zemegula

VAROVANIE: Nekritickým obdivovateľom USA môže tento text spôsobiť vážnu ujmu na duševnom zdraví. Nahnevať ich však nebol autorov zámer.

OAHU

Oahu po tretej návšteve. Stále viac a viac vypoužívaný. Zatuchnuté letisko Honolulu. Turistická administratíva sa snaží vytlačiť z tuby ostrova posledné zvyšky polynézskych pozoruhodností. Nedarí sa. Reklamný sliz. Vzhľad Oahu učesaný podľa vkusu amerického barbara nižšej strednej triedy a imitátora japonského samuraja na dôchodku. Zvukovo podfarbené. Uši režúce ponášky na akože havajskú hudbu.

Hanuama Bay. Pred 25 rokmi úžasný zážitok. Plávanie medzi tisíckami svietivých pestrofarebných rýb. Rozvášnené plávanie ponad koralovú bariéru na vonkajšiu stranu rífu. Odrenina na kolenách-no a ? Ponáranie sa do morských tlakových hrncov. Za pár sekúnd ťa z nich vlna so sykotom vypľuje. Naozaj nebezpečné.-No a ? Hanuama Bay dnes. Regulované parkovanie, limitovaný počet návštevníkov. Spoplatnené. Zneuctené dolárom.

Diamond Head. Vrchol vyhasnutej (?) sopky. Tu kedysi vybehla jedna Slovenka v sandáloch s vysokými opätkami až na koniec-na vyhliadku. Dnes sivé, suché, opustené miesto.

V centre polynézskej kultúry: skoky domorodcov z útesu do jazera. Kedysi atrakcia, dnes amatérske čľapnutie do mútnej vody, realizované brigádujúcim študentom strednej školy. Na pláži pre surferov modroslepé oči túlavých psov. Tu sme pred vyše 30 rokmi prvýkrát jazdili na nezastrešenom džípe s automatickou prevodovkou. Vtedy to bola pre Slováka atrakcia. Dnes je to na Slovensku nuda a zákon.

Honolulu s panelovou zástavbou trojhviezdičkových hotelov. Internátne chodby, vyhliadka na kanál s veslármi a na balkóny okolitých domov. Páchnuca hlučná klimatizácia, predpotopný televízor. Waikiki s armádnymi sanatóriami. Pláže vyhradené pre veteránov a príslušníkov armády. Pre ich uškriekané falošne blondavé manželky a tučnodrzé deti. Hamburgerová atmosféra. Pepsikolová služobná dovolenka. Na veľkej horúcej platni opeká pre zákazníkov stejky dcéra slovenského emigranta. Milé, že ešte vie po slovensky. Len tie americké stejky po vyše 30 rokoch od pádu socializmu pre našinca akosi stratili chuť-splastikoveli.

Malý papundeklový hotelík prevádzkovaný sivovlasým Japoncom. Na izbe ani gram luxusu. Prespať a odísť. Taxík. Jazda centrom, popri smutnej divadelnej kulise-pozlátenej soche posledného havajského kráľa. Pri prvej návšteve Oahu boli na múroch plagáty žiadajúce nezávislosť Havaj.ostrovov. Dnes sú na múroch bezobsažné pubertálne grafity. Na cestách riadna „trafika“. Neuveriteľné,-na tak malom ostrove tak veľké dopravné zápchy…

A znovu zapáchajúce letisko Honolulu. Bodrí šikmookí sekuritiaci. Pri bordovaní majú pred cestujúcimi v biznis-triede prednosť veteráni a vojaci aktívnej služby. Príznačné. Turisti sú na Havaji-hoci sú ich tisíce, iba prílepok. V centre pozornosti je armáda. Ešte aj prírodne najudržiavanejším miestom Oahu je vojenský cintorín.

HAWAII

Zakotvenie v kontajnerovom prístave. Do mesta Hilo treba prechádzať pomedzi stohy plechových debien. Nevzhľadnú trasu si treba dobre zapamätať, aby človek potrafil aj cestu na návrat. Bodom pre východ z prístavu do centra mesta je menšie jazierko. Sú v ńom polopotopené pneumatiky, ktoré morské vtáky využívajú na hniezdenie. V jazierku sa pomaly brodí domorodec a zo skál pri brehoch zberá mušle.-Toľko na zapamätanie.

Do centra vedie príjemne tienistá promenáda. Pred slnkom chránia odrastené figovníky, no najmä mohutné baniány, gumovníky…a vysoké priečelia na budovách hotelov. Hotely páchnu mnohoročnou patinou. Striedajú sa s rumunsky pôsobiacimi supermarketmi. Pri nich verejné WC , ozvláštnené umelou kaskádou vodopádikov. Pri pohľade na ne sa zo spánku preberá močový mechúr…

Je tu mnoho posterov, ponúkajúcich helikoptérové lety okolo činnej svetoznámej sopky. Práve sa rozjasnilo. Záujem o lety stúpa. Akým sklamaním je zlepšujúca viditeľnosť pre tých, čo už let absolvovali a videli z helikoptéry zväčša iba hmlu. Škoda peńazí. Biele budovy observatórií a radary na vrchole sopky mohli pozorovať aj zdola, dalekohľadom.

Industriálny hluk, šum, ruch, hemženie áut, motocyklov, ľudí. Staveniská, parkoviská. Staré a nové stroje. Škrípajúce ozubené kolesá americkej estetiky. Štvrte s karavánmi, mobilným „domami“ pre americký proletariát. Desiatky starobincov pre vojnových veteránov. A na parcele s najlepším výhľadom na more – väznica s maličkými okienkami. Americká schválnosť.

Trekingové trasy vedú popri malebnom, skalistom pobreží. Láka to tu donekonečna fotografovať divý morský príboj. Uloviť čo najväčšiu vlnu – nebyť pri tom spláchnutý do oceánu. Prežiť. Pri skalách končí život meandrujúca brachická riečka. Jej spojenie s morom sa stráca medzi balvanmi. Pri pohľade na príboj začína byť pochopiteľný dosť veľký strach ostrovanov z tsunami. Hawaii je hornatý ostrov s obrovským vulkánom, no z oceána sa vynára na ceste, kade letia vlny, spôsobené zemetraseniami v Azii a pod hladinou mora. Najväčší strach majú ľudia, čo bývajú na starých lávových poliach, postupne sa zvažujúcich do pobrežnej roviny. Na ostrove je moderný systém včasného varovania.-Bude však vtedy, ke´d to príde, toto varovanie naozaj včasné ?

Ostrovania si prenajímajú či stavajú svoje vily-vilôčky radšej na strmých úbočiach. Nehnuteľnosti tu majú celkom smelé ceny. Hawaii je draho rizikový. Vhodný pre bohatších Japoncov, ktorým sa mierovou cestou darí dosiahnuť to, čo sa im vojnovým násilím nepodarilo. Havajské ostrovy sú dnes napriek mohutnej americkej vojenskej prítomnosti už Japoncami dosť dobyté. Źlté.-Odporúčanie: necestovať. Pozrieť si to na káblovke, doma v obývačke.

KAUAI

Pekný, príťažlivo formovaný ostrov. Podobný na Mooreu vo franúzskej Polynézii. – Toto platí z paluby lode a zdiaľky. Zblízka je všetko inak. Zblízka je napr. Nawiliwili, hlavné sídlo ostrova, jeden veľký kameńolom, parkovisko pre bagre a nákladiaky. Kontajnerové bludisko, nikde nekončiace parkovisko. Zjavne aj tu má každý Američan aspoń dve autá.

Na ostrove je solídny yacht-klub. Na vlnách v ńom poskakujú biele lodičky napichnuté na rahnách ako salámové chuťovky na špajdliach. Medzi prístavom a strminami horských chrbtov sa kľukatí kanál s pomerne čistou vodou. Je do podoby pestrej stužky vyzdobený leknami. Aj vnútrozemie je príťažlivé. Sú tu vodopády, jaskyne, – a vraj najväčšia roklina Pacifiku- Grand Canyon Pacifiku. V skutočnosti by svojou veľkosťou a priechodnosťou tomuto útvaru viac pasoval názov Zádielska dolina Pacifiku.

Kauai je najdaždivejší ostrov súostrovia. Ba vraj nielen jeho. Nám nepršalo. Bola takmer modrá obloha. Barometer hodiniek ukazoval zvyšovanie atmosferického tlaku. Na strmých sýtozelených úbočiach sa zjavovali vodou vymyté škridľovohnedé prte. Źiaden vodopád, ba ani vodopádik. Veríme teda, že tu občas zaprší. A dakedy možno aj riadne.

Na ostrove bolo nakrútených mnoho filmov a televíznych seriálov. Bedekre uvádzajú rozličné historky viažúce sa ku pobytu slávnych halyvúdskych hviezd. Povedať americkému turistovi, že na tejto či tamtej vyhliadke s lavičkou bola nasnímaná tá či oná scéna zo slávneho filmu-to je ako vyzdobiť bezvýznamné miesto v zanedbanom mestskom parku zlatou sochou s briliantami. Američan sa zrazu na tomto odľahlom mieste cíti ako doma, vo svojej obývačke, pri svojom televízore a svojej mise s pukancami. A už behá po vyhliadke sťa filmový režisér, striehne na ideálne slnečné svetlo, aranžuje si svoje selfí do podoby slávnej filmovej scény. Americká populácia je evidentne bez integrujúcej role dlhšej národnej histórie. Opiera sa iba o relatívne nedávnu súčasnosť a o VIP-trpazlíkov, ktorí sa v nej vyskytovali. A ktorí Američanom nahrádzajú funkciu veľkých historických hodnototvorných osobností.

V USA prevláda náboženstvo filmu. Existujú tu filmy, citujúce a kompilujúce iné filmy. Ludia sa dorozumievajú pomocou metafilmovej komunikácie. Vznikajú nové filmy, v ktorých herci citujú hercov zo starších filmov, napodobujú ich pózy, pohyby, mimiku, hlas. Takéto pózy sa potom učia, drilujú aj bežní Američania. Vo verejnom styku s inými Američanmi im to šetrí čas – nemusia tvoriť. Siahnu po verejne známych hláškach či pózach. Miesto analógií a metafor z vlastného života siahnu po hotovom výrobku. Nanajvýš si ho prihrejú v mikrovlnke vlastných úst. Mentálny lenivec sa takto vyhýba bolestiam z vlastnej tvorby.

Na Slovensku máme Literárny atlas SR. Pri mestách či obciach sú v ńom vyznačené mená osobností, ktoré sa tu narodili alebo tvorili. V USA majú možno filmový atlas USA. Mohli by v ńom byť vyznačené miesta, kde sa tá či oná filmová scéna, ten či onen film nakrúcal. USA by sa takto definitívne zmenili na jedno gigantické filmové štúdio. Američania by sa tak napospol stali hercami jednej grandióznej story.

-Len aby sa našlo publikum, čo by ich halyvúdskym hviezdnym manierom od rána do večera dostatočne silno a v predklone aplaudovalo.