Založ si blog

Holandský Karibik: Aruba-Bonaire-Curacao-St.Maarten-Saba-St.Eustach

PAPIAMENTO

Názov, ktorý sme použili, nie je úplne presný. Holandský Karibik de iure neexistuje. Formálne ide o ostrovy , ktoré sú k Holandsku pripojené /neokolonializované/ dvoma spôsobmi: 1/ Bonaire, Saba a St.Eustach sú integrálnou súčasťou Holandského kráľovstva-ako jeho zámorské územie. Aruba, Curacao a St.Maarten sú konštitučnými /“korunnými“/ krajinami v rámci Holandského kráľovstva. Z toho vyplýva, že Aruba, Curacao a St.Maarten majú istú mieru obmedzenej štátnosti, kým Bonaire, Saba a St.Eustach sú samosprávne iba ako ktorýkoľvek holandský región. Spoločné pre ne je hlavne to, že na uliciach počujete – PAPIAMENTO, holandský variant kreolčiny, zmes holandčiny, francúzštiny, angličtiny, španielčiny a domorodých jazykov Afriky- z oblastí , z ktorých sem do Karibiku boli kolonizátormi v 16.-19.storočí dovlečení.

Z šiestich ostrovov Holandského Karibiku sme boli len na polovici z nich: na Arube, Curacao a St.Maarten.

Sint Maarten / 34 km2, 41 tis.obyv./ sme si už rozobrali v spojitosti s francúzskou časťou ostrova St.Martin. Bonaire / 294 km2, 18 tis.obyv./ je ostrov, ktorý sme párkrát mali v cestovateľskom hľadáčiku /veď to bol článok súboru tzv. A-B-C ostrovov/, no vždy nám akosi z neho unikol. Zostáva to teda náš cieľ do najbližšej budúcnosti. Saba /13 km2, 2 tis.obyv./ a St. Eustach / 21 km2, 3 tis. obyv./ sa však posúvajú do oveľa vzdialenejšej perspektívy. Zvýšili dva ostrovy – Bonaire a Curacao, ktoré sme si dosť podrobne osobne „očuchali“.

CURACAO

Curacao je v´daka priečeliam domčekov v prístavnej štvrti hlavného mesta Willemstad veľmi atraktívna krajina. Na Curacao sme absolvovali dva výrazne odlišné typy výletov. Prvý bol kultúrno-poznávací a smeroval do hlavného mesta Curacaa – Willemstadu, kde žije takmer celá populácia Curacaa /vyše 150 tisíc obyvateľov/. Hajlajtmi mesta sú pestrofarebné dvoj-troj-štvorposchodové domčeky, ohraničujúce nábrežie alebo úhľadne nastavané po oboch stranách ulíc.

V meste je veľmi málo starých kamenných budov z počiatkov kolonizácie. Úradné budovy sú nové, hoci vzhľadom imitujú klasicistickú reprezentatívnosť. Ne´daleko prístavu je v takomto slohu postavený aj jeden z luxusnejších hotelov s veľkým infinity bazénom s morskou vodou.

Ďalším hajlajtom mesta je plávajúci most. Smeruje z jednej strany prístavného kanála na druhú a pretože je v centre, je zväčša plný ľudí. Pilóny mosta sú upevnené na lodičkách či plavákoch a má lodný motor a kormidelníka. V pravidelných intervaloch sa most odpojí od jednej strany brehu a ako motorová kompa sa stiahne k náprotivnému brehu,-aby uvoľnila plavebnú komoru pre čakajúce lode. Ľudia, čo boli na moste, musia počkať, kedy lode prejdú a most sa znovu preplaví a upevní na oboch brehoch kanála.

V centre mesta je riadne živo. Väčšinu tohto ľudského mraveniska utvárajú domáci. Darmo, stopäťdesiat tisíc Karibčanov vyprodukuje viac zhonu a hluku ako Slováci v celej polmiliónovej Bratislave. Zdalo sa nám však, že na tej tunajšej hyperaktivite sa nepodieľa iba kreolský temperament ale aj čosi inšie, čoho je tu údajne viac ako v teeshopoch v Amsterdame…

Druhý náš výlet na Curacao bol diametrálne iný. Bol o našej vlastnej fyzickej aktivite. Kúpili sme si celodenný pobyt na pláži, kde sa dalo šnorcheľovať pri údajne veľkom útese, slniť sa, pozorovať hru delfínov v akomsi delfínovom výbehu /veľký kus ohradeného mora, kde sa delfíny spontánne hrali s loptou, šantili a bláznili sa; nebolo to nič nacvičené, delfíny sa predvádzali, keď samé chceli. Kto chcel, mohol ísť medzi delfíny a plávať s nimi. My sme radšej šnorcheľovali. Bolo to prekvapujúce, ale v tomto celkom živom rezorte bolo živo a zaujímavo aj pod hladinou. Ponáraním a pozorovaním korálov, rýb a chobotníc sme sa celkom bavili. Keď nás zábava prestala baviť, spomenuli sme si na to, že na vstupenke bol i kupón oprávňujúci na asi hodinovú plavbu katamaranom. Mysleli sme si, že pôjde o plavbu menšej skupiny na katamarane, riadenom domorodcami. Aké ale bolo naše prekvapenie, keď nás plavčík priviedol ku malému katamaranu a spýtal sa nás, či nám treba pomôcť spustiť ho na vodu. Stratili sme reč. Pochopili sme, že sme si požičali individuálnu plavbu vo dvojici. Povedali sme plavčíkovi, že sme sami na katamarane ešte nikdy neplávali. Že nevieme narábať s plachtami či kormidlom, tobôž sa otáčať a trafiť do prístavu naspäť. A že mu teda ďakujeme, ale že sami nikam nepôjdeme, nech nám kupón na plavbu radšej prepadne. Plavčíkovi /mladému Holanďanovi/ sa nás uľútostilo a ponúkol sa, že teda pôjde s nami. Super ! Vyteperili sme sa na sieť plavidla, chytili sa lana a rahna, na ktorom bola upevnená plachta a už sme aj odplávali. To bola jazda. Po pár desiatkach metrov sme opustili pokojné vody prístavu, dostali sa na otvorené more a už aj fičali po vlnách s vetrom opreteky. Plavčík každú chvíľu niečo robil s plachtami a katamaran každú chvíľu stále viac a viac zrýchľoval. Breh sa nám vzdialil na dobré dva kilometre a my sme leteli k akémusi polostrovu na obzore ako šíp.

Nemáme na rýchlosť plavby po mori presnejší odhad, len tak podľa oka si myslíme, že sme mohli ísť okolo 50 km za hodinu. Dojem rýchlosť posilňovali vlny, ktoré sa okolo nás mihali. S obavami sme si predstavovali, čo by sa stalo, keď by sme v tejto rýchlosti z katamaranu spadli. Pokiaľ by ho Holanďan zastavil a obrátil, aby nám prišiel na pomôcť, musela by prejsť asi aj štvrťhodina. A toľko by sme bez plávacej vesty, oťapení pádom do mora, asi nad hladinou mora nevydržali. Strašidelná predstava. Ešte silnejšie, ešte kŕčovitejšie sme sa chytili lán a rahien plavidla. Po asi desiatich minútach plavby sme sa trochu osmelili a začali s nahrávaním plavby na video. Ba neskôr sme začali aj „žoviálne“ konverzovať s plavčíkom. Plavčík videl na nás, ako sa bojíme, no nepokazil hru a rozhovoril sa o väčšej poschodovej budove na útese, v ktorej vraj ešte pred pár desaťročiami boli internovaní malomocní. Na chvíľu sme im v duchu závideli. Ve´d je lepšie ochorieť na malomocenstvo ako sa utopiť…No, ako ste iste pochopili, neutopili sme sa. Besnú plavbu na šialene rýchlej plachetnici-katamarane sme napokon úspešne zvládli. Keď sme vystúpili na breh, boli sme veselší, než by sme boli po stiahnutí litra likéru curacao s pol kilom miestneho citrusu=larahy. Veselý bol iste aj náš holandský plavčík,- ale až potom, čo celú našu plavbu farbisto opísal svojim kolegom.

ARUBA

Aruba je menšia a menej obývaná ako Curacao. Populácia na ostrove nie je až tak koncentrovaná do metropoly Oranjestad. V meste žije menej ako tretina vyše stotisícovej populácie. Dve tretiny ľudí žijú na vidieku, v nikde sa nezačínajúcich a nikde nekončiacich aglomeráciách. Aruba je dosť vyprahnutá. Pretože však turizmus /na ktorom je po útlme ropnej ťažby ostrov závislý/ potrebuje množstvo sladkej vody, fungujú na ostrove odsoľovacie zariadenia.

Aj na Arube sme prvý deň, podobne ako na Curacao, venovali mestu Oranjestad. Centrum je síce pekné, budovy typicky pestrofarebné so zaujímavými fasádami, no je to vlastne len námestie a jedna nábrežná ulica.

Ulica je dlhá, dlhočižná, ale iba jedna. Je na nej množstvo hotelov, hotelíkov, penziónov a privátnych viliek resp. domčekov, vlastnených Holanďanmi z Európy. Využívajú ich Holanďania z Európy na svoje vlastné dovolenky, no častejšie ako privátne ubytovanie pre svojich hostí.

Poobede sme si zaplatili okružnú jazdu po ostrove. Dostali sme sa najprv na predmestia, ktoré tvorili útulné domčeky so skromne zazelenanými záhradami. V záhradách chýbali vtáky. Vraj ich požrali hady a krysy /podobne ako na Guadeloupe/, ktoré sem nechtiac zavliekli obchodné lode. Jazda pokračovala ďalej po ostrove. Z oboch strán cesty bol hustý akáciový buš. Krovie do výšky 2 metrov vyzeralo ako pichľavá neprekonateľná bariéra. Až nám bolo čudné, ako cez ňu dokázali prví osadníci preniknúť do vnútrozemia.

Bočnou cestou sme sa dostali na nezalesnenú pláň. Slabá riedka tráva a všade samá skala. De facto polopúšť, ale vraj to tu využívali na pasenie kôz. Tesne pri mori sme zastali pri zrúcanine starej koloniálnej usadlosti.

Zrúcanina na pustej pláni a morský príboj v pozadí – zaujímavý námet na minimalistickú krajinnú fotografiu. Ideme ďalej a už zase stojíme. Sme pri hlavnej atrakcii. Útes, z ktorého sa pozeráme, sa vplyvom mora zmenil na sériu malých ale hlbokých zálivov. Morské vlny, čo do nich zbiehajú sa tu s hukotom, pleskotom a sipotom menia na množstvo bielej peny. V kuse pevniny medzi takýmito dvoma zálivmi si morský príboj presekal cestu krížom. Vytvoril akýsi kanál. Hornina nad ním zostala viac-menej neporušená. More tu vytvorilo, vymodelovalo PRÍRODNÝ MOST. Mosty boli dva, no jeden sa vraj nedávno pri silnom príboji preboril a spadol do mora. Ani stojaci most nevyzerá veľmi bezpečne. Nečudo, že sa ho dá fotiť iba z obďaleč. Priamy vstup naň je ohradený ostnatým drôtom a špatia ho aj dve tabule s varovnými nápismi.

Poslednú zastávku exkurzie sme mali opäť na predmestí Oranjestadu, pri kope obrovských balvanov, kde bol skanzen- osada pôvodných domorodcov ostrova-karibských Indiánov. Skaliská vytvárali medzi sebou uličky a pod niektorými z nich boli akoby jaskynky. V nich sa údajne skrývali domorodci – či už pred nepriazňou počasia a klímy alebo pred event.nepriateľmi. Súbor skál stojí na vyvýšenine, na najvyššom bode ploského ostrova. Vyzerá ako megalitická stavba, no ide zjavne o pôvodný monolit, ktorý sa pod vplyvom počasia a veku rozpadol na viacero obrích balvanov.

Druhý deń sme strávili pokojnejšie. Vybrali sme sa na plážový rezort. Dostali sme na ruky náramky, oprávňujúce nás na all inclusive a na využitie vodného sveta, športového vybavenia a ďalších atrakcií. Rezort nám poskytol, čo sme čakali: kombináciu karibskej klímy, zelene a teplej vody s kreolskou pohostinnosťou a úsmevmi a to všetko znásobené holandskou presnosťou, čistotou, poriadkom a prehľadnosťou.

Stručne zhrnuté odporúčanie – ak nechcete mentálne opustiť EU a zároveň chcete stráviť pár dní v Karibiku, potom je pre vás Aruba, ale aj Curacao to pravé. Výhodou sú navyše lety z Amsterdamu. Nezažijete extrémne dobrodružstvá /pokiaľ si nekúpite individuálnu plavbu na plachetnici resp. katamarane alebo sa nepokúsite vydílovať si na diskotéke vo Wilemstade niečo na „povzbudenie“ ducha. /.

Holandský Karibik je nielen karibský ale aj holandský. So všetkými plusmi a mínusmi, ktoré z toho vyplývajú.

/Autorom foto je autor textu/.

Prečo by sme nikdy nemohli žiť s Čechmi dobrovoľne v jednom spoločnom štáte

26.09.2022

Je to jednoduché. Sme hodnotovo niekde úplne inde než Česi. Pozor – nie Moravania – ale Česi ! Sme etnogeneticky a duchovne dva úplne odlišné národy,- aj keš s príbuznými jazykmi. Svedčia o tom aj výsledky posledných doplňovacích a komunálnych volieb, ktoré sa včera v ČR bilancovali. Voľby ukázali, že české myslenie je poplatné až otrockej servilnosti voči [...]

Novinári zabudli na miliónové demonštrácie proti vojne vo Vietname v USA v 60-70-tych rokoch ?

24.09.2022

Naše servilné novinárske uchá po vyhlásení čiastočnej mobilizácie záložníkov v RF neustále krútia čosi o všelijakých protestoch a vyhýbaní sa tejto povinnosti zo strany mobilizovaných Rusov. Podľa správ z našich médií to teraz v Rusku vyzerá na riadnu kovbojku. Ako vyzerá masové proti-mobilizačné a protivojnové hnutie, to si však my starší pamätáme z čias [...]

Čudáci s košíkmi zaplavili zase Cestu slobody- hľadajú ľadové dubáky…

24.09.2022

Dnes v noci bolo na Podbanskom mínus 5 stupňov. V prízemnej vrstve lesa všetko skamenelo, zamrzlo. Napriek tomu sa „firemné“ autá s bratislavskými značkami od včera roja na ceste L.Hrádok – Podbanské-Š.Pleso. A dnes ráno hríbari z Dolniakov s obrovskými košmi brázdia lesy, ktoré sa už venujú ruji, zimnému zhonu sojok a veveričiek pri zháňaní [...]

Jevgenij Prigožin / Vladimir Putin /

"Putinov kuchár" Prigožin priznal, že založil Vagnerovu skupinu

26.09.2022 10:45

Ruský oligarcha spresnil, že Vagnerovu skupinu založil v roku 2014 s cieľom vyslať bojovníkov do východoukrajinského regiónu Donbas.

náboje, zbraň, poprava

Pri streľbe v škole v ruskom Iževsku zomrelo deväť ľudí

26.09.2022 10:44

Pri streľbe v škole v ruskom Iževsku zomrelo v pondelok ráno najmenej deväť ľudí a ďalších 20 bolo zranených.

ran 7157

Polícia bude mať nové hybridné vozidlá za takmer 40 miliónov

26.09.2022 10:16

Ministerstvo vnútra chce získať nových 760 nízko-emisných vozidiel pre Policajný zbor za necelých 40 miliónov eur s DPH. Financované budú z plánu obnovy.

Koronavírus / Covid / Ochranný oblek /

Za nedeľu pribudlo 78 prípadov nákazy koronavírusom a dve obete

26.09.2022 10:12

V nemocniciach je s ochorením COVID-19 hospitalizovaných 443 pacientov.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 379
Celková čítanosť: 958449x
Priemerná čítanosť článkov: 2529x

Autor blogu

Kategórie