zemegula

USA všeobecne a Trump osobitne nie sú s OSN už dávnejšie spokojní. Najradšej by ju zrušili., ale ako? Trump je muž činu, vie ako na to. Pred našimi očami, celkom slušným tempom rozdáva vstupenky do novej medzinárodnej organizácie, ktorú nazval RADA MIERU alebo MIEROVÁ RADA /MR/.

MR má byť organizácia bohatých krajín, ktoré už dnes sú alebo v budúcnosti budú pod vplyvom USA. Má to byť exkluzívny klub, rešpektujúci bezpodmienečné vedúce postavenie USA vo svete. Má to byť orgán, ktorý na rozdiel od OSN nebude demokratický ale elitársky. MR nemá o postoji k určitým medzinárodným udalostiam rozhodovať hlasovaním na báze demokratickej väčšiny. MR má Donaldovi Dobyvateľovi Trumpovi iba radiť, rozpracovávať jeho smernice na konkrétne regionálne podmienky a dodávať jeho rozhodnutiam zdanie širokej medzinárodnej podpory.

Trump predpokladá, že Rada mieru resp. Mierová rada bude mať stálych a nestálych /ad hoc/ členov. Stáli členovia sa budú kreovať na základe akéhosi stredovekého majetkového censusu. Krajiny, ktoré budú chcieť byť stály členmi MR, budú musieť na osobitý Trumpov účet, formálne na účet MR zložiť sumu 1 miliarday dolárov. Stálymi členmi teda logicky budú iba veľké krajiny ako sú USA, Rusko, Čína, Japonsko…alebo veľmi bohaté krajiny ako Saudská Arábia, Emiráty, Južná Kórea, Austrália

Pozvánku do klubu, do MR posiela Trump aj menším štátom, oddaným jeho politike: napríklad Turecku, Maďarsku, Argentíne, Taliansku, Poľsku… Česko a Slovensko zatiaľ pozvánku nedostali. Francúzsko ju dostalo, ale márnomyseľný Macron ju odmietol.

Trump predpokladá, že jeho nová podporná organizácia nebude masová, nebude ako by to bola OSN. Uvažuje o zložení a početnosti štátov na báze G 20 alebo OECD /asi 38 členov/ -no medzi 20 resp. 38 členmi urobí prísnu selekciu. Kritériom bude oddanosť USA resp. oddanosť D.Trumpovi a ochota poskytnúť peniaze jeho MR na projekty, ktoré Donald Dobyvateľ uzná za zaujímavé.

Trochu v predstihu sa k budovaniu novej medzinárodnej štruktúry, paralelne fungujúcej s EU a NATO, odhodlal aj spomenutý E.Macron. Aj on chce mať svoju vernú partiu štátov, rešpektujúcich francúzske teda Macronovo vodcovstvo. Táto štruktúra sa volá „Aliancia ochotných“. Jej ťažiskovými štátmi by mali byť Francúzsko, Británia, Nemecko, Španielsko, Taliansko, Poľsko, Kanada. Spolu s menšími štátmi je v aliancii asi 30 neformálnych členov. Aj v tejto paralelnej štruktúre má byť istá selektivita a isté finančné vklady.

Pri vzniku Aliancie ochotných pôvodne išlo o neformálne zoskupenie krajín, ochotných dodávať na Ukrajinu zbrane, peniaze a za istých okolností aj vojakov. Postupne už však Aliancii ochotných nejde iba o Ukrajinu, ale napr. aj o spoločné stanovisko k podpore Dánska v jeho obrane Grónska pred USA, dokonca aj o zvažovanie myšlienky akejsi „európskej armády“.

Slovensko boli do Macronovej Aliancie ochotných /AO/ pozvané a aj sa zúčastnilo úvodných rokovaní. Keď sa však ukázalo, že Macron a spol. príliš koketujú s ozbrojenou pomocou Ukrajine, vrátane vyslania vojakov na Ukrajinu, Slovensko sa na práci aliancie prestalo zúčastňovať. Neskôr už na zasadnutia ani nebolo pozývané. Dnes, keď sa šírka záujmov AO presúva aj na otázky Grónska, spoločnej európskej armády a pod. však vláda SR zvažuje požiadať AO o miesto pozorovateľa.

Spoločné pre Trumpovu Radu mieru resp. Mierovú radu /MR/ a pre Alianciu ochotných /AO/ je to, že svojim vznikom odrážajú NESPOKOJNOSŤ ich zakladateľov s aktuálnym svetovým poriadkom a inštitúciami /OSN, BR OSN, NATO, EU, EP a ER…/ ktoré mali tento poriadok a z neho odvodené normy medzinárodného práva reprezentovať.

Medzi MR a AO sú ale aj značné odlišnosti. Trumpova MR má širšie, celosvetové ambície, -kým Macronova AO, má skôr ambície regionálne, európske. Krajiny s predbežným záujmom o Trumpovu MR prekrývajú svoj záujem so záujmom i o členstvo v Macronovej AO. To by signalizovalo ich možné spoločné záujmy a azda aj koordináciu aktivít. No možno ide len o počiatočnú anomáliu a že sa neskôr obe štruktúry dostanú do konkurenčného, nedajbože antagonistického vzťahu.

Ktovie, ako to bude. Ako pri každej trochu prognózujúcej úvahe, aj tu nám nezostáva iné, iba konštatovať staré známe – požijeme, uvidíme.