zemegula

BISMARCK POD PALMAMI

Po Kamerune sme zväčša chodili so skupinou Nemcov. Pre nich cestovné agentúry v Nemecku organizujú nostalgické expedície na miesta bývalej nemeckej koloniálnej slávy. Takto sme s Nemcami navštívili už Samou, Šalamúnove ostrovy, Papuu-Novú Guineu, Togo, Benin /Dahomey/, Namíbiu, Tanzániu…-a aj Kamerun.

Nemecký Kamerun bol oveľa väčší ako je dnešný Kamerun,-mal viac ako 700 tisíc km2. Súčasný nezávislý Kamerun má 475 442 km2 a okolo 20 mil.obyvateľov. Aj tak je o tretinu väčší, ako jeho bývalá koloniálna krajina Nemecko. Kamerun má s kolonializmom bohaté skúsenosti-začal ešte pred príchodom Nemcov. A pokračoval i po nemeckom odchode, keď južnú väčšiu časť Kamerunu ovládli Francúzi a severnú menšiu časť Briti. Po osamostatnení bol Kamerun na africké pomery celkom prosperujúcou a celkom stabilnou krajinou /aj keď diktátorskou/. V ekonomike využíval zdroje ropy, bauxitu a zlata, tropického dreva ale aj export poľnohospodárskych produktov ako je kakao, káva, čaj …Po kríze týchto komodít začali, podobne ako na Pobreží Slonoviny, problémy. Objavili sa separatistické tendencie menšinových moslimov / cca 25-30%/ a obyvateľov z okolia bývalého nemeckého koloniálneho hlavného mesta Buea. Súčasné hlavné mesto sa volá YAONDÉ /má okolo 2,8 mil.obyvateľov/. Najväčším mestom krajiny je však prístavné mesto DOUALA /Victoria/ s 3 mil.obyvateľov.

Naše príhody a skúsenosti sa budú viazať predovšetkým ku južnejším častiam Kamerunu-mestám Limbé, Douala, Buea, ale aj oblasti okolo sopky Mt.Cameroon- Bakingili a turistického centra Kribi.

Prvé kontakty s Kamerunom /a jeho žobrákmi na člnoch/ sme mali v meste LIMBÉ. Je to v podstate čosi ako nákladný prístav pre hospodársku metropolu krajiny-Doualu. Väčšina kontajnerových lodí, ktoré priplávajú alebo odplávajú z Kamerunu, prechádza cez Limbé.

Limbé má vyše 100 tisíc obyvateľov. Vjazd do prístavu je navigačne zložitejší-treba oboplávať viacero lávových ostrovčekov, ktoré však na druhej strane poskytujú miestnym rybárom zákutia pre lov rýb v pokojnejších vodách a turistom romantické pohľady na pobrežnú krajinu. Okrem prístavu sa jeho ekonomika opiera o veľkú cementáreň a neďaleké ropné náleziská.

My sme však mali väčší záujem o Botanickú záhradu a Plážový rezort. Botanická záhrada je udržiavaná a rozsiahla, zameraná však najmä na africkú flóru, predovšetkým rôzne druhy paliem.

Prechádzky po usporiadanom prostredí bujnej vegetácie však oproti hlučnému a príliš industrializovanému prostrediu mimo záhrady pôsobia upokojujúco. Plážový rezort poskytuje trochu menej radostný dojem: bazény nevyzerajú príliš hygienicky, sú navštevované najmä domácou mládežou. Chatky sú murované a pastelovo modré, zelené či červené, no ich vybavenosť je na úrovni 1-2 hviezdičiek.

Z Limbé vedie vcelku kvalitná cesta do bývalého koloniálneho mesta BUEA. Mesto leží v pomerne veľkej nadmorskej výške takmer 900 metrov na východných svahoch sopky Mt.Cameroon. Sopka patrí medzi najaktívnejšie vulkány v Afrike. Okrem častí erupcií a prúdov lávy tečúcich v oblasti Bakingili až do mora, produkuje aj dosť časté a silné zemetrasenia. Aktivita sopky Mt.Cameroon je na príčine periodickej stagnácie mesta Buea, limitovaného rozvoja,-hoci ide o prostredie s čerstvejšou sub-tropickou klímou, dostatkom zrážok a v zime aj občasným jemnučkým snežením. Menej úmorná klíma bola hlavným faktorom, ktorý nemeckých kolonizátorov viedol k tomu, že so toto miesto zvolili za svoju metropolu. Po Nemcoch zostalo v meste mnoho stavebných pamiatok,-bohužiaľ väčšina z nich je slabo udržiavaná. Dokonca aj najcennejšia stavebná pamiatka-rezidencia nemeckého guvernéra – tzv. „von Puttkamerov palác“, nevyzerá najlepšie.

V lepšom stave sú novšie budovy dvoch vládnych hotelov a budovy miestnej univerzity. Zaujímavou atrakciou pre nostalgických nemeckých turistov je busta kancelára Bismarcka, začlenená do menšej fontány. Boli sme svedkami toho, ako pri nej pár Nemcov slzilo…

V okolí Buey sú vhodné klimatické podmienky na pestovanie kávy a čaju. Boli sme sa pozrieť na miestnych čajových plantážach. Sú rozsiahle a všetka česť aj dobre obhospodarované.

Sušiarne čaju sú však už typickou Afrikou…Tak či onak, krajina s plantážami a čerstvý horský vzduch dáva takmer zabudnúť na to, že sme v Afrike a nie až tak ďaleko od rovníka. Okolie Buey je pomerne husto osídlené. Je tu mnoho tradičných dedín s tradične africkým vzhľadom. Povedzme, že romantickým.

Na druhú stranu od Limbé leží na pobreží turisticky známy rezort KRIBI s plážami s čierneho lávového piesku. Kribi je navštevovaný aj dobrodružnejšími európskymi turistami. Pri Kribi je lávové pole Grand Batanga a vodnaté, aj keď nevysoké vodopády rieky Lobo predtým, ako sa Lobo spojí s Atlantickým oceánom.

Poslednou pozoruhodnosťou, ktorú sme v Kamerune navštívili, je plážový turistický rezort BAKINGILI. Má mnoho fakt dobrých reštaurácií, trochu slabšie ubytovanie no čisté, upravené pláže s čiernym lávovým pieskom. Aj v Bakingili je lávové pole smerujúce prakticky až do Atlantického oceánu.

Menej zorientovaných návštevníkov Kamerun asi najviac šokuje svojimi vysokými sopečnými pohoriami. Na štvortisícovom Mt.Cameroon / 4095 m.n.m./ býva v zime pravidelne sneh. Hory horúcu klímu Kamerunu trochu ochladzujú a sopky ho zásobujú úrodnou pôdou. Dostatok zrážok dáva definitívne zabudnúť na sahelovitú krajinu Senegalu. Sme tu už v ozajstnej kedysi husto zadžungľovanej Afrike.

Škoda, že sa Kamerunčania v poslednom čase venujú skôr kadejakým vnútroštátnym konfliktom / napr. vyhlásením „Federatívnej republiky Ambazónia“ v oblasti Buey a ozbrojeným bojom na jej obranu/. Mohli by sa radšej venovať naplno pestovaniu čaju a kávy a futbalu, v ktorom je Kamerun už tradične jednou z najlepších krajín v Afrike, ba i vo svete.

Kamerun – zober loptu a nie zbrane !

/Autorom fotiek je autor textu/.