zemegula

Na úvod tejto kapitoly sa nám patrí podotknúť, že môžeme byť trochu ovplyvnení faktorom dávneho rodinného pôvodu. Z matkinej strany pochádzame z prostredia slovakizovaných nemeckých baníkov, ktorí po uzavretí zlatých a strieborných baní vyklčovali horu a vysoko nad mestečkom začali žiť lazníckym sedliackym životom. Nemčina-či skôr jej dialekt, sa už v našej rodine dávno stratili a po STOVKÁCH ROKOV ju nahradila nádherná írečitá stredoslovenčina. Zopár archaizmov nemeckého pôvodu ale zostalo a zostal aj podvedomý záujem a úcta k nemčine ako k zdanlivo rozvláčnemu no v skutočnosti presnému a jasnému spôsobu vyjadrovania. Zostala aj suchopárna orientovanosť na prácu a starosvetský akcent na istých zásadách. Zostala i vďačnosť za to, že nás Nemci hoci za rozporuplných okolností rozhýbali k prvej vlastnej štátnosti. Samozrejme, nárazníkový štát medzi Poľskom, Maďarskom a Ukrajinou vyhovoval ich geopolitike,-no vyhovoval aj nám Slovákom. Prosto: na nemčine a nemeckosti nám geopoliticky záleží: popri slovenčine a slovenskosti resp. ruštine a ruskosti je na čestnom treťom mieste.

Do Nemecka sme chodili veľmi často. Nie na zarábanie, na spoznávanie a bohužaiľ aj na míňanie. Mali sme a máme s Nemcami čulý styk. Na tom, ako sa v Nemecku veci vyvíjajú nám záleží – ak zveličíme, takmer tak ako na dianí na Slovensku. Pri ich glosovaní, popise príhod a skúseností a uvažovaní o nich máme sklon posudzovať ich „sebakriticky“ ako naše vlastné, domáce. Ťažko sa potom vžiť do role turistu, človeka, čo je v Nemecku úplným cudzincom. Priznávane, na „cestopis po Nemecku“ nám chýba turistická naivita a zvedavosť. Z týchto a ešte mnohých iných dôvodov bude kapitola o Nemecku skôr úvahou, miestami esejou. Tým Slovákom, čo čakajú technikálie k event. vlastnej návšteve Nemecka sa s pokorou ospravedlňujeme. Tým, čo v Nemecku zarábajú trikrát viac ako by zarábali na Slovensku a preto sú ochotní Nemcom ruky-nohy boskávať, sa ospravedlňujeme ešte viac.

Dúfame, že sa tieto riadky dostanú aj ku Slovákom, súcim na slovo, -a nielen ku pro-západným a pro-americkým trollom, plateným nielen z peňazí amerických nadácií a z fondov NATO, ale bohužiaľ aj z našich slovenských daní a poplatkov.

Na Nemecko, takmer ako na Česko je na Slovensku mnoho „odborníkov“. Desaťtisíce Slovákov v Nemecku študovalo, pracuje tam v nemocniciach, v IT firmách, vo výskumákoch, na stavbách, v gastrosektore, pri opatere starých a chorých. Slováci zvárajú, montujú okná, manipulujú v skladoch, vozia, predávajú…Slováci tu už takto pracujú roky / veď zárobky sú v Nemecku nepomerne vyššie ako v SR/ – a myslia si, že Nemecko poznajú. – FIGU BOROVÚ. Ak ste do Nemecka prišli ako Arbeitsnehmer, za robotou, za lopotou – potom ani po 20-3O rokoch práce v Nemecku nepoznáte nič iné len svoj vlastný ÚDEL SLUHU. Dobre plateného -v tomto prípade- nemeckého sluhu. Spoznáte myslenie a správanie svojich kolegov na pracovisku, ľudí v obchodoch, v dome, kde bývate. Sú medzi nimi aj Nemci, rovnako ako vy sú to zamestnanci, príp. vedúci nižších úrovní. Mnohí z nich však nie sú Nemci, ale tak ako vy, migranti. Od takých sa dozviete iba o tom, čím ste a čo žijete aj vy-o údele nemeckého sluhu. /Prosíme vás, nerozbrešte sa tu za tieto slová ako pes, ktorému napadli jeho pána. Čítajte ďalej,-naše slová neboli mienené voči vám v zlom. Naopak/.

Spoznať mentalitu národa a jeho smerovanie sa dá iba v styku s ELITOU národa, v tomto prípade elitou nemeckého národa. Treba sa dostať medzi ňu, do ich nóbl reštaurácií, klubov, hotelov, kostolov, do ich rodín, ku ich stolom na luxusných jachtách, plaviacich sa po Pacifiku, do správnych rád, kde rozhodujú o miliónoch eur, do univerzít, medzi profesorov, ktorí učia nemeckú mládež a formujú zajtrajšok Nemecka. Tu, -nie pri zarábaní si na lepší slovenský dôchodok ale pri sledovaní, ako „panskí“ Nemci investujú, bohatnú, plánujú, vychovávajú svoje deti…sa dostanete pod povrch nemeckosti. Od deskripcie bežného občianskeho správania ku motívom a stratégiám nemeckého života. Na ilustráciu: jedna slovenská rodina v Nemecku dala svoje dieťa do škôlky, aby sa zdokonalilo v nemčine. Po mesiaci zistila, že dieťa nenachytalo v škôlke od spolužiakov a pedagógov nové nemecké slová-ale slová turecké, poľské, portugalské…Rodina sa musela presťahovať z mesta na nemecký vidiek, aby ich dieťa konečne malo echt nemeckých spolužiakov.

Iná ilustrácia, týkajúca sa nemeckého rozhodovania v krízovej situácii. V Rostocku, na vyhliadkovej veži, bola len jedna úzka chodba, kade ľudia chodili hore i dole. V istej chvíli oveľa viac ľudí išlo hore ako dolu. Tí, čo chceli už ísť von, nemali ako, novoprichádzajúci im blokovali schody. Hore na vyhliadkovej platforme sa po pár minútach tiesnil poriadny dav ľudí. Musela začať konať SLOVENKA, čo tam bola. Mohutne zakričala „HALT“ a zabrzdila ďalší prísun Nemcov idúcich nahor. Začala tam Nemcov regulovať-a oni boli zrazu radi, že ich má kto riadiť a robiť tam s nimi poriadok.

Nemci majú radi ľudí, čo majú plán a odvahu realizovať ho. A čo sú v istej chvíli vizionármi, hrdinami zajtrajška, pánmi budúcich osudov. Nemci sú statoční pracovníci i bojovníci. Málo je však medzi nimi tých, čo sa vedia IRACIONÁLNE obetovať. Čo sú kamikadze, čo taranujú tank za cenu vlastného života. Čo sú pánmi svojho osudu. Nemci by chceli byť „Herrenrasse“. Cítia však, že na osudové rozhodnutia akosi nemajú. A obdivujú potom tých, čo na to majú. Obdivujú – Rusov ! Vždy nás šokovalo-potom čo všetko si Nemci od Rusov vytrpeli, potom, čo videli ako skromne Rusi dokážu žiť, pracovať a bojovať,-ako Nemci Rusov dokážu obdivovať. Nemci obdivujú víťazov, uznávajú silnejších. -Chcete byť medzi Nemcami pánmi, chcete mať rešpekt ? Musíme im ukázať svoju silu. Silu umu, rúk, peňazí, silu kumštu, silu ducha. – Slováci, žijúci v Nemecku: berte si príklad zo Slováka, pochádzajúceho zo zemianskej rodiny z Turca-z husárskeho generála A.Hadíka. Ten s pár stovkami svojich uhorských husárov dobil a obsadil Berlín /7-ročná vojna, 1757/. Nečudo, že po takomto jeho čine zostal až podnes trefný výraz „husársky kúsok“ !

Tisícročnou nočnou morou Angličanov a dnes Angloameričanov je spojenie dvoch kontinentálnych síl-nemeckosti a ruskosti, do jedného pracovného a riadiaceho celku. Preto Briti a USA robili a robia všetko, aby k tomu nedošlo. Bol by to totiž koniec súčasnej anglo-americkej svetovlády. A asi aj koniec tej budúcej /čínskej ?/…

Ak sú pri panskom stole iba Nemci, sedia tam ako dudokovia. Ticho. Alebo tárajú o banalitách. Dajte im šnaps a razom sa rozveselia. Rehocú sa na každej hlúposti. No nie dlho, iba pokiaľ im fľaška stačí alebo sa z nej úplne nescápu. Skúste prísť medzi nich a skúste to s nimi s humorom. -A o chvíľu, hoci ste im nič nenaliali, sa odbrzdia, objavia v sebe aj oni vtip a šarm. Zohriali sa pri vašom slovanskom srdci ako hady pri ohníčku. A už frčia.

Nemci sú hibernovaný národ. Okupovaný národ. Svojbytné, samostatné Nemecko neexistuje: takto by sa dalo vyhrotiť to, čo sa s Nemeckom stalo po roku 1945. Po prehratej už druhej veľkej vojne sa podstatne zmenila mentalita Nemcov a geopolitika toho, čo z Nemecka a Nemcov do dnešných čias zostalo. Po r.1989 sa Nemecko akože znovuzjednotilo. To by na prvý pohľad protirečilo úvodnému konštatovaniu. Nemecko sa logicky malo po znovuzjednotení národne a mocensky posilniť. Nestalo sa tak. Už len preto, že Nemecko nemá podpísané plnohodnotné mierové zmluvy s bývalými vojnovými protivníkmi. Nemecko je stále okupované armádami USA, V.Británie a symbolicky aj Francúzska. Na jeho území je 35 tisíc amerických vojakov /plus civilné agentúry a personál/, sú tu atómové zbrane, strategické i taktické raketové sily, silné tankové zbory, letectvo a US Navy. USA majú v Nemecku oficiálne 21 základní a objektov/neoficiálne asi štyrikrát viac/. Základne sú rozmiestnené celoplošne, čo signalizuje úsilie USA o kontrolu krajiny:

Ramstein Air Force Base, Keiserslautern

Spangdahlem Air Force Base, Trier

Ansbach Army Base, Ansbach

Bamberg Army Base, Bamberg

Baumholder Army Base, Baumholder

Darmstadt Army Base, Cooperstrasse, Darmstadt

Garmisch USAG, Garmisch Partenkirchen

Grafenwoehr Army Base, Grafenwoehr

Heildelberg Army Base, Heidelberg

Hessen Army Base, Hanau

Hohenfels Army Base, Truppenubungsplatz Hohenfels

Kaiserslautern Army Base, Keiserslautern

Mannheim Army Base, Heidelberg

Schweinfurt Army Base, Schweinfurt

Stuttgart Army Base, Stuttgart

Wiesenbaden Army Base, Wiesenbaden

Landstuhl Medical Center Army, Landstuhl

Patrick Henry Village Army Base, Heidelberg

Campbell Barracks Army Base, Heidelberg

US/NATO Army Base, Geilenkirchen

Panzer Kaserne Marine Corps Base, Boeblingen. etc.

-Spia Nemci, žijúci v týchto mestách pokojne ? Neprekáža im, že spia na výbušninách ? Netrápi ich, ako by to mohlo dopadnúť s ich deťmi ? Prečo proti tomu nič nerobia ?

Kedysi, v časoch studenej vojny tieto základne nemeckú mládež desili. Razili heslo „Lieber Rot als Tod.“ Každoročne organizovala po celom Nemecku mierové pochody. Súčasná slniečkárska nemecká omladina je takmer ticho. Myslí si možno, že termonukleárna vojna bude čosi ako počítačová hra. Neuvedomuje si, že na každé z tu uvedených miest a ďalšie, ktoré sme ani neuviedli-sú namierené zbrane protivníkov USA. Ako by Američania z Nemecka udreli napr. na Rusko, odpoveď zo strany Ruska bude zničujúca a konečná. – „Endlosung“, ale taký skutočný.

Popri vojenskej je tu aj hospodárska okupácia. Väčšina nemeckej ekonomiky je od čias „Marshallovho plánu“ v rukách amerických majiteľov, akcionárov, držiteľov dlhopisov. Veritelia pôžičiek sú v značnom rozsahu tiež banky z USA alebo pod kontrolou USA. Napokon sú tu aj psychologické dôvody: Nemecko nemá -lebo nesmie mať-explicitne svoju vlastnú geopolitiku /v politickej praxi presadzuje takmer na 100% geopolitické zámery USA/. Nemecko nemá vlastný národný program a v prípade mladšej generácie už ani vlastné národné sebavedomie.

Čo je teda dnešné Nemecko ? -Formálne je to stredne veľká a husto osídlená krajina s 357 021 km2 a 81,1 mil.obyvateľov. Duchovne je to podmanená, zneuctená, na spolkové krajiny roztrieštená zem s multietnickým „ľudom“. V zahraničí je však Nemecko stále vysoko rešpektovaný subjekt, ekonomická sila, technická veľmoc. Nie je to však národ. Je to krajina s obyvateľstvom, s populáciou- a nie s národom, uplatňujúcim si v Nemecku svoje právo na sebaurčenie, na suverénne a svojské videnie súčasného a budúceho sveta a jeho posudzovanie z výlučne nemeckých pozícií. Nemecko je teritórium s vynikajúco fungujúcim priemyslom, nadpriemerne rozvinutou infraštruktúrou, excelentnou finančnou bonitou, s obnovenou a starostlivo udržiavanou mestskou architektúrou, so zachovalým či ozdravujúcim sa životným prostredím, s pozoruhodnými úspechmi vo vede, kultúre, školstve, zdravotníctve, športe, sociálnej starostlivosti a kvalite života vôbec.

Nemecko je rozprávkový, neskutočne nádherný Schwanstein, hedonistický Oktoberfest, frankfurtské výstavy a frankfurtský bankový „Manhattan“, belostná elegancia panských sídiel okolo Hamburgu, vzorne chované kravy v Šlezvicku-Holštajnsku, bohaté „bauerhofy“ v Bavorsku a Švábsku, útulné vinárničky v Sársku a vinohrady v strmých svahoch nad údolím rieky Mosel, naškrobený hudobný Bayreuth, gotická monumentalira kolínskeho dómu, Trier s pamiatkami na Rimanov a starú Germániu, na ríšu Karola Veľkého, impozantné šľachtické hrady a pôsobivá socha Germánie /Ruedesheim resp. Niederwald-Denkmal/ nad rýnskym údolím, trstinou kryté strechy v Graal-Moertizi a dedinách okolo Rostocku, znovupostavený barokový skvost menom Dresden s večne do očí bijúcimi dôkazmi o zločinnom angloamerickom vraždení civilistov, klasicko-imperiálny Berlín a Mníchov /Nymphenburg a Olympijský štadión, ale aj hlavná stanica, kde sme prespávali, keď sme do Mníchova zavítali na biedny devizák ešte ako študenti a od spolunocľažníkov-Kurdov dostali blchy…-ale aj luxusný hotel Four Seasons, kde sme sa o pár desaťročí zúčastnili jednej konferencie/…

Väčšina Slovákov pozná Nemecko len z diaľnice. Pozná ho, povedané slovami Ladislava Mňačka ako „dlhú bielu prerušovanú čiaru“. Buďte výnimkou. Odbočte po hodine jazdy z diaľnice na niektorú z vedľajších ciest. A následne aj z tejto príjazdovky na ešte užšiu, ešte menej dôležitú cestu. Zabočte do dedinky alebo mestečka s historickým centrom, tvoreným rekonštruovanými hradenými domami. Skúste to urobiť v nedeľu doobeda a zastaňte pri miestnom kostole. Stroj času vás vráti do mentálneho skanzenu nemeckosti. Bude to poučné. Neobanujete.

Veľká časť Nemcov má rada prírodu, kvietočky, kvetináčiky. Mnohí z nich však v husto osídlenej krajine musia žiť v činžiakoch a radových domoch /“Strassenhaus“/,v akomsi kompromise medzi bytom a skutočným, samostatne fungujúcim domom resp. vilkou. Keď sme prednášali na Katolíckej VŠ v Saarbruckene, navštívili sme nášho kolegu-profesora /s neveľkým profesorským platom…/ v jeho domácom raji-v radovke. Z ulice sme vchádzali ako do fádnej bytovky. No vnútri v obývačke sme sa zrazu ocitli v jeho pýche – v obývačke, plynule prechádzajúcej do zimnej záhrady. Zasklená časť izby bola plná subtropických rastlín. A za presklením z vonkajšej strany bol východ do malej, možno 4 m2 veľkej záhrady. Tip-top upravený naozaj malý zelený prírodný raj. Nemci sú majstri exteriorizácie svojho vnútorného poriadku, prenesenia svojho mentálneho systému do okolitého prírodného prostredia.

Za čias NDR mala naša univerzita družbu s univerzitou v Rostocku. Medzi školami dochádzalo v lete k výmene odborárov v školských odborárskych zotavovniach /aký smiešny názov, či nie ?/. Jedno leto sme nešli k Čiernemu moru, ale vyskúšali sme Baltik. Koše boli fajn, geniálny vynález v tamojšom vetre. Ale tá voda, studená, zbavujúca muža polovicu jeho mužskej pýchy. /Našťastie, iba na chvíľu/. Pláž v Graal Mueritzi bola zaujímavá nie vodou, ale čímsi, s čím sme sa dovtedy nestretli. Bukový les plynule išiel až na pieskový breh, až po prvé vlny Baltiku. Vône bukov sa harmonicky miešali s vôňou mora a piesku. Úžasné vône ! Vizuálne sa to trochu podobalo na Počúvadlo či iné štiavnické tajchy, kde les tiež prichádza ku hladine vody. No pachový zážitok bol o dve tri úrovne vyššie. Počúvadlu chýba morský vzduch…

Posledná príhoda je takmer zo súčasnosti. Strávili sme dva a pol dňa v Hamburgu. Obdivovali sme, čo všetko sa dá urobiť z neatraktívnych prístavných skladov, keď sú peniaze. Skladiská sa zmenili na atraktívne drahé apartmány, na luxusné butiky, úrady, reštaurácie a kaviarne. Chodili sme po peších zónach medzi domami a bolo nám príjemne. -Až pokým sme nedošli na hlavné námestie a neuvideli tam davy čudne poobliekaných staromladých mužožien s fialovými a tyrkysovými vlasmi, karičkami v nose a ušiach a kadejakými transparentmi. Boli na bicykloch resp. sa o ne opierali a kričali na nás, že „bicykel je cesta !“ a „kto nechodí bicyklom, je nepriateľ verejného blaha“. Nemáme nič proti bicyklom. Naopak. Cyklotúry v Račkovej, Tichej, Kôprovej doline či Doline Čierneho Váhu patrili ku ozdobám našich pobytov na Liptove. – No napriek tomu, vďaka tejto slniečkárskej cyklo-orgii sme na bicykel na pár mesiacov zanevreli. Intolerancia voči spôsobu života iných ľudí prebúdza v človeku netušený vzdor. V Hamburgu sa z nás stali proti-fašistickí bojovníci…

Populácia Nemecka sa dožíva vysokého veku, dosahuje kvalitu života na vysoko nadpriemerných úrovniach. Je to však akási amorfná populácia, v ktorej sa nemectvo zdegenerovalo iba na predsudky nemeckej etnickej /stále ešte/ majority voči bravúrne nemecky hovoriacej /zatiaľ ešte/ minorite multikulti cudzincov, migrantov a sexuálnych mutantov rôzneho pôvodu, pohlavia a druhu. Nie je to jednoducho populácia zložená zo sebavedomého nemeckého národa a menšín, ktoré ho plne rešpektujú a na jeho civilizačné hodnoty, tradície a spôsob života sa adaptujú.

Pokiaľ ide o politické procesy, súčasná nemecká demokracia je iba akousi formou participácie občanov na riadení každodenných samozrejmostí. Nemecká vláda nie je vládou suverénneho štátu ale formou krajinskej autonómie, komunálnej samosprávy síce veľkého a organizovaného -ale skôr regiónu, ako krajiny sui generis.

Nadprácou Nemcov pri budovaní nemeckej „demokracie“ sa Nemecko zmenilo na liberálnu džungľu rôznych deviácií, na slniečkársky raj, na politickú korektnosť dovedenú ad absurdum. V súčasnom Nemecku je akákoľvek mocenská alternatíva voči „vyčaptaným“ stranám typu CDU/CSU, SPD, Die Gruenen či FDP – napríklad ALTERNATIVE fuer DEUTSCHLAND, striktne odmietaná . Jej predstavitelia sú mediálne démonizovaní a nálepkovaní ako extrémisti či fašisti. Nemeckí voliči, ktorí by si AfD chceli zvoliť sú médiami a úradmi strašení do tej miery , že ešte aj snívanie o inom Nemecku sa stáva ich nočnou morou a osobnou traumou, neurotizujúcou ich pri verejnej aktivite. Takíto Nemci sa potom boja verejne deklarovať svoju nemeckosť. Nemci sa akoby báli samých seba a malých „hitlerov“, ktorých údajne musia mať vo svojom podvedomí stále ukrytých.

Po vojne malo byť Nemecko na základe dohody víťazných štyroch veľmocí denacifikované – v skutočnosti bolo de-nacionalizované. Stal sa „omyl“: ako mozgovému chirurgovi, ktorý miesto neutralizácie centier nadmernej agresivity zlikvidoval aj centrá „normálnej“ personálnej sebaobrany.

Proces denacionalizácie Nemecka sa začal dávnejšie. Nezačala ho teda slniečkárka Merkelová. Začal sa kompromisníctvom kancelára Adenauera, ktorý v záujme bleskurýchlej obnovy krajiny a rýchlej výstavby mierového blahobytu v povojnovom vydrancovanom Nemecku obetoval príliš veľa z prirodzených práv národa. Obetoval právo Nemecka na vlastnú dušu, na osobitý historicko-civilizačný obsah nemeckej štátnosti. Nemecká spolková republika vznikla ako prázdna forma bez národného obsahu, ako konzumný fejk, nie ako „sviatosť oltárna“ v chráme vlasti. Ako atrapa a nie plnokrvné vyjadrenie samosprávy nemeckého osudu. Anexiou Nemeckej demokratickej republiky sa situácia ešte viac zhoršila.

Die Wessies stratili šancu reštaurovať nemeckú jedinečnosť ešte pred znovuzjednotením, lebo svoju ideológiu postavili na hegelovsko-ranomarxistickom ideovom základe, na frankfurtskej škole a i. nepríčetnostiach. Sociálna demokracia bývalej NSR vymenila zamestnaneckú, robotnícku ľudovú orientáciu za proto-slniečkárstvo: orientáciu na slobody pre všetkých utláčaných a pseudoutláčaných, za emancipáciu ba dokonca pozitívnu diskrimináciu rozličných minoritných skupín a pseudo-menšín: rasových a etnických menšín, žien a detí, homosexuálov a ostatných LGBTI, zvierat, utečencov, handicapovaných, plešatých, tučných, ľavorukých…

Die Ossies stratili formálnu dôstojnosť budovateľov „prvého nemeckého štátu robotníkov a roľníkov …“ Ocitli sa v štáte, ktorý nebudovali, ktorý im spravodlivo nevracia, to čo mu prácou oni sami dali, ale iba rozdáva almužnu v miere a rozsahu, ktorý páni v Bonne resp. už Berlíne uznajú za vhodný. Die Ossies mali v NDR aspoň privilégium občana celosvetovej športovej veľmoci. V „tábore socializmu“ mali prestíž technických machrov. Po znovuzjednotení o ňu prišli. Produkciu NDR, žiadanú v celej Východnej Európe a rozvojovom svete nahradili marketingovo atraktívnejšie produkty importované zo Západného Nemecka. V prvej Bundeslige zrazu nebolo žiadne mužstvo z bývalej NDR. Keď sa tam jedno konečne dostalo /ako implantát z cudziny/ a RB Leipzig sa začal presadzovať v popredí, vzbudilo to u Západných Nemcov priam až rasovú nenávisť…

Vnútronemecké trenice pokračujú už takmer 30 rokov. Je to podozrivo dlho. V pozadí nie je len 45 rokov odlišného vývoja po 2.sv.vojne. V pozadí sú zjavne i hlbšie priam etnické rozdiely a atavizmy: značná časť obyvateľov bývalej NDR sú ponemčení polabskí a pobaltskí Slovania a Lužickí Srbi. Sú tu aj religiózne diskrepancie: krajiny bývalej NDR sú prevažne protestantské, kým na územiach bývalej NSR prevažujú katolíci. Rozdiely medzi Východom a Západom Nemecka sú ekonomické, sociálne, vzdelanostné, ekologické no hlavne mentálne a skúsenostné. Napríklad názory na socializmus a na Rusov sú u Východných Nemcov, ktorí ich zažili na vlastnej koži -oveľa priaznivejšie, než u Západných Nemcov, ktorí oboje poznali sprostredkovane: iba ako mediálne strašiaky.

Tak či onak, po roku 1945 nemecká národná jednota, starostlivo budovaná od čias Wilhelmovskej „obnovy Nemecka / Wilhelm II. bol posledný nemecký cisár a pruský kráľ, ktorý definitívne pospájal Nemecko v r.1888/, prestala existovať. A situácia sa ďalej zhoršuje. Po nástupe Frau Merkel /prezývanej jej nactiutŕhačmi „Merkel-Ferkel“ resp. „Die amerikanische Putzfrau“/ vládnuca elita úplne rezignovala na nemeckosť Nemecka. Nahrádza ju akýmsi abstraktným európanstvom /šuškandou neprávom podávaným ako civilizovaná forma pangermanizmu/. Humánna a slobodomyšlienkárska slniečkárka Merkelová vtlačila do Nemcov /a následne vtláča do ostatných občanov EU/ ideu európanstva až príliš despoticky. Médiá, inštitúcie a brachiálna moc pod jej vplyvom likvidujú aj malé zárodky národnej revitalizácie. Prečo to Merkelová robila a robí ? Pretože Nemecko pod jej vedením je vzornou slúžkou amerických záujmov v Európe. Za odmenu dostalo Nemecko od USA funkciu ich hlavného európskeho šafára. Dostalo výkonovú autonómiu a licenciu na presadzovanie neoliberalizmu aj v ostatných členských i nečlenských krajinách Európy. -Dokonca aj v tzv. postsovietskom priestore: na Ukrajine, v Bielorusku, Moldavsku, Gruzínsku, Azerbajdžane ba i v Strednej Ázii. Menej hĺbavý Nemec sa naivne nazdáva, že sa tým Nemecku vracia právo na spolurozhodovanie o osude Európy. – Hahaha,-opak je pravdou.

Nemecko má dnes nádherne upravené mestá. Moderné, technicky špičkové, výborne organizované a prosperujúce podniky, infraštruktúru a služby. Nemecká krajina je tradične čistá, upravená. Nemci sú až nadmerne zásobení najnovšími výrobkami. V letných mesiacoch a neskôr, keď dosiahnu dôchodkový vek, sú Nemci rozdovolenkovaní po celom svete. Sú ich plné výletné lode, all inclusive hotely nielen v Stredozemí, ale aj Juhovýchodnej Ázii, Afrike, na Blízkom východe, v Karibiku, či v Pacifiku. Nemci sú stále veľmi žiadanými vedcami, pedagógmi, poradcami, humanitárnymi a sociálnymi pracovníkmi, ale aj športovcami a umelcami. Bez Nemecka sa v EU nerozhodne žiaden ideologický, právny, politický, ekonomický či technický problém.

Zdalo by sa, že Európa resp. Európska únia je PLNÁ NEMECKA. Že sa v nej, v schengenskej „Európe bez hraníc“, Nemec konečne naplno realizuje. Že ho nedusí, nelimituje nedostatok „Lebensraum“-u. Chyba ! Pretože to, čo vystupuje v EU v nemeckých farbách, nie je Nemecko. Nevystupuje za Nemecko. Nie je to Nemecko. Je to jeho fejk, jeho atrapa. Mŕtva vypchávka namaskovaná za Nemecko. Nemci, čo na medzinárodných fórach mudrujú na politickú, ekonomickú, sociálnu, umeleckú, humanitárnu tému, nehovoria ako Nemci. Dokonca doslova. Pretože miesto nemčiny-oficiálnej rokovacej reči EU, radšej spíkujú po anglicky, s tým ich príznačným, akoby podstrihnutým akcentom. Anglická nie je len ich forma ale aj obsah. Súčasná nemecká elita ponúka Európe po anglicky nie autenticky nemecké a kontinentálne riešenia, ale riešenia transatlantické, anglo-americké. – Nemecko /momentálne/ neexistuje. -Ó tempora, ó mores !

Zostáva veriť, že sa to zmení. Európa totiž naliehavo potrebuje nefalšované kontinentálne Nemecko. -Tak ako potrebuje naozajstné Francúzsko. Európa potrebuje nemecký um, nemeckého tvorivého ducha, nemeckú presnosť a pracovitosť, nemeckú disciplínu, nemeckú logiku, nemeckú konštruktívnosť, nemeckú religióznosť, nemeckú schopnosť štrukturovať globálne problémy do menších ľahšie riešiteľných sub-celkov. Samozrejme-Európa nepotrebuje nemeckého Hitlera /akože ho nikdy nepotrebovala a napokon, bol to aj tak Rakúšan/. Európa potrebuje nemeckého Kanta, Fichteho. Leibniza, Hegela, nemeckého Duerera, Goetheho, nemeckého Beethovena a najmä nemeckého Wagnera. Európa potrebuje, aby sa Nemci oslobodili, zobudili z hibernácie a poslali amerických vojakov z Nemecka kade ľahšie-až za Atlantik. Európa čaká na nemeckého hrdinu, čo to pre Nemcov a s Nemcami urobí. Čo ich postaví na nohy. Dočkáme sa ho ? Dočkáme sa obnovy klasického Nemecka, dočkáme sa slobodného Západu kontinentu spolupracujúceho s priateľským Východom kontinentu ? Dočkáme sa obnovy Európy ?