zemegula

MARŠAL SÍSÍ VÁS OCHRÁNI

O Egypte vie každý všetko. V Egypte bola možno polovica slovenského národa. Ľudia vedia preto o Egypte rozprávať aj na základe vlastných skúseností. A keď nevedia, prečítajú si to v bedekroch, vedia si to nagúglovať , pozrú si to v televízii alebo pripomenú vo vlastnom fotoalbume. Možno v Egypte neprežili bohvieakú dovolenku, no teraz, s odstupom času, prezerajúc si farebné obrázky sa im už Egypt vidí ako nádherná krajina, vyretušovaná spomienkovým optimizmom do ružova.

Každý má právo o Egypte povedať, čo si myslí. Každý má nárok cestovať tam ešte raz. Takmer každý tam bol a kto nebol, buď ešte pôjde a kto nepôjde, keby mohol, iste by tam išiel. Mnohí tam momentálne nemôžu, lebo sa boja terorizmu, lebo ich už zrádza zdravie a vek alebo majú prázdnu peńaženku. Nuž áno, na pohľad lacný Egypt sa riadne zdraží, hlavne ak človek cestuje s rodinou.

Dovolenka v Egypte vyzerá na pohľad bezproblémovo. Tí, čo tam boli viackrát však vedia, že pobyt v Káhire či presuny k Nílu a od Nílu k Červenému moru sa z pohodovej cestovačky razom môže zmeniť na poriadne katastrofický turizmus. Nielen teroristi ale aj unavení a nesústredení, rizikoví egyptskí vodiči môžu dovolenkovú nudu ľahko zdramatizovať.

Staroba by pri ceste do Egypta nemala byť prekážkou cestovania. Hurghadské hotely už dávnejšie fungujú ako nemecké a anglické starobince. A ak tam aj starenka či starček to slnko a tú stravu nevydržia a zomrú,-žiadna panika. Hrobiek a mauzóleí je v Egypte dosť a dosť…K tejto úvahe nás inšpirovala jedna stará Češka, ktorá sa pred nami z posledných síl pchala hore úzkou, strmou, tmavou a dusnou chodbičkou do útrob pyramídy. Spýtali sme sa jej, prečo prišla do Egypta, keď je už v takomto poľutovaniahodnom zdravotnom stave a v takomto úctyhodnom veku. Jej odpove´d bola stručná: „Jó, já jsem sem prišla zemřít !“ A doplnila, že si svoju smrť naplánovala tam, kde smrť stretla aj kráľovnú Nefertiti, Hatšepsut či Kleopatru. Ke´d sme sa z pyramídy dostali znovu na svetlo božie a uvideli vedľa nás aj starú Češku-stále ešte živú, trpko sa usmiala a povzdychla si: „Zase nic. Pořád ještě žiju…“ A zdôverila sa nám, že ak sa jej ani na tomto zájazde umrieť nepodarí, celý jej úmrtný plán sa zrúti. Z malého dôchodku, aký dostáva, si totiž už ďalšiu cestu do Egypta nebude môcť dovoliť…

Na egyptských pamiatkach číhajú na človeka rôzne emočne ťažké zážitky. Môže sa mu stať, že si pri starej Djoserovej pyramíde v Sakkare strčí do vrecka starobylo vyzerajúci kameň. Len čo túto krádež plný adrenalínu trochu predýcha, uvidí na kope pred sebou hromadu rovnakých starodávne vyzerajúcich kameńov, ktoré práve priviezol nákladiak na úpravu príjazdovej cesty. Alebo si urobí romantickú fotku beduína, túliaceho sa ku svojej ťave,-aby o chvíľu uvidel, ako „beduín“ tejto svojej milovanej ťave, – ke´d ho pri čomsi na slovo neposlúchla, – mláti po hlave tehlou. A ťava reve od bolesti na celú Saharu…

Alebo zážitok z plavby cez Níl na riečny ostrov so starovekým chrámom. Sedíme v loďke s bielou plachtou a našim kapitánom je urastený mladý Núbijčan. Krásavec, ktorého obdivujú nielen dospievajúce Európanky, ale aj ich skúsené mamičky. Smelo odhaľuje svoje pružné telo a štýlovo s nami vesluje k Elephantine. Lenže beda,-loďka sa zapichne do pieskovej dosky, zákerne sa skrývajúcej pod hladinou. Stojíme, uviaznutí na plytčine. A nevieme sa pohnúť ani hore, ani dolu. Núbijský superman sa chvíľu namáha a potom zvädne ako panic pri ejaculatio praecox. Rezignovane si sadne do loďky a čaká na pomoc od Allaha. Do vody musia poskákať pasažieri. Pupkatí, cintľaví, -prosto tuctoví európski turisti. Činorodosť Európanov pomohla,-znovu plávame…

Káhira je na takéto zážitky skromnejšia. Dušu vám rozvlní nanajvýš egyptologické múzeum,-pravda ak ho nenavštívite tesne po egyptskej jari, keď bolo celkom „kvalitne“ vyplienené.

Súčasný život Káhirčanov sa odohráva najmä v čajovniach a fajčiarňach vodných fajok. Tu miestni fuzáči od rána do večera čakajú na mladé belošky, aby ich zasvätili do tajov vodného fajkovania. Tu ich učia, ako správne ten inštrument chytiť, ako z neho potiahnuť a s čo najväčším pôžitkom naplno vyfajčiť. V postrannej uličke tu na vás čaká váš oddaný “ best friend“ – aby vám predal za 150% obvyklej ceny nejakú totálnu haraburdu.

Ke´d sa vám už ten hluk a tie starinárske pachy nadobro zunujú, dajte sa vyviezť ku hlavnej mešite na kopci nad mestom. Dolu pod vami uvidíte nekonečné more hnedosivých domcov, plynule nadväzujúcich na hrobky strašidelného cintorína. Je to vlastne jedno, či ulica či cintorín. V Káhire všade žijú ľudia. Káhirské cintoríny sú plné života a nového plodenia.

Ak sa chcete v Egypte aspoň trochu nadýchnuť čerstvého vzduchu, musíte si kúpiť plavbu po Níle. Popri Níle je plno útulných a prekvapujúco tichých dediniek, kde cítite vôňu úrodnej pôdy a obdivujete husté obilniny, zasadené na každom obrobiteľnom kúsočku zeme. Polia sú upravené, čisté, vycipkané ako na výstave kvetín Flóra Bratislava. No a v strede tohto nílskeho raja, uprostred poľa, ako soška na stole so zeleným obrusom stojí a na vás zvedavo hľadí pravý egyptský vôl. Turisti okolo vás neváhajú, a už ho fotia. Zovšadiaľ sa ozývajú salvy zo zrkadloviek. Cvak cvak. Cvak Níl, cvak púšť v pozadí, cvak vôl v popredí, cvak ibis, brodiaci sa opodiaľ v bahne, cvak manžel v tropickej helme na spotenom čele. Cvak cvak.

Presuny od Nílu k Červenému moru-to je reminiscencia na zážitky z vojenčiny. Autobus s turistami: džíp s guľometom vpredu a džíp s guľometom vzadu. A vojaci, modliaci sa päťkrát denne k tomu istému bohu, k akému sa možno tesne vedľa nich modlia utajení teroristi. Čekpointy v nočnej púšti. Po západe slnka tu býva riadna zima. Vojačikovia-chudáčikovia si hrejú ruky nad ohňom, rozloženým v plechovom sude od asfaltu.

Blahodarným vybočením z konfekčného turistického lunaparku je návšteva koptských horských kláštorov.

Pôsobia ako balzam na dušu, doráňanú hlukom a smradom Káhiry a hmýrením pri potulkách v Gize, Karnaku či Abú Simbele. V kláštoroch vládne biblické ticho. Mnísi vás privítajú no potom vás nechajú samých na seba. Oni sami sa ďalej venujú čítaniu kníh, rozjímaniu, práci v zeleninovej záhrade. Potichu, tak ako mnísi, chodíte po chodbách, po nádvorí, v kostolíkoch, v kobkách.

Zatúlate sa i do podzemia, kde je vzácny prameň chladnej pitnej vody. Nakuknete do pivnice, kde sú amfory s olivovým olejom, -a čuduj sa svete, je tam aj pomerne veľký drevený čln. Ten mnísi raz do roka znesú dolu k Červenému moru alebo k Nílu, aby si z neho ulovili zopár rýb na štedrovečerný stôl.

Na svetlom mieste s najlepšou vyhliadkou je jednoduchá drevená lavička. Pozýva sadnúť si na chvíľu a hľadieť dolu, kdesi do údolia, azda až k moru. Pod strieškou ne´daleko vás, zavesené na drevených žrdiach sa sušia rôzne liečivé byliny a voňajú z celej sily. Ako v nebi…

Počas presunov autobusom k Červenému moru si človek všimne akési tajomné gestá a šifrované pohyby, ktoré si medzi sebou vymieňajú turistickí sprievodcovia a majitelia reštaurácií či hotelov, v ktorých sme sa zastavili. Pýtame sa na príčiny tohto konšpiračného správania. Naveľa naveľa nám sprievodca prezradí, o čo ide. Vyhrnie si rukáv na košeli a ukazuje vytetovaný kríž. Turistická agentúra a jej sprievodca, práve tak ako majitelia mnohých reštaurácií a hotelov sú prevažne koptskí kresťania. Egyptský turistický priemysel je buď v rukách všemocnej armády alebo kresťanských ortodoxných Koptov. / Egypt má pri 1 010 408 km2 asi 103 mil. obyvateľov, z ktorých sú v 10% kresťanskí Kopti, údajne pôvodní obyvatelia Egypta/.

Islamskí extrémisti z Moslimského bratstva hovoria o Koptoch ako o bohatej malej menšine, ovládajúcej chudobnú arabskú väčšinu. Hovoria o kresťanskej mafii, vyciciavajúcej Arabov, vykorisťujúcej masy jednoduchých pracovníkov zamestnaných v turistických službách. A reagujú na to krvavými atentátmi v koptských kostoloch. – Nuž Kopti sú možno v Egypte mafiou,-no sú akousi pozitívnou mafiou. Sú správnou mafiou, ktorá sa vyskytuje v správnom čase na správnom mieste, aby vám sprístupnila a spríjemnila pobyt vo vlasti ich staroegyptských predkov. Skúste pri pobyte v Egypte rozlišovať medzi Arabmi-potomkami nájazdníkov a Koptami-potomkami starých Egypťanov. Koptom sa nepokúšajte zavďačiť „salamalejkovaním“. Spýtajte sa, ako sa im pozdraviť tak, aby ich to naozaj potešilo.

Egypt,-to sú veru ťažké zážitky. To je Luxor a Karnak, kde vás na smrť otrávia zákazy fotografovania s bleskom. To je stĺporadie, kde máte nutkanie pozerať sa hore-či vám ako v Poirotovej detektívke niekto na hlavu nespúšťa nejaký balvan.

Prekvapia vás tam celkom veľké rozmery jazera, kde sa rituálne ovlažovala ale iste aj normálne kúpala ktorási egyptská kráľovná.

Mimo spoplatneného historického areálu je domorodá dedinka. Domčeky jednotlivých rodín sú tu vskutku zaujímavé. Takmer na každom dome vyzerá najvyššie poschodie ako nedokončené. A ono také aj je. Rodina s dokončením čaká, až sa ožení syn. A potom sa vrchné poschodie dokončí, zobytní a rozostavia sa ďalšie poschodie nad ním. S dokončením tohto poschodia sa opäť čaká,-tentokrát na to, kedy si tam svoju ženu privedie vnuk. Atď., atď.

Chutná spomienka z Karnaku. Pri obrovských hlavách faraónov rástla bujná cukrová trstina. Chvíľu sme sa na ňu zahladeli a už pri nás, kde sa vzal tu sa vzal, stál miestny „podnikateľ“ -vlastník malého a strašne starého ručného prešu. A ponúkol nám sladkú trstinovú šťavu, vymiaganú na tomto hrdzavom strojčeku. Vypili sme a nič sa nám nestalo. Žiadna egyptská hnačka neprišla. Tá sa dostavila až potom, čo sme absolvovali grandiózne hody z plodov mora v 5-hviezdičkovom plážovom hoteli v Hurghade.

Hurghada a Safaga, to je zvyčajná turistická konfekcia pre rodičov s deťmi. To je allinclusive oddych pre ženy-matky, ktoré tu nahrádzajú celoročné postávanie pri kuchynských hrncoch dovolenkovým obzeraním sa a pokrikovaním po deťoch, čo sa tmolia okolo švédskych stolov. A napriek pestrosti ponuky si nakoniec vždy vyberú hranolčeky s čipsami a kuracími stehnami a akýsi čokoládový pohár so strááášne veľa šľahačkou.

Bazény pri hoteloch sú ozvláštnené krikom animátorov a nimi poblázneného drobizgu. Ľutujete úbohú brigádujúcu mládež, ktorá má na nosoch šašovské červené nosy, na hlave rohy, na chrbte krídla, na hlave cylindre a keď si na chvíľu chce odskočiť z roboty na WC, sprevádza ju i tam, azda až ku záchodovej mise, kopa európskych uškriekancov. Jedného šaša, ktorého pri animácii jeho šašovský kolega akože náznakom nakopol do zadku, pri odchode na WC deti dokonca celou cestou tiež kopali do zadku. Lenže naozaj. Mysleli si, že to má rád.

Mnoho konfekčných turistov na druhý či tretí deň už nudu na lehátku nevydrží a kúpi si autobusový výlet do okolia. Dostane pekný lístok s miestom a časom odchodu výletného autobusu. Pre istotu príde na miesto nástupu o 10 minút skôr. A čaká. Čaká 10, 20, 30…60…90…120 minút a stále nič. Konečne,-po dve a pol hodinách meškania je tu autobus a odváža vás do prístavu na šnorchelovanie pri korálovom útese. Vystúpite z autobusu a čakáte na motorový čln. Čakáte 10, 20, 30…40 minút – a aha, už je tu čln. Ste príjemne prekvapení, že meškal len tak málo. Príjemná jazda k útesu, pol hodina pod hladinou, nejaké tie fotky a už sa vraciate naspäť do hotela. Ste z toho čakania riadne unavení. – Nevadí, aspoň budete lepšie spať.

Ešte viac vzrušenia ako pri takomto šnorchelovaní môžete zažiť, ak si kúpite exkurziu do saharskej púšte a jazdu po nej na štvorkolkách. Máte tu dve možnosti. Buď idete po púšti v ucelenej skupine, štvorkolka za štvorkolkou, dýchate splodiny zo štvorkolky pred vami a veľa toho kvôli prachu z toľkých kolies nevidíte – alebo idete iba sami so sprievodcom, každý na svojej štvorkolke. V tomto druhom prípade na vás čaká obľúbené sprievodcovské žartovanie. Len čo sa dostanete hlbšie do púšte, sprievodcova štvorkolka sa vám stratí medzi skalami a vy na svojom vozidielku osamiete. Ste v saharskom labyrinte. Iba vy, obstarožná štvorkolka a piesok. Poviete si, že sa pustíte ďalej po stopách od pneumatík. Fajn, ibaže po ktorých a ktorým smerom ? Púšť je dočiaraná desiatkami rôznych cestičiek, vedúcich všetkými svetovými stranami. Asi po 5 minútach blúdenia sa objaví váš milý arabský sprievodca. A čuduje sa, prečo ste ho nenasledovali…

Na takýchto smelých sprievodcov, čo vás budú presviedčať, že sa vám nič nemôže stať, lebo oni majú všetko pod kontrolou,- na takýchto púštnych hrdinov si dávajte pozor. V Egypte sa vám /tak ako všade/ VŽDY môže niečo stať. V beduínskej dedinke sme boli svedkami toho, ako jednému asi 12-ročnému nemeckému chlapcovi dali na pohladkanie dvojmetrovú neškodnú užovku. A tá potom chlapca sekla do ruky tak nešťastne, že mu trafila nejakú cievu a krv tam naokolo -aj po nás- striekala ako z fontány. Alebo ako na zabíjačke v Dulovciach. Ešteže tam miestny felčiar mal injekciu proti otrave krvi a na zastavenie krvácania. Mal aj sérum proti hadiemu jedu. To ale nepotreboval,-veď užovka bola nejedovatá a „neškodná“… Pred odchodom z tejto dediny /mimochodom s úžasne fotogenickými bielymi murovanými holubníkmi/ sme si ešte pozreli vystúpenie tancujúcich dervišov. Ponúkli nás lokšami a čajom a kto chcel , mohol sa nechať zaúčať do tajov fajčenia vodnej fajky alebo si dať hennou pokresliť jednu či obe ruky. Na záver sa naša sprievodkyňa, Češka dlhodobo žijúca v Egypte, zmenila na majiteľku obchodu so suvenírmi. Otvorila si kľúčom dvere do jedného domčeka a začala nám v tejto svojej súkromnej predajničke ponúkať ibištekový čaj, olejčeky, mastičky, kozmetiku z henny a kadejaké textilné, kožené, drevené a kamienkové ozdôbky. Do hotela sme sa vracali cez púšť už v riadnej tme. A predsa sme ešte čosi zažili, Vedľa cesty reflektor autobusu osvetlil miesto, kde odpočívalo asi dvesto bocianov, putujúcich /možno zo Slovenska/ pred zimou do teplých krajín. Spali tu len tak, bez jedla a bez vody. Pod širákom, ako kedysi my keď sme ešte čundrovali.

Posledný zážitok pred odchodom účastníkov zájazdu na hurghadské letisko: V autobuse už boli všetci dovolenkári okrem jedného. Ktosi spomenul, že je to ten mlčanlivý „podivín z Opavy“. Vraj bol stále v akejsi depresii. A ktosi ďalší dodal, že ho videl zavčas ráno pri úsvite ísť mimo areál hotela do púšte. Mal vraj v rukách čosi ako šnúru na sušenie šiat, akú sme mali na balkónoch. – Táto informácia nás všetkých upokojila.- Chlapík z Opavy ten event. samovražedný výlet do púšte určite prežije. Na Sahare totiž žiaden strom na obesenie nenájde. A tak aj bolo. Chlapík za nami na letisko na poslednú chvíľu došiel taxíkom. Nenápadne sme si obzreli jeho krk. Žiadna strangulačná ryha od šnúry na bielizeň na ňom nebola. Uff, ešteže tak.

Egypt je zaujímavý z rôznych dôvodov. V jednej slovenskej televízii ho dokonca ponúkali aj ako investičnú príležitosť pre záujemcov o kúpu apartmánu v zahraničí. Vraj sa už niekoľko tisíc západoeurópskych ale aj ruských občanov dalo na to nahovoriť. Apartmány v Egypte údajne vlastní aj zopár Slovákov. Kúpili si nové bývanie v prostredí rozprávok tisíc a jednej noci. A odvtedy doma pri televízii tisíc a jednu noc tŕpnu, čo sa pri častých protivládnych nepokojoch s tým ich egyptským apartmánom stane.

Egypt je zaujímavý. A iste už bude aj bezpečný,-pretože prezident -maršal Sísí kúpil od Francúzska nové vrtuľníkové lode. Turisti v Gize, na Níle či na Sahare budú odteraz pred teroristami dokonale chránení.

Múdrosť Egypťanov bola a je príslovečná. Maršal Sísí je toho príkladom.

/Autorom fotiek je autor textu/.