zemegula

Andorrské kniežatstvo / 468 km2, 85 tis.obyv./ je relikt útvaru s pôvodne oveľa väčšími štátotvornými ambíciami. Dejiny to napokon zariadili inak. Z pôvodne veľkej katalánskej krajiny zostal na svete iba miništát Andorra. A aj ten je historický kompromis. Je to riešenie problému, ktorý vznikol pri trasovaní hranice medzi dvoma veľkými susednými krajinami: Francúzskom a Španielskom.

Andorra je kniežatstvo bez kniežaťa. Formálnou hlavou andorrského štátu je francúzsky prezident a španielsky biskup zo Seo de Urguel. Prezident je predsa len väčšia šarža ako biskup, takže Francúzi majú v Andorre formálne silnejšie postavenie. Španieli ale nebedákajú. Tri štvrtiny historického Katalánska majú na svojom teritóriu: Barcelónske Katalánsko a Baleárske ostrovy: Malorku, Menorcu, Ibizu a Formenteru. Iba katalánsky región okolo Perpignanu je súčasťou Francúzska.

Španielsko a Francúzsko sa teda o Katalánsko- tak ako o Baskicko, podelili. Na cudzí úkor, no na to veľmoci nikde na svete nehľadia. Našťastie pre Katalánsko /na rozdiel od Baskicka/ zostal im aspoň malý maličký fliačik zeme v Pyrenejách-Andorra. Aspoň na ňom sa dnes nielen hovorí ale aj úraduje iba v katalánčine.

Pôžitok z Andorry majú Španieli väčší ako Francúzi. Barcelončania, Gerončania, ale i obyvatelia Madridu či Valencie si v zime chodia do Andorry zalyžovať. Andorra a lyže je pre Barcelončana taká samozrejmá asociácia, že keď sme nášmu taxikárovi vezúcemu nás do Andorry povedali v Barcelone smer našej cesty, automaticky sa nás spýtal KDE MÁME LYŽE.

Francúzi využívajú tento zvyk Španielov a urobili si z Andorry investičnú príležitosť. Hotely, vleky, zjazdovky, wellnessy, kurty, futbalové trávniky,-to všetko je v Andorre kvalitne vybudované prevažne francúzskymi podnikateľmi v oblasti športu a zábavy. Na zjazdovkách vidieť, že ich nestavali nejakí andalúzski amatéri ale machri z Grenoblu. Kvalitné športovo-rekreačné zázemie využívajú však v lete zase len Španieli. Väčšina futbalových tímov z La Ligy chodí do Andorry, do vysokej nadmorskej výšky, v júli-auguste naberať kondíciu.

Andorrská krajina je nefalšovaná krajina drsných horalov, ale aj krajina nádherných alpsky pôsobiacich vysokohorských scenérií.Končiare hôr a muldy medzi nimi sú po drvivú väčšinu roka biele, lúky pod nimi šťavnatozelené. Z končiarov sa po strmých svahoch do úzkeho údolia plazia sivozelené skalné suťoviská. Andorrské hory sa belejú prvým návštevníkom barcelonských pláží ešte aj v máji.

Keď návštevník vystúpi v Andorre na námestí hlavného mesta Andorra la Vella z auta, do ktorého nastúpil pred jeden-dvoma hodinami pri Stredozemnom mori, riadne mu ostrý a chladný veľhorský vzduch prebrúsi pajšle v pľúcach. Scenériu, v ktorej sa ocitol, tvorí úzka alpská dolina z oboch strán posiata balvanmi. Zdá sa mu, že je niekde pri jazere Kvetnica za Sliezskym domom, pod nástupom na Gerlach. Staré budovy hlavného mesta vyzerajú ako Reinerova útulňa. Strohé, skromné, sústredené na svoj jasný účel. Sú to akoby svedkovia začiatkov alpského turizmu. Využívajú sa dodnes. No už skôr ako múzeá, malé galérie, butiky, umelecké, vzdelávacie a turistické agentúry. Niektoré po modernizácii však aj na hotelíky a apartmánové rezidencie pre návštevníkov.

V Andorre sú aj moderné budovy hotelov. Tie sú spolu s bohatým športovým zázemím /tréningové futbalové trávniky, tenisové kurty, ihriská na hádzanú či basketbal…/ trochu ďalej od centra, porozťahované po celej andorrskej doline až po hraničný priechod do Španielska. Tu smerom na juh je aj jedna z najstarších andorrských pamätihodností-kamenný most nad riečkou s peknou románskou klenbou. Mal iste mnohokrát šťastie, keď sa tadiaľto popri ňom prehnala nejedna lavína či divá podhorská povodňová vlna.

Najväčším hajlajtom Andorry bola pre nás budova sídla vlády. Okrem vlády v nej sídli aj miestny parlament a hlavné informačné stredisko pre turistov. Andorrania-horalské nútury, si nepotrpia na zbytočné plytvanie, pompéznosť, ozdobné cifrovačky. Všetko dôležité pre život štátu je umiestnené tu na jednom mieste. V najväčšej skromnosti, na jednom z podlaží starej budovy.

Aj andorrské obchody sú zamerané na praktické veci pre obyvateľov a len v druhom slede aj pre turistov. Textil, obuv, galantéria, potraviny, domáce potreby. Aj kaviarne a reštaurácie sú zriadené v podobnom strohom štýle. Pôsobia domácky, nevynukujú sa turistom za každú cenu ako slečny pred go-go klubom. Okrem dvoch-troch lokálov v centre mesta sa tu s masami zábavychtivých bujarých turistov veľmi neráta. Len občas sa v Andorre zastavia turistické autobusy s návštevníkmi smerujúcimi po vedľajších cestných ťahoch z Francúzska do Španielska alebo naopak. Tým postačia práve tieto dva-tri lokály pri veľkom parkovisku v centre. Hlavný prúd turistov-lyžiarov alebo športovcov čo sem prišli na sústredenia sa po väčšinu dňa zdržiava v moderných hoteloch ďalej od starobylého centra.

Návštevník tejto horalskej krajiny rýchlo príde na to, že hoci Andorra žije z turizmu, hrdosť jej nedovolí príliš sa pred turistami ukláňať. Andorra je jednoducho sama pre seba. Zárobky od hostí neodmietne, no kvôli pár eurám sa /prepáčte za výraz/ „nepokaká“. Horalská hrdosť a nadhľad nad hmýriacim sa moderným svetom „tam dolu“ v Španielsku či Francúzsku – to je to čo sme kedysi dávno spoznali už v Ždiari. /Kedysi dávno,-nie dnes…/.

Andorra je ako málovravný vysokohorský nosič,- trpezlivo pozorne nesie svoj ťažký náklad do ďalších božích dní.

Pán Boh daj šťastia, -Andorra !