zemegula

V súvislosti s potrebou konsolidácie ekonomiky SR sa u veľkej časti verejnosti objavujú dva druhy insitného vysvetľovania tohto nepríjemného zásahu štátu do už zaužívanej životnej úrovne ľudí. Prvý spôsob vysvetľovania vidí príčinu nutnosti súčasnej konsolidácie buď v troch rokoch rokoch matovičovsko-hegerovsko-odorovskej hrôzovlády alebo v neschopnosti a zlomyseľnosti dnešnej vlády R.Fica a spol.

Iba fanatickí matovičkári /v poslednom čase takýchto ľudí opäť pribúda/ si myslia, že gazdovanie Matoviča a spol. nebolo v žiadnom príčinnom vzťahu k dnešnej ekonomickej mizérii. Racionálne rozmýšľajúci ľudia vidia na údajoch o prudkom zvýšení deficitu a zadĺženosti v rokoch 2020-2023 jasný dôkaz Matovičovej, Hegerovej a Odorovej spoluviny na nutnosti konsolidácie.

To, že sa deficit a zadĺženosť i v súčasnosti, za vlády Fica a spol. ďalej zvyšujú, pripisujú racionálne mysliaci a dobre informovaní občania efektu zotrvačnosti dopadu nedobrej matovičovskej politiky i na obdobie po 2023. Za populistické a nehospodárne kroky Matoviča treba jednoducho platiť s istým oneskorením. Ako pri každej pôžičke, aj pri štátnom zadlžovaní platí, že najprv prichádza obdobie relatívnej hojnosti, užívania si vecí, ktoré boli kúpené na dlh a až neskôr prichádza menej sladké obdobie zvýšeného šetrenia a splácania istiny pôžičiek a ich úrokov.

Fanatický matovičkársky ficofób argumentuje, že sa ekonomické ukazovatele po nástupe Fica a spol. oveľa viac pohoršili, ako to bolo za Matoviča. Racionálne rozmýšľajúci a dobre informovaný občan však vie, za stačili tri roky hospodárskeho rozvratu a došlo k takým procesom, ktoré bude treba sanovať nie za 1 a pol roka ficovskej konsolidácie, ale minimálne za 4-8 rokov. t.j. minimálne za dve funkčné vládne obdobia.

Popri matovičkárskych fanatikoch /ktorými dnes nie sú iba sympatizanti OLaNO, ale aj PS a SaS, čistočne dokonca i KDH/ a smerácko-hlasáckych racionalistoch existuje medzi občanmi i nemalá skupina ľudí, ktorá vidí súčasné hospodárske problémy SR nie iba situačne /t.j. vo väzbe na konkrétnu vládu riadiacu štát v konkrétnom 3-4 ročnom vládnom období/ ale hlbinnejšie, substancionálnejšie. Títo ľudia upozorňujú, že mizériu súčasného Slovenska nespôsobili iba vlády po 1989 roku, ale že ona tkvie v zmenách po nežnej revolúcii, že súvisí s prechodom Slovenska od socializmu ku kapitalizmu. Argumentuje sa tu faktom, že hospodárske, sociálne, politické a bezpečnostné ťažkosti nemá dnes iba SR ale aj ostatné štáty EU či Západného sveta ako celku.

Ak si niekto myslí, že ľudí, ktorí dnešnú slovenskú mizériu vidia v zákonitostiach fungovania kapitalizmu, tak sa veľmi mýli. Podľa najnovších sociologických prieskumov /agentúra 2muse/ si až 56% Slovákov myslí, že socialistický systém bol lepší ako dnešný kapitalistický. A teda, že hlavné príčiny našej dnešnej krízy netreba hľadať iba v 2-3-4 ročnej činnosti tej či onej vlády SR, ale hlavne v podstate kapitalistického systému.

Kapitalizmus nie je iba o periodickom striedaní fáz konjunktúry a fáz krízy. Je aj o konkurenčnom boji, nie iba medzi firmami či korporáciami, ale aj medzi jednotlivým štátmi, či celými geopolitickými sústavami. Tento boj donedávna prebiehal prostredníctvom trhových, finančných a ideologických nástrojov. Po 2014 však postupne prerástol do násilného boja, do vojny na Ukrajine a sprostredkovane aj v iných konfliktných častiach sveta. Vojnové riešenie kapitalistického konkurenčného boja by malo v istom momente nastoliť novú geopolitickú a ekonomickú realitu. Zatiaľ ju však ešte nenastolilo. Vojna/y/ pokračuje/ú/ a hospodárske zlepšenie neprináša/jú/. Skôr naopak.

Racionálne rozmýšľajúci a dobre informovaní občania to tušia, hoci nemajú schopnosť nejakej odborne fundovanejšej explikácie krízových javov, s ktorými sú dennodenne konfrontovaní. Takíto ľudia so zdravým „sedliackym“ rozumom vedia a vidia, ako fungovala sociálna spravodlivosť a rozvoj ekonomiky za socializmu a dnes. Vedia a vidia, čo bolo vybudované za 40 rokov socializmu a čo za 36 rokov súčasného kapitalizmu. Vedia i vidia, že ťahúňmi dnešného Slovenska sú stavby socializmu, akými sú napríklad:

• Slovnaft, VSŽ / dnes US Steel/, Duslo Šaľa, Gumárne Púchov, Železiarne Podbrezová, Ružomberské celulózky a papierne, zbrojovky na Považí, v Detve, Snine, Krupine, TN, čiast. v Tisovci, BAZ /dnes Volkswagen BA/, TAZ, kvalifikovanosťou ľudských zdrojov nadväzujúca na dnešný Stelantis / Peugeot/Citroen/ TT, Bučina Zvolen, Biotika Sl.Ľupča, Tento /býv.Chemicelulóza/ ZA, Harmanecké papierne, Papierňa v Gem.Hôrke, Izomat N.Baňa, výroba kozmetiky v Leviciach, Grafobal Skalica, Tatravagónka PP, na báze Tatramatu vzniklá firma v PP a SNV na produkciu klim.zar., Armatúrka Myjava, Chirana St.Turá, na báze Elektrosvitu fungujúca výroba v NZ, ŽOSky v TT, ZV, vo Vrútkach, Cementáreň Rohožník, výrobne prefabrikácie, na báze PSB vzniknuté strojárske firmy v Brezovej p.B., cukrovary, konzervárne, mliekárne, pečivárne, čokoládovne, mäsozávody, liehovary, pivovary ako Šariš, Zlatý Bažant a pod.
• budovy univerzít ako bývalá SVŠT BA, Pôdohospodárska uni.NR, UPJŠ Prešov, TU Žilina, TU Zvolen, vojenská univerzita L.Mikuláš
• meganemocnice ako bratislavské Kramáre, Ružinov, bystrická nemocnica, martinská nemocnica…
• dodnes najfrekventovanejšie diaľnice z BA do ČR a do TT resp. čistočne i do NR, väčšina ciest 1.triedy, prvé elektrifikované železnice, medzinárodné letiská v BA, KE a PP
• hydroelektrárne ako Orav. pr., Lipt.Mara, PVE Čierny Váh, považská kaskáda, nádrže Domaša, Šírava, Starina, Sĺňava, z veľkej časti Gabčíkovo-Nagymaros
• atómové elektrárne v Jasl.Bohuniciach a čiastočne aj Mochovce
• budovy SAV a vedecko-výskumných pracovísk v BA, KE, NR, BB a i. ,atď.
• budovy a dvory bývalých JRD a ŠM, z ktorých sú dnes veľkofarmy
• hokejové štadiony v KE, PP, TN, jadro ZŠ O.Nepelu v BA
• stovky chát, hotelov, kúpeľných zariadení /hotely a liečebné domy na Kúpeľ,ostrove v Piešťanoch, v Dudinciach /a pod.
• obrie sídliská ako Petržalka, Ružinov, Dolné hony, Karlova Ves, D.N.Ves. Lamač, Dúbravka…košické a žilinské sídliská, bystrické, prešovské, trnavské, trenčianske sídliská, sídliská vo všetkých okresných mestách a obciach s mestským štatútom, individálne postavené štokovce pre víťazov socializmu, divadlá /NR, KN,PO/, kultúrne domy v každej obci…

Aké sú v porovnaní s nimi „stavby kapitalizmu“ ? Nuž predovšetkým automobilky v ZA a NR a chystaná vo Valalikoch, diaľničná sieť, logistické uzly, super a hypermarkety, nemocnica sv.Michala, na Boroch, obe v BA a rozostavané nemocnice v PO, MT, azda aj vo Vajnoroch…kúpeľno-zábavné rezorty Tatralandia, Bešeňová a pod. – Škoda, že sa medzi „stavby kapitalizmu“ nedostala údržba nemocníc, ciest a najmä mostov, postavených v ére socializmu.

Aby sme boli spravodliví, treba povedať, že v časoch kapitalizmu boli inovované de facto všetky technické a technologické zariadenia v spomenutých socialistických podnikoch. Vybudovalo sa prakticky nové odvetvie IT. Skrášlili sa centrá miest a fasády domov nich. Postavili sa a stavajú sa apartmánové domy s podstatne väčším komfortom než aký mali socialistické paneláky, na vychytených adresách vznikli vilové štvrte pre víťazov kapitalizmu, nové futbalové štadiony /BA, TT, DS, ZA, KE,PO…/, ihriská pre rekreačný šport…luxusné hotely pre nóbl klientelu /novostavby vo V.Tatrách, v Demänovskej dol., …/, vrátane zámockých hotelov v PK, Belej pri Štúrove, Oponiciach, Vígľaši, Haliči, Lipt.Hrádku a pod.

Nech je akokoľvek, pokiaľ ide hmotný investičný majetok našich fabrík a infraštruktúru, na body výrazne vyhrávajú stavby socializmu nad stavbami kapitalizmu. V oblasti techniky, technológie, informatiky zase vedie kapitalizmus,-no tu nejde ani tak o vplyv spoločenského zriadenia ako o všeobecný vedecko-technický pokrok. Jeho ťahúňom bol kedysi kapitalistický Západ, dnes je ním však čoraz viac socialistický resp. reformne socialistický východ /Čína, Vietnam, Sev.Korea/.

Ľudia, -a nielen pamätníci ČSSR ale aj ich deti a vnuci-osobitne tí, čo sú schopní racionálne rozmýšľať a netvoria si názor na socializmus iba cez od Černých baronov, Tankový prapor, Pelíšky, Pupendo, Šakalí léta, Občanský prukaz…až po manipulatívne seriály typu „Sľub“, títo ľudia sa mierne prikláňajú k socialistickému štátnemu zriadeniu.

Propagandisti kapitalizmu z radov novinárov, prozápadných kozmopolitných spoločenských „vedcov“, prozápadní politici, reštituenti, špekulanti, rýchlozbohatlíci a zlatá mládež z rodín „víťazov kapitalizmu“ je alergická na akékoľvek porovnávanie kapitalizmu a socializmu, zúri, keď napr. sociálnodemokratickí a pronárodne orientovaní politici a publicisti spomenú čo len malú, čiastkovú výhodu socialistického systému. -Je však táto ich alergia, precitlivenosť na klady socializmu prejavom sily alebo slabosti súčasného kapitalizmu ?

Liberálne a progresívne orientovaní ideológovia kapitalizmu pripisujú pozitívnejšie hodnotenie socializmu na vrub tzv. „spomienkového optimizmu“. Vraj je minulosť hodnotená pozitívnejšie preto, lebo ľudia vtedy boli mladí, zdraví, viedli veselší život. Pamätajú si skôr to dobré a na to zlé vraj akoby zabudli, presunuli to do hlbších štruktúr osobnosti.

Tu a tam, najmä u veľmi starých a menej vzdelaných ľudí- tzv.živých pamätníkov socializmu to možno platí. U vzdelanejších a mladších ľudí, ktorí už socializmus fakticky na vlastnej koži nezažili a poznajú jeho výhody a nevýhody iba z rozprávania rodičov a starých rodičov alebo zo štúdia objektívnych zdrojov a štatistických či archívnych záznamov a údajov, -u týchto to neplatí. V ich prípade nejde o „spomienkový optimizmus“. Naozaj nie. -U nich ide o jasne racionálny prístup k hodnoteniu spoločnosti.

Ani ten najväčší spomienkový optimista, chváliaci socializmus z čias ČSSR by však nechcel úplný návrat do starých zlatých čias „komančov“. Podľa mňa väčšina z oných 53% by chcela spoločenský systém, ktorý by vychádzal z ideí sociálnej spravodlivosti, práce pre všetkých, férového prístupu k vzdelaniu, ku zdravotníctvu, ku sociálnym istotám pre dôchodcov. .Títo ľudia by chceli, aby sa spoločnosť opierala o idey férového rozdelenia majetku, vytváraných hodnôt a participácie na riadení pracovísk a na riadení komunít, v ktorí ľudia žijú – no v neposlednom rade by si želali, aby takáto slovenská pro-socialistická spoločnosť nadväzovala na ich osobnú či rodinnú minulosť, na kolektívnu pamäť národa, na „slovenskú civilizáciu“, na slovenskú národnú kultúru, tradície, historické zápasy Slovákov o vlastnú osobnú a národnú emancipáciu.

-Takže, vážení mudrlanti z novín, akadémií, univerzít, redakcií médií a centrál pro-západných veľmi kapitalistických, veľmi liberálnych a veľmi progresívnych strán a hnutí, – nemyslite si, že u Slovákov, čo hodnotia socializmus ako hodnotenejší systém než kapitalizmus, – ide o nedostatok vzdelania, senilitu či osobnostnú úchylku v podobe „spomienkového optimizmu“. Nie, nejde o spomienkový optimizmus. Ani náhodou. Ide o viac či menej rozvinutý REALIZMUS, opretý o viac či menej dokonalé racionálne myslenie a o informácie, pochádzajúce nielen z mejnstrímových zdrojov ale aj zo zdrojov, prepytujem „alternatívnych“.

Alternatívne zdroje informácií sú dobrá vec. Rozširujú rozhľad, cibria kultivovanú polemiku, brúsia analytické, dialogické a samostatné myslenie.

Niektorí by najradšej, keby všetko „alternatívne“ /predovšetkým vo vzťahu k histórii národa/ zhorelo na hranici ako v stredoveku horeli kacíri a ich diela. Takýmto fanatikom liberálnej progresívnej ideológie odporúčam, aby boli opatrní. Mali by si dávať pozor, aby z ohňa, ktorý kladú pod „alternatívu“ nefrkli horúce uhlíky aj na nich. Mali by merkovať, aby potom v ohni, čo chystajú inak zmýšľajúcim spoluobčanom sami nezhoreli.

– V dejinách sa to občas stane…

PS: Tento blog nechce ospevovať socializmus z čias ČSSR. Socializmus 1948 až 1989 bol spojený s likvidáciou štátnosti SR, s porušovaním individuálnych ľudských práv, s rodinkárstvom, ktoré viedlo k tomu, že na dôležité riadiace pozície v štáte sa nedostali najlepší odborníci ale ľudia s protekčných rodín, deti partizánov, komunistickcýh kariéristov a korupčníkov. Fabriky, cesty, a i. stavby sa neraz nebudovali podľa princípov max. celospoločenskej výhodnosti ale kvôli lokálpatriotizmu straníckych bosov. Ľudia mali stále zamestnanie, sociálne istoty, školstvo a čiast. aj zdravotníctvo zadarmo; dostať sa na VŠ nebola iba vec protekcie a peňazí ale aj -v oveľa väčšej miere ako dnes,-výberu podľa prospechu a výsledkov prijímacích skúšok; mzdová diferenciácia podľa vzdelania a výkonnosti bola však -v rozpore so zásadou „každému podľa jeho práce“nedostatočná“. Ľudia nemohli cestovať za turistikou či výhodnejšou pracovnou kariérou do zahraničia. Pokusy o kombináciu trhovej a plánovanej ekonomiky boli váhavé a rozporuplné.

Všeličo by sa dalo socializmu z čias ČSSR vyčítať. No úsilie o sociálne spravodlivejšiu spoločnosť NIE. A o to ľuďom z tých 56% išlo a ide. Žiadna nevzdelanosť, žiadna senilita. To sú len urážky zo strany nedostatočne vzdelaných sociológov alebo zo strany ešte menej vzdelaných prozápadných novinárov-propagandistov. Slováci toho zažili všeličo, veľa si pamätajú, veľa informácií si vedia vyhľadať. Nechajme im teda právo na vlastný názor. A neurážajme ich zaň.