zemegula

Šimečka neustále /naposledy včera v debate s Kaliňákom/ tvrdí, v akej strašnej situácii je SR, ako krachuje, ako ho vláda rozvracia, ako tu ľudia div že neumierajú od hladu na ulici, a ako tu „čo mladé, to zuteká“…

Chodím po Slovensku, po tej zúbeženej a krachujúcej krajine a hľadám stopy rozvratu. Áno, nachádzam plno nedostatkov, vyrúbané lesy, smetiská okolo osád, bezdomovcov a narkomanov okolo železničných a autobusových staníc…Ibaže to isté môžem nájsť napr. aj okolo viedenských železničných staníc, kde je večer tiež poriadny bordel a neraz ide aj o život. A pritom, -Viedeň je vraj podľa niektorých hodnotiacich rebríčkov najlepšie miesto na život na celej Zemi…

Všetko je to o selektívnosti zberu informácií. Ja sa dnes pokúsim tiež o jeden taký zber-o pozitívnu selekciu informácií o Slovensku. O peknú pohľadnicu z toho smradľavého, rozvráteného Slovenska. Vypomôžem si vlastným pozorovaním ale aj verejne dostupnými televíznymi ukážkami.

V sobotu ráno rád pozerám reláciu tuším s názvom „Televíkend“. Skvelá moderátorka Martina Kacinová v nej ukazuje málo známe turistické zaujímavosti od Vihorlatu po Malé Karpaty, od Zuberca po Veľký Lél. Vďaka nej zisťujem, ako sa to naše Slovensko mení, ako opeknieva, ako sa stáva zaujímavou krajinou na putovanie a príjemným miestom na život. Ukazuje sa, že dnes už každá druhá dedina či mestečko majú partie ľudí, ktorí z vlastnej iniciatívy a často aj bez podpory štátu či eurofondov budujú v doteraz neznámych dolinách a na okolitých úbočiach útulné ekofarmy s domácimi zvieratami,- deťom na obdivovanie a dospelým na nákup zdravých domácich potravín z dvora. Pod lesom, pri potokoch sú porobené prístrešky, kadejaké sošky z dreva, kadejakí obry, rozprávkové bytosti, zvieratká, čudesné lavičky, originálne hračky, malé prírodné kúpaliská, rybníčky, kde sa dá člnkovať či loviť ryby systémom chyť a pusť, kde sa dá hodiny bicyklovať v stále ešte hustom lese, plnom dubákov, malín a jedlých húb.

Na slovenských dedinách ako by sa ľudia predbiehali v tom, kto postaví na kopci krajšiu turistickú rozhľadňu či lákavejšie miesto na opekanie, kde sa pretekajú v obnove malých miestnych múzeí, či pamätných domov, kde sa narodili a žili miestni rodáci. Podnikateľ Maslen takto obnovuje a na malý raj agroturistiky mení Ábelovú, dedinčania z Polichna takto dávajú do poriadku rodný dom B.S.Timravy v Polichne. Sedlo Zbojská sa postupne vybudovalo na centrum pohody, poznávania a dobrého jedla na mieste, kde sa Pohronie stretáva s Malohontom. Tisoveckí milovníci prírody, inšpirovaní sysloviskom na Muráni budujú podobné syslovisko pod Hradovou, -kde mimochodom vybudovali solídnu polo-ferratu.

Priam geometricky rastie počet mestských jarmokov, či dedinských hodov. Naposledy ma prekvapil rušný jarmok na Pohronskej Polhore. Za Malužinou pod Nižnou Bocou vyrástol rezort, obrovská reštaurácia, pekáreň a predajňa chleba a zákuskov. Vychýrenou začína byť pekáreň pri ceste z B.Bystrice na Donovaly. Pod Strážovom nájdete nádherný salaš, kde sa dá pozorovať pasenie a dojenie ovečiek a pochutnať si na miestnych ovčích špecialitách. Na mnohých podobných ekofarmách chovajú jazdecké kone a poníky pre nenáročných a detských jazdcov. Farmári sami od seba budujú cyklotrasy a ponúkajú na prenájom elektrobicykle.

Kedysi dávno som nocoval v zanedbanej útulni Andrejcová na hrebeni Nízkych Tatier. Choďte tam teraz,-miesto polorozpadnutého senníka je tam parádna chata, zväčša aj so správcom. Mladý chlapec z Liptova sám od seba a zadarmo na druhej strane kotliny, v Západných Tatrách a Roháčoch na vlastnom chrbte vynáša a inštaluje turistické lavičky, ktoré sám zo smrekovej guľatiny zhlobil a nalakoval.

Mimoriadne aktívni sú pri zveľaďovaní Slovenska naši rybári. V Trenčíne zadarmo odstraňujú odpadky a vykášajú brehy Váhu, kde majú rybárske posedy no kade tiež vedie cyklochodník. Ten, nebyť ich, by v polovičke leta tak zahučal, že by sa po ňom už bicyklovať nedalo. Pri Trnave rybári urobili nádhernú základňu /s chatou/, kde organizujú tématické rybárske letné tábory pre deti a mládež.

Vďaka richtárom z východoslovenských dedín sa dozvedáme o doteraz neznámych roklinách v pohoriach na Východe. Agilní miestni ľudia splavujú s turistami na krajnom juhovýchode, v Medzibrodroží, rieky Hornád, Torysu a Bodrog až po Tisu. Slovenský Tokaj je dnes plný novovybudovaných vinárstiev s možnosťou dobrého jedla a ubytovania. Vinohradnícka turistika sa rozvíja v Dubníku a Svodíne pri N.Zámkoch. Tamojšie močiare s kurióznym názvom „Parížske močiare“ miestni ochranári zbavujú nadbytku trstiny a vytvárajú tak popri Senianskych rybníkoch /na Východe/ druhú základňu pre turistické „pozorovania vtáctva“ /birdwatching/.

Super možnosti na poznávanie, relax i užívanie dobrého jedla sú v okolí Dudiniec-okrem kúpeľov je neďaleko zahraničnými turistami extrémne vyhľadávané mestečko hajlokov /vinohradníckych domčekov/ Na Starej Hore. A keď máte šťastie, môžete z kúpeľov vybehnúť na populárne folklórne podujatie do Hrušova, príp. navštíviť pekný, možno trochu gýčový, halyvúdsky vyzerajúci zámocký hotel v Haliči. Prípadne zájsť do ďalšieho zámockého hotela vo Vígľaši alebo do Modrého Kameňa na hrad a do reštaurácie s gaštanovými dobrotami. Cestovateľsky nenásytní a športovo zameraní ľudia môžu zájsť ešte ďalej, až do Utekáča, kde je na miestnom starom fabrickom komíne najvyššia lezecká stena na Slovensku. A prípadne ešte ďalej-na famózne hrady Fiľakovo, Šomoška, Hajnáčka, na Silickú planinu a jej Silickú ľadnicu.

Cestou stredným Pohroním do Bratislavy sa dá navštíviť Nová Baňa s jej baníckou tradíciou a vrchom Háj s úžasnou rozhľadňou a najväčším výskytom gigantických sekvojí resp. sekvojovcov na Slovensku. Miestny podnikateľ po okolitých štáloch-samotách vybudoval sieť moderných ale vkusných drevených chatiek s veľkým presklením a priestrannou terasou, postavených v starých ovocných sadoch. Všetko tam vonia senom, slivkami, hruškami a jablkami a najmä mladé dvojice tam v tzv. kuticiach môžu pri vínku a na terase v drevenej kadi s osviežujúcou vodou stráviť naozaj romantické chvíle.

Južnejšie od N.Bane je jeden z najstarších kláštorov bývalého Uhorska-kláštor vo Sv. Beňadiku. Stojí za návštevu. Pre fajnšmekrov odporúčam však tiež výstup na tajomný starý hrad Breznica a na neďaleký Putíkov kopec. Je to posledná činná sopka na Slovensku, so stále pekne viditeľnou kalderou.

A ak už budete letieť po Pribinovej diaľnici smerom na Nitru, všimnite si na ľavej strane, na nive Žitavy /plnej pamiatok na Nitrianske kniežatstvo a na kráľovstvo Svätopluka/ krajinu, ktorú si ja sám pre seba nazývam Slovenské Toskánsko. Mierne pahorky s vidieckymi usadlosťami, kľukaté cesty vedúce k nim, lemované vysokými topoľmi…Jednoducho, – malebné miesto.

Atď. atď. Nechcem to tu ďalej rozpisovať, lebo by ma ktosi mohol obviniť, že som turistickou agentúrou platený influencer. Nie, nie som. Som iba lovec tajomných miest a neošúchaných zážitkov zo Slovenska. A hlavne som obdivovateľ úžasných lokalít a múdrych miestnych Slovákov, ľudí z mestečiek a dedín, ktorí bez nároku na štátnu pomoc, na eurofondy a pod. sami od seba, z pasie, chodia po svojich chotároch a čistia horské studničky, robia nad nimi striešky, stavajú pri nich lavičky. Ktorí svojpomocne obnovujú staré poľné kríže a kaplnky. Značkujú chodníky k miestnym pamätihodnostiam a kuriozitám.

Slovensko je dnes posiate novými pre širšiu verejnosť neznámymi zákutiami. Starí no najmä mladí ľudia na vidieku sa doslova predbiehajú v tom, aby pretromfli susedné dediny v budovaní pekných miest na život. Väčšinu vecí hradia obce či súkromníci z vlastných vreciek. Peňazí nemajú nazvyš. No nefňukajú, nenadávajú na „tú hnusnú vládu“. Robia ako vedia a míňajú na to, – to čo majú. Chcú si Slovensko skrášliť. Veď je to ich vlasť. Ich Slovenská republika.

A že popri tom mladí ľudia odchádzajú zo Slovenska ? Nech. Nech len idú. Viem že sa drvivá väčšina z nich skôr-neskôr na Slovensko vráti. Tak, ako sa z Nórska naspäť na Dolný Liptov vrátila mladá záhradná architekta, ktorá dnes po okolí propaguje prírodne orientovanú slovenskú dedinskú architektúru.

Pokiaľ budú na Slovensku žiť činorodí, usilovní a bystrí ľudia, nemám o Slovensko obavy. Nech si Šimečka, Grohling, Matovič, Naď hovoria, čo chcú. Slovensko určite neskrachuje.