zemegula

Som dedič pána Reného, zosnulého geopolitika-esejistu. A tu sú jeho príhody a skúsenosti z ďalšej krajiny z Islandu. /Bohužiaľ, hrnček a fotodokumentácia z Islandu je zapotrošená niekde medzi zdedenými haraburdami. Preto táto kapitola bude bez fotografií/.

Island je krajina paradoxov. Už len ten jeho názov v angličtine „Iceland“ =ľadová zem, je – v porovnaní so susedným Grónskom paradoxný. Island sa javí návštevníkovi zelený a len vo vnútrozemí sú na sopkách biele ľadovce. Grónsko /v angličtine „Greenland“ = zelená zem/ je zelené len na mizivej časti svojho pobrežia /počas kratučkého „leta“/. Z väčšej časti je zaľadnené, teda biele. Island a Grónsko majú evidentne „chybné“, omylom Vikingov zamenené názvy. OSN by to mala dať do poriadku…

Island sa vo všeobecnosti radí medzi európske štáty. Istý čas bol dokonca horúcim adeptom na vstup do Európskej únie. Z geologického hľadiska je však z polovice v Európe a z polovice v Amerike. Island objavili Nóri /Vikingovia/ ale poznali ho aj írski Kelti. Trvalé osídlenie si založili iba ostrovania pôvodom z Nórska. Spočiatku žili v kmeňových sídlach /thingoch/, ktoré sa v r. 930 zjednotili do Álthingu. Zhromaždenia kmeňových šéfov v Álthingu dejepisci s istým zveličením považujú za prvý demokratický parlamentný inštitút v dejinách Európy.

Malá ostrovná krajina /102, 8 tis. km2 a 351 tis. stálych obyvateľov/ si svoju „demokratickú“ ostrovnú nezávislosť udržala asi 300 rokov. V 13.stor. sa dostala pod nórsku a v 14.stor. pod dánsku nadvládu. Po 500 rokoch, v 19.stor. /1874/ získal ostrov autonómiu. Užil si ju iba rok, lebo v 1875 takmer kataklizmaticky vybuchla sopka Áskja, narobila obrovské škody a riadne zredukovala i počet obyvateľov. V 1918 dosiahol Island nezávislosť /v rámci personálnej únie s Dánskom/. Počas okupácie Dánska Nemeckom v 1944 /pod tlakom USA a V.Británie/ vyhlásil Island úplnú nezávislosť a stal sa republikou. V skutočnosti to vtedy bola veľmi čudná nezávislosť, lebo Island v máji 1940 okupovali vojská V.Británie /25 tisícová invázna armáda/ a 1942 aj vojská USA. Vojská USA v 1946 formálne odišli, no neformálne tam boli stále na kontinuálnych „cvičeniach“ a patrolách. V 1949 vstúpil Island do NATO a to bol dôvod na zmenu amerických základní na základne NATO. V 1951 si však na Islande postavili USA vlastnú veľkú základńu „Naval Air Station Keflavik“ /NASKEF/. USA ju v 2008 znovu akože odovzdali ozbrojeným silám Islandu, no naďalej ju používajú. V 2015 navyše požiadali Island o jej rozšírenie, aby na nej mohli pôsobiť známe Boing P-8 Poseidon ASW.

V r.2010 začal viesť Island rokovania o vstupe do EU. Po brexite nadšenie Islanďanov pre členstvo v EU ochablo a v súčasnosti sú rokovania utlmené. Pre slovenských turistov je dôležité, že napriek nečlenstvu v EU je Island členom Schengenu. V nedávnej minulosti sa Island ocitol vo finančno-bankovej kríze. Dnes je však už, zdá sa, z najhoršieho vonku.

História Islandu ponúka zaujímavé príbehy. Spomeńme dva z nich. Obe sa týkajú 30-tych rokov 20.storočia a obe sú spojené s Nemeckom. V 1939 prišla /cez ríšsku cestovnú agentúru „Kraft und Freude“/ na Island nakrúcať nemecký cestopisný film Eva Braunová, priateľka a neskoršia manželka Adolfa Hitlera. Film je formálne dosť kvalitný a obsahovo realistický. Na jednom zo záberov Braunová ukazuje milé islandské deti ako vykrúcajú krky morským vtákom puffinom. Tieto stredne veľké vtáky sa na Islande lovia ako chutná delikatessa. Deti sa štverajú po útesoch a na hniezdiskách poľahky chytajú na vajciach sediace samičky. – Používame prítomný čas lebo sme si nie istí, či túto ukrutnú „národnú tradíciu“ Islanďania nepraktizujú podnes. /Tak ako lov veľrýb, tuleňov a delfínov…/.

Druhá historka sa týka etnicity Islanďanov. Po nástupe Hitlera a Himmlera k moci sa v Nemecku veľa investovalo do výskumov, týkajúcich sa vývoja rás a hľadania miest, kde je germánska /omylom vraj „árijská“/ rasa najčistejšia. Vzhľadom na svoju izolovanosť sa jedným z kandidátov na takéto miesto stal aj Island. Preto na ostrov z iniciatívy Himmlera prišiel popredný nemecký lekár-antropológ Werner Gerlach. Nemci pre jeho vedecké aktivity, ale aj pre politické aktivity iných ríšskych špecialistov kúpili rozsiahlu vilu na predmestí Reykjaviku, postavenú významným architektom Samuelssonom. Gerlach v oficiálnych správach z výskumu potvrdzoval predpokladanú árijskosť Islanďanov. V súkromných poznámkach však so sklamaním konštatoval veľké pochybnosti. Islanďania mali skôr hnedé oči a hnedé vlasy. Modro-zelenookí blondiaci neboli na ostrove v takom počte, ako očakával. Navyše ich správanie bolo na míle vzdialené árijsko-nordickému ideálu. Islanďania radi čítali knihy a sledovali divadelné hry od židovských autorov a ešte radšej sa po nociach opíjali, tancovali a hulákali po uliciach akoby boli príslušníkmi nejakej podradnej „Untermenschengruppe“…/To isté sme u „árijcov“ z Nemeckej demokratickej republiky pozorovali i my-na dovolenkách pri Čiernom mori a na Balatone/.

Diskutabilné je to aj s „parlamentom“ v podobe spomenutého „Althingu“. Kmeňových zástupcov, čo sedia na kameňoch v rokline, vytvorenej tektonickým zlomom medzi európskou a americkou zemskou platňou mali asi mnohé kmeňové zväzy v Európe. Napríklad starí Maďari/Ugori využívali na tento účel pažiť pri dnešnej Pešti a na nej si urobili svoj „parlamentný“ rákoš.

Čo je pre Island nespochybniteľne jedinečné, to sú priezviská Islanďanov. Dcéry majú priezviská odvodené po matke s príponou -dóthur /=dcéra/ a synovia ich majú odvodené po otcovi s príponou -sson/=syn/. -Škoda, že si z tejto peknej národne špecifickej tradície neberú príklad naše mladé Slovenky, nechutne sa opičiace po Západniarkach. Hanbia sa azda za priezviská po manželoch, zakončené prichyľovaním ? Hanbia sa za svoje rodinné tradície ? Myslia si, že keď si ku priezvisku nedajú -ová, stanú sa takmer celebritami z Hollywoodu, stanú sa takmer občiankami USA, Británie či aspoň Nemecka ?- Úbohé a smutné…

Islanďanov je málo. No ak je nejaká celonárodná politická, umelecká či športová udalosť, radi sa vo väčšom počte zhromažďujú. Nie tak dávno sa tisíce Islanďanov /signifikantná časť celej ich populácie/ zúčastnila demonštrácií proti vláde /zle investujúcej štátne peniaze resp. pošpinenej v súvislosti s aférou „Panama papers“/. Nie je však dávno ani prekvapujúco úspešné pôsobenie islandských futbalistov na majstrovstvách /tušíme vo Francúzsku/. Vtedy tisíce Islanďanov na veľkých obrazovkách v strede hlavného mesta Reykjavik /136 tis. obyvateľov/ sledovalo zápasy svojich miláčikov a povzbudzovalo ich strach naháňajúcimi ťapnutiami dlaní. Rytmus tlieskania sa zrýchľoval a Islanďania ho zakončili takým hukotom, že i tehotné veľryby v Severnom ľadovom oceáne z toho asi potratili. Jedinečné sú napokon aj islandské lesy. Po príchode ľudí na ostrov z nich totiž neubúdalo ale pribúdalo. V poslednom čase veľmi intenzívne. Príčinou je globálne otepľovanie klímy, ktorému sa nevyhol ani Island /ľadovce na sopkách sa výrazne topia/ ale tiež cieľavedomá činnosť Islanďanov. Vysadili na ostrove odolné ihličnany s Aljašky a Kanady a úspechy v podobe solídne hustých hájov sa už dostavili.

Islandské zimy nie sú úplne arktické, ale skôr sú také škótsko-anglické: hmlisté, usmoklené, daždivé /-golfský prúd plus spomenuté otepľovanie/. Problémom islandských vodičov v zime preto nie sú návaly snehu ale skôr poľadovica. Poľadovica je vinníkom mnohých fatálnych dopravných nehôd.

Island tak ako v minulosti aj dnes žije z rybolovu. Pridal k nemu iný dôležitý zdroj prijmov – turizmus. Turisti, čo prídu na ostrov hľadať nordickú divočinu, ročne až násobne prekračujú počet stálych obyvateľov. Tých z islandským občianstvom, lebo počet zahraničných robotníkov, pracujúcich najmä v stavebníctve, turizme a gastre už dosahuje počet oficiálnych Islanďanov. /Takže masa domorodcov plus turistov a plus gastarbeiterov sa v lete môže blížiť k miliónu/. Gastarbeiteri z Poľska predstavujú na ostrove druhú najpočetnejšiu etnickú skupinu hneď po Islanďanoch.

Zaujímavým odvetvím islandskej ekonomiky je geotermálny priemysel. Geotermálna energia slúži na výrobu elektriny, tepla a teplej vody, na pestovanie plodín v skleníkoch. No dala tiež základ na vznik silnej výskumno-vývojovej základne v oblasti geotermiky. Následný export geotermickej techniky, technológií a know-how, vysielanie expertov do zahraničia /napr. na ruskú Kamčatku/ je pozoruhodným zdrojom peňazí pre Islanďanov.

Islanďanov je asi tretina milióna, no úspechov v biznise, kultúre a športe majú viac, ako nejeden štát s desať i viacnásobným počtom obyvateľov. Ako je to možné ? Rolu vraj zohráva vikingská bojovnosť a telesná zdatnosť, dedičnosť a výchova. Výchova pohybová, už v rodine: máloktorý rodič nešportoval či nešportuje, či už ako amatér alebo poloprofesionál. Výchova mravná, takisto už v rodine: matky a otcovia vedú malých Islanďanov ku silnej vôli, súťaživosti, orientovanosti na výkon. Svoju rolu zohráva aj zdravá, prevažne rybia strava a zdravá klíma bez väčších priemyselných exhalátov.

Takmer každý Islanďan je športovec. Boli sme šokovaní, keď sme v malom mestečku Seydysfjordur /700 obyv./ počuli, že tu existujú 4 konkurenčné futbalové mužstvá. Okrem toho je tu silný hádzanársky a basketbalový klub. A samozrejme všade na Islande obľúbené motošporty. Dlhé zimy a vzácnosť medziľudských kontaktov viedli i k tomu, že popri športe je takmer v každej osade aj spevokol, organizujú sa rôzne výstavy a súťaže remeselnej zručnosti. Počítače a mobily aj na Islande aktivitu mládeže trochu zoslabili, no oveľa menej ako v iných vyspelých krajinách.

Island je krajina, kde stará a nová architektúra so sebou ladia. Nepestujú sa náhle zmeny v bývaní a životnom štýle. Island je po stáročiach súžitia overených rodín sociálne utrasení krajina. V minulosti takmer nepoznala ozbrojené konflikty: ešte aj rybia vojna s Veľkou Britániou sa obišla bez obetí na životoch. Islanďania síce spoznali mnohé tragédie: výbuchy sopiek, zemetrasenia, náhle geologické a klimatické zmeny, vedúce ku hladomoru, epidémiám, masovému vysťahovalectvu…resp. spoznali aj okupácie a cudziu nadvládu- no dôsledky týchto udalostí nikdy neviedli ku existenčnému ohrozeniu národa. Islanďania po týchto udalostiach akoby ešte viac spevneli, pridali do kroku a rany sa im postupne zacelili.

Napokon niečo pre konfekčných turistov. Medzi islandské pozoruhodnosti patria samozrejme gejzíry /veď Island dal tomuto úkazu medzinárodný názov !/. Nečakajte však supergejzíry ako v chilskom El Tatio či americkom Yellowstone. A hneď po nich samozrejme vodopády . Najslávnejší je Gullfoss. Gullfoss je turistický hajlajt Islandu vďaka odvahe a nepoddajnosti jednej radovej starej Islanďanky. Táto statočná žena bola jedinou majiteľkou pozemku, čo sa zaťala a nechcela ho predať investorom za žiadnu cenu. Islandský štát napokon vyriešil vec vyhlásením Gullfossu za štátom chránenú prírodninu /a zmarenú investíciu investorovi uhradil/. Na Islande je mnoho turistami navštevovaných malých, stredne veľkých i väčších vodopádov. Turisti sa môžu dostať i na niektoré ľadovce a sopky. Takmer každá skupina cudzincov navštívi roklinu-puklinu vytvorenú tektonickým zlomom americkej a európskej kontinentálnej platne.

Často navštevované sú i produkty ľudských rúk a umu: geotermálne elektrárne, skleníky, polo-prírodné termálne kúpalisko Modrá lagúna, reykjavícka čierna katedrála či architektonicky zaujímavá vyhliadková veža nad Reykjavikom. Možno by ste mali záujem pozrieť si aj moderné americké vojenské špionážne lietadlá na základni Keflavik-no tam vás asi nepustia.

Na Island chodia turisti cez rôzne agentúry, ale aj mimo nich, v skupinách kamarátov-batôžkárov, vo dvojiciach ale stretli sme aj veľa úplne osamelých turistov na autách, motorkách, bicykloch či dokonca peši. V takomto prípade si treba zohnať kvalitné informácie a mapy. Pre istotu aj v papierovej podobe. Pozor na riziko prudkej zmeny teploty /i v lete/ a na amatérske pokusy o pohyb v okolí sopky či po ľadovci. Veľmi populárne sú „dobrodružné“ a „levné“ neorganizované potulky po Islande medzi českými turistami. Ak sa k nim pridáte, dajte si pozor na české „zájezdové“ autobusy, ktoré tu na nespevnených cestách svoju pozemskú púť občas aj definitívne zakončia. Preverte si tiež legálnosť medzi Čechmi obľúbených nocľahov mimo oficiálnych kempov- pod „širákom“.

Island je pohodová severská exotika. Pre starých reumatikov / Modrá lagúna/, pre dobrodružne založených mladých IT-čkárov /vodopády, príp.sopky/ i pre romantické dvojice /gejzíry a Gullfoss/. Islandské paradoxy, geopolitické špekulácie súvisiace so vstupom-nevstupom krajiny do EU a opätovnou militarizáciou Islandu v poslednom období prenechajte miestnym hojne sa vyskytujúcim čriedam koní. Kone majú, ako je známe, väčšiu hlavu.