá /takmer na úrovni starodávnej súťaže „Čo vieš o ZSSR spred 1989/ , ale dalo sa to vydržať. Absurdnosť honby za všetkým ruským sa však zdá sa, dostáva aj do tejto súťaže.
Príklad ? V nedávnom kole bola otázka spojená s Marcom Chagallom. Moderátor /slabina tejto relácie, istý Mareš/ ho označil za bielorusko-francúzskeho umelca. -A to je riadna konina. Sám Chagall sa totiž x-krát označil za RUSKÉHO ŽIDA, žijúceho vo Francúzsku. Chagall nebol žaiden Bielorus. Bielorusky nevedel, hovoril iba rusky a francúzsky a samozrejme jidiš. „Logika“ jeho označenia za Bielorusa vraj pramení z toho, že miesto kde sa narodil – mestečko Ljozna, dnes leží v Bielorusku. Riadny nezmysel. Ljozna, kde sa Chagall narodil nebolo totiž v čase jeho príchodu na svet v Bielorusku, ale v Rusku, resp, na území Ruského impéria.
Tvrdiť, že Chagall bol Bielorus, lebo Ljozna je dnes v Bielorusku je rovnaký nezmysel ako keby sme vychádzajúc z toho, kde sa rodisko tej či onej osobnosti nachádza dnes, tvrdili že slovenský herec Michal Dočolomanský je Poliak , lebo sa narodil v dnes poľskej Nedeci, že Mór Jókai je slovenský spisovateľ, lebo sa narodil v dnes slovenskom Komárne, že Slovákmi sú aj spisovatelia a dramatici ako Madách a Márai, výtvarník a básnik Lajos Kassák, vojvodca F.Rákóci II, operetný skladateľ Lehár atď, atď. resp. že Laco Novomeský /nar. v Budapešti/ bol maďarský básnik, Waldemar Matuška /nar. v Košiciach/ bol slovenský spevák, Květa Fialová /nar. vo Veľkých Dravcoch/ bola slovenská herečka, spisovateľ Fraňo Kráľ /nar. Ohio,USA/ bol americký spisovateľ , že rabín Chatam Sofer /nar. vo Frankfurte, zomrel v Bratislave/ bol nemecko-slovenský vzdelanec atď . atď.
Nechajme my len veci tak ako sú. Ak je aj miesto narodenia v štáte, ktorý dnes neexistuje alebo ho dnes z politických príčin nemáme radi, buďme presní a spravodliví. Buď priznávajme osobnostiam národnosť podľa dobového štátneho začlenenia ich rodiska alebo ju určujme podľa toho, ku akej národnosti sa tieto osobnosti neskôr nespochybniteľne hlásili.
Na záver spomeniem ešte pár ďalších ruských osobností, ktorým sa v návale dnešnej rusofóbie upiera ich ruský pôvod-napr. cársky generál letectva a konštruktér vrtuľníkov Sikorskij. Narodil sa síce v Kyjeve, ale to bola súčasť Ruska a on sám pochádzal z rusko-poľskej šľachtickej rodiny. Gogoľ sa síce narodil na dnešnej Ukrajine ale s ukrajinskosťou nemá nič spoločné. Paradoxné ale je, že z dnešného pohľadu nesympatické osobnosti, pôsobiace v Rusku sa dnes označujú za Rusov, hoci ruský pôvod nemajú. Napr. Dzieržinski, Przewalski, Džugašvili-Stalin, Bronštejn-Trockij, Tuchačevski a pod. – Hľa, ako sa etnicita používa na potieranie sily ruskej kultúry a vzdelanosti resp. naopak, – na dehonestáciu ruského sveta a jeho osobností.
Západ rád obviňuje Rusov z vynájdenia komunistickej diktatúry. Pritom historici vedia, že v prvom boľševickom politbyre bol iba jeden Rus. Lenin bol zmesou Kalmyka /otec/ a židovky-Nemky /matka. Tri štvrtiny členov Politbyra /napr. Kamenev, Zinoviev, Bucharin, Kaganovič, Radek… boli Židia. Frunze bol Rumun. Stalin, Ordžonikidze, Berija boli Gruzínci resp. príslušníci Gruzíncom príbuzných etník. Bolševickú armádu založil žid Bronštejn-Trockij. Čeku založil Poliak Dzeržinskij. NKVD a gulagy založil Žid Jagoda-Jehuda. Na stalinských čistkách sa podieľali prokurátori Litovec Ježov a Poliak Višinskij. – Títo „boľševickí zlosynovia“ sú dnes podľa povedomia panujúceho na Západe „RUSI“. Hoci sa ako Rusi nenarodili a ako Rusi sa necítili. Veľké kultúrne, umelecké, vedecké, civilizačné a i. osobnosti ruského sveta však v súčasnej rusofóbnej atmosfére nemôžu byť Rusmi. Hľadajú sa rôzne triky a prekrucovačky, aby z nich Západ urobil Ukrajincov, Bielorusov, Poliakov a pod.
Preto znovu opakujem: nechajme veci tak ako boli. Či sa nám to páči alebo nie. Ak sa niekto narodil v Ruskom impériu, v Uhorsku …netvrďme že sa narodil na Ukrajine, v Bielorusku…resp na Slovensku a pod. -v štátoch, ktoré v tom čase neexistovali. A naopak, pokiaľ sa niekto dokumentovateľne a otvorene hlásil k inej ako ruskej alebo napr. aj slovenskej, maďarskej, českej…národnosti, dajme mu právo, aby s touto národnosťou zostal zapísaný aj na stránkach v konečnom dôsledku jednotnej všeľudskej svetovej civilizácie.