zemegula

CHOBE JE FANTÁZIA

Do Botswany sme sa dostali v rámci expedície ku Viktoriiným vodopádom. Na území Botswany sa vodopády nenachádzajú. No sú neďaleko, v susednej Zimbabwe a Zambii. Turisti, ktorí ku vodopádom zavítajú na dlhšie si neraz odskočia do Zimbabwe za perlou tejto krajiny – do národného parku CHOBE NATIONAL PARK. My sme sa zaradili medzi takýchto turistov a neobanovali sme.

Botswana je bývalá britská kolónia Bečuánsko. Má 581 730 km2 a asi 2 milióny obyvateľov. Hlavné mesto sa volá GABORONE a žije v ňom od 250 do 300 tisíc obyvateľov. Mesto sa začalo rozrastať na metropolu až po získaní nezávislosti a tak má centrum pomerne nové, s modernými /hoci nie ktovieako vysokými/ budovami zo skla, ocele a hliníka. Samozrejme, drvivá väčšina obyvateľov žije v okolí centra, „v mori“ nízkych domčekov a chyžiek.

Najväčšou etnickou skupinou v krajine sú ľudia z kmeňa „tswano“. Oni dali názov celej krajine po získaní samostatnosti a nezávislosti. Briti opanovali Bečuánsko v 1885, v obavách z expanzie Búrov z Kapského štátu a Nemcov z dnešnej Namíbie. V 1966 sa stala Botswana nezávislým štátom s hlavným mestom v novovzniknutom meste Gaborone.

Určujúcim geografickým prvkom v Botswane je púšť KALAHARI. Tá determinuje i prevládajúci vyprahnutý až púšťový charakter krajiny. Napriek tomu však v okrajových častiach Botswany, tam kde je dostatok vody, rastú prekvapujúco husté lesy a savana, plná zveri. Zveri sa v Botswane darí prežívať, pretože krajina je málo zaľudnená a slabúčko urbanizovaná. V Botswane je viacero národných parkov a rezervácií. Je tu však aj obrovský poľovný revír, známy medzi bohatými poľovníkmi celého sveta a navštevovaný aj našimi slovenskými lovu-chtivými zbohatlíkmi. Na Slovensku bola dokonca aj cestovná kancelária, živiaca sa organizovaním takýchto poľovačiek na trofejnú zver v Afrike. Poznáme zopár podnikateľských pseudo-celebrít, ktoré sa hrdia kožami levov, ulovených práve v Botswane.

Poľovný revír na exotickú africkú zver tzv. CT 1 až CT5 Commercial Wildlife Utilization Area resp. Concessionaire Hunting Area je bohužiaľ v bezprostrednej blízkosti národného parku Chobe, – cieľa našich potuliek po Botswane. NP Chobe susedí so zimbabwianskym NP Hwange a s Matetsi Safari Area. Priamo v Botswane má hranice so Makgadikgadi NP, rezerváciou Kasika, lesnou rezerváciou Kasane a pod. Je teda v oblasti bohatej na vegetáciu, flóru a originálnu africkú faunu. Národný park Chobe má meno po rieke Chobe, ktorá je pravostranným prítokom rieky Zambezi. V parku sa všetko krúti okolo týchto dvoch riek a ramien a jazier, ktoré pri svojom toku vytvárajú. Turistickému a lovnému využitiu oblasti slúži medzinárodné letisko KASANE, uľahčujúce pánom boháčom pobyt na „safari“. Rieka Chobe je hraničnou riekou Botswany s Namíbiou. Neďaleko jej sútoku so Zambezi je bod, v ktorom sa zriedkavo stretajú hranice až štyroch štátov: Namíbie, Botswany, Zimbabwe a Zambie.

Počas pobytu v NP Chobe sme bývali a jedli v luxusnom safari hoteli MOWANA SAFARI LODGE. „Mowana“ je v jazyku tswani označenie pre BAOBAB. Vskutku priliehavý názov, pretože v strede akéhosi átria, okolo ktorého boli postavené jednotlivé trakty hotela, bol obrovský nádherný baobab. Prechodom cez hotelovú reštauráciu sa dalo dostať ku hotelovému prístavu resp. k parku pri rieke Chobe. V hoteli bolo ubytovaných viacero celebrít. Hotelový manažment si však najviac zakladal na návšteve manželov Hillary a Billa Clintonovcov, z návštevy ktorých mal hotel celú nástenku. Kuchyňa hotela bola orientovaná na špeciality z africkej diviny. Podávali sa k tomu juhoafrické vína. Pri večeri hrala v reštaurácii solídna domorodá kapela.

Raz počas jedla nám dali možnosť rozkázať si nejakú našu obľúbenú pesničku. Slovenské pesničky bohužiaľ žiadne nevedeli a tak sme si rozkázali takú, čo nám bola aspoň regionálne blízka, medzi nami obľúbená a muzikanti ju poznali:- „LILI MARLEN“. Černoškovia ju zahrali celkom vydarene a my sme ich snahu podporili spevom. Asi sme to nemali robiť, lebo počas pesničky sa susedného stola pobúrene zdvihli dva americké židovské páry a jedna z amerických dám na nás pri odchode zakričala, že sme “ fašistickí rasisti“. – Nuž, nie nadarmo sa vraví,-podľa seba súdim teba…

Pobyt v hotelovom prepychu sme na druhý deň ešte v noci pred úsvitom vyvážili tvrdým foto-safari. Teplota ráno medzi treťou a štvrtou hodinou tu klesla pod 10°C, pocitovo aj pod 5°C. Keď sme si sadli na korbu otvoreného vyhliadkového tereniaku a ten sa rozbehol, cítili sme na holom tele riadne studený vzduch. Zababušili sme sa ako sa dalo, pripravili si kamery a zamierili medzi divú zver, do temnoty savany a džungle.

Miestny sprievodca a šofér v jednej osobe trasu zvolil podľa zvykov zvierat. Vedel, kde sa v danom čase určitý druh zveri objaví. Pomáhal si vzájomne so sprievodcami iných tereniakov, ktoré sa spolu s nami rozliezli po rozľahlej ploche NP. Vysielačkami komunikoval s kolegami, kto a kde videl nejaké zaujímavejšie zviera- najmä predátorov ako boli levy, hyeny, divé psy…ale aj žirafy a nosorožce. Na antilopy – impaly, pakone, byvoly, zebry, slony, opice, vtákov či hrochy nás upozorňovať nemusel nikto. Bolo ich všade dosť. Po východe slnka bolo bylinožravcov dokonca toľko, že sme kvôli nim museli zastať, aby mohli prejsť cez cestu.

Vďaka informáciám z iného tereniaka sme sa však dostali pár metrov od pomerne vzácneho hoci drastického divadla. Uvideli sme raňajkovať pri zabitej impale najprv svorku divých psov, potom hyeny, ktoré od potravy psov odohnali a napokon dve levie samice, ktoré pre zmenu od čerstvého mäska odohnali hyeny.

Nenávidíme takéto zábery v televízii,-lebo sú inscenované sadistami a sadisti ich aj cielene ponúkajú do vysielania-len aby si spodina divákov ukojila svoje nízke pudy. Tu v NP sa to však zbehlo bez scenáristu, bez režiséra, bez producenta,-ak pravda nepovažujeme za scenáristu a režiséra samotnú prírodu. Tak či onak, boli sme radi, keď sme z miesta raňajších surovostí odišli na idylickejšie miesto. Napríklad tam, kde si svoje vegetariánske chute ukájala žirafa.

Ranná safari skončila a my sme odišli na obed do hotela. Podvečer až do noci sme ale pokračovali s prehliadkou NP na inom mieste. Park je fakt rozsiahly-samozrejme nie až tak ako Krugerov NP v Južnej Afrike, ale na týždeň potuliek po ňom by to stačilo. Plocha NP bola pôvodne menšia ako dnes. Obmedzujúcim faktorom boli dediny domorodcov v okolí. S rozvojom turizmu sa vláda Botswany rozhodla NP zväčšiť na úkor štyroch dedín. Obyvateľov dedín vysídlila a poskytla im ubytovanie v nových civilizovanejších domčekoch v centre mestečka Kasane. Domy potom buldozéry viac-menej zrútili a nechali napospas silám prírody.

V čase našej návštevy parku sa už v rozvalinách domorodých domov preháňali hordy opíc. Zastali sme s tereniakom na mieste, ktoré bolo kedysi námestím /zostali tam ešte aj zvyšky akejsi fontánky/ a pozorovali šantenie opičích šarvancov.

Stačila polhodinka sledovania a odhadli sme, kto má /aspoň zhruba/ v horde akú pozíciu. Kto sú dominantné samice, alfasamec, kto jeho poskokovia, kto jeho obľúbené milenky, kto je v opozícii, kto v nemilosti alfasamca a kto sú lúzeri a izolanti skupiny. Organizácia spoločenstiev ľudí zjavne nadväzuje na mocenské správanie našich ľudoopých predkov. My ľudia 21.storočia tieto archaické formy spoločenskej organizácie len spresňujeme legislatívou a zefektívňujeme technikou. A aký je výsledok ? Neraz je to chaos, disharmónia a degenerácia vzťahov, akú azda medzi opicami vo voľnej prírode nenájdeme.

Safari v tereniakoch sme uskutočnili päťkrát. Na záver sme to spestrili plavbou po rieke Chobe. Videli sme takto aj krokodílov a zver na druhom – namíbijskom brehu rieky. Namíbijské čriedy zveri sa nám videli akési väčšie a divšie… /“Efekt väčšieho rezňa na susedovom tanieri“/.

Národný park Chobe nás vrchovato uspokojil. Dá sa povedať, že je u nás v našom súkromnom rebríčku exotických národných parkov po Kruegerovom národnom parku hneď na druhom mieste /tesne pred NP v Ugande/. Ak by sa však do úvahy brala zazverenosť na km2, potom je Chobe jasná /minimálne africká/ jednotka.

V Botswane bolo príjemne. Oplatilo sa rozšíriť si návštevu Viktóriiných vodopádov o túto krajinu a o jej pozoruhodnú prírodnú atrakciu.

/Autorom foto je autor textu/.