Založ si blog

Salvádor / Pan – Am 7. /

STRAŠIDELNÉ SOPKY A VESELÉ CINTORÍNY

El Salvador je spomedzi štátov Strednej Ameriky najmenší. Má iba 21 041 km2 /je menší ako polovica SR/ no až 6,5 milióna obyvateľov. Jeho hlavné mesto San Salvador má 2,2 milióna obyvateľov /administratívne určené metropolitné centrum ale iba 0,5 mil.obyvateľov/. Vysoká hustota obyvateľov / – najhustejšie zaľudnený štát celého amerického kontinentu ! / v krajine spôsobuje, že sa javí ako jedna veľká, takmer nikde nekončiaca vzájomne previazaná aglomerácia. Vysokú natalitu Salvadorčanov ako tak uvoľňuje mohutná emigrácia do zahraničia, najmä do USA a Kanady, príp. Austrálie. Emigrácia smeruje najmä na Západ USA a Kanady, nie do ich východných častí a nie do Európy, lebo Salvador je jediný štát Strednej Ameriky, ktorý nemá morské pobrežie v Karibiku/. Salvador je krajina vulkánov,- má najväčšiu hustotu sopiek na km2 v celej Amerike. Aj keď krajina nemá Karibské more, cyklóny /hurikány/ z Karibiku siahajú po celom jej povrchu a občas ho riadne spustošia /napr. Andrew, 1992/. Salvador až na výnimky nemá Afroameričanov. Belochov európskeho pôvodu je asi 9%, Indiánov asi 1% a zvyšných 90% tvoria mestici. Asi 80% obyvateľov sú rímski katolíci, zvyšok protestanti. Jeden z bývalých diktátorov /gen. Martinez/ v minulosti zakázal prisťahovalectvo Afričanov, Cigánov a Semitov. Zákaz sa neoficiálne dodržiava dodnes. Krajina je v porovnaní s inými štátmi Strednej a Latinskej Ameriky menej agrárna /má ale rozsiahle kávové plantáže/ a viac priemyselná /potravinársko-rybársky, chemický, petrochemický, textilný a nábytkársky priemysel/. Finančnú bonitu štátu zlepšujú príjmy od asi tretiny populácie, ktorá pracuje v USA a Kanade a posiela odtiaľ do starej vlasti svoje úspory.

Malý ale ľudnatý Salvador sa preslávil schopnosťou držať krok vo vojenskom konflikte /tzv. FUTBALOVEJ VOJNE/ s Hondurasom /1969/. Krajina bola dlho v područí amerických potravinárskych koncernov /bola to jedna z ich banánových republík, hoci predmetom záujmu United Fruit bola tu skôr káva ako banány/ a vládli v nej kuriózne ale i hrôzostrašné bábky ako spomenutý gen Martinez. Práve on dal v r.1932- po potlačení jednej z roľníckych vzbúr pod vedením neskoršieho národného hrdinu FRABUNDA MARTÍho – masovo popraviť vyše 10 000 ľudí. Ľavicové hnutia sa v silno katolíckej krajine spájali s kázaním ľavicových kňazov. Jedným z nich bol aj ARCIBISKUP ROMERO. Zahraničná a domáca reakcia ho v r. 1980 zavraždila. To odštartovalo vznik ľavicovej gerily. Občianska vojna trvala 12 rokov a skončila sa v r. 1992 dohodou o slobodných voľbách. /Partizáni z FRONTU NÁRODNÉHO OSLOBODENIA FARABUNDA MARTÍHO – FMNL- hoci stáli pred konečným víťazstvom, vzhľadom na zmenu síl vo svete, pád reálneho socializmu a odstrihnutie sa od pomoci Kuby a ZSSR, s mierom súhlasili/. Odvtedy v parlamentných a prezidentských voľbách zväčša víťazia /najčastejšie býv.ľavicový novinár, kandidát FMNL- Carlos Funes alebo gerilový veliteľ Salvador Sanchez CERÉN/. V súčasnosti je prezidentom neutrálny politik „tretej cesty“ Najib Bukele. Salvador je od 80-90-tych rokov 20. storočia geopoliticky orientovaný skôr na Kubu, Nikaraguu a Venezuelu, než na USA. Vzhľadom na veľkú salvadorskú diasporu v USA a Kanade sa však Salvador voči Západu nespráva tak radikálne ako napr. Venezuela.

Pri potulkách po Salvadore sme sa s touto krajinou dosť zblížili. Pokúsime sa príhody, skúsenosti a dojmy z putovania ilustrovať v podobe postrehov z jednotlivých uzlových lokalít. Boli to predovšetkým sopečné oblasti, sopečné jazero a mesto Santa Ana, archeologickí lokalita Joya Cerén /Maya Pompeia/, plážový rezort Royal Decameron Salinitas, historicko-turistické mestečko Suchitoto a oblasť mesta San Miguel.

Salvador je krajina sopiek. Potvrdili sme si to hneď. ako sme vošli do Salvadoru z Hondurasu. Takmer dokonalé kužele sopiek nás sprevádzali počas celého pobytu. Našťastie, žiaden vulkán nevybuchol, zem sa citeľne netriasla a ani hurikán či cyklón sa tu nepredvádzali. Pokoj sme mali aj od zločineckých gangov, ktoré sú to hneď po Hondurase druhé najsilnejšie.

Vulkán Santa Ana resp. Ilamatepec, jeden zo symbolov sopečného Salvadoru / najvyšší bod v celom štáte, 2362 m.n.m./ nás víta i pri vstupe do mesta SANTA ANA /300 tis.obyv./. Mesto je po metropole San Salvador druhé najväčšie v krajine. Má pamätník 44 mučeníkov /odbojníkov proti jednému z diktátorom 19.storočia/, fešácke kasíno, radnicu, mestské divadlo,-všetko v typicky historizujúcom slohu z konca 19.storočia. Veľkolepo pôsobí aj neogotická mestská Katedrála /Catedral de Nuestra Senora/ a staré časy pripomínajúci mestský park. Santa Ana dlho odolávala bojovníkom FMNL a jej historické pamiatky boli pri tom dosť poškodené.

Neďaleko Santy Any je pomerne veľké jazero, vytvorené v kaldere mŕtvej sopky. V pozadí nad jazerom je iný vulkán: San Cristobal. Na svahu s nádherným výhľadom na jazero je viacero reštaurácií. V jednej z nich sme si vychutnali obed s miestnych pikantných špecialít.

Ďalším cieľom boli tzv. Mayské Pompeje. Je to archeologická lokalita JOYA DE CEREN. Leží v metropolitnej oblasti hlavného mesta SAN SALVADORu. Rekonštrukcia sa pokúša ukázať život domorodcov v predkolumbovskom období. V tých časoch tu bolo menšie poľnohospodárske mestečko starých Mayov. Jedno z najjužnejších tohto etnika. Dokázateľne prví osadníci tu žili už v 9.st. pred n.l. Okolo roku 250 n.l. došlo k mohutnej erupcii sopky ILOPANGO a Mayovia odtiaľto museli odísť na asi 150 rokov. Po obnove krajiny sa vrátili, no okolo r. 575 došlo k ešte mohutnejšiemu výbuchu sopky LOMA CALDERA. Vrstva popola z výbuchu vysoká asi 5 až 7 metrov a osada definitívne zostala neobývaná.

Aj keď sa lokalita nazýva „mayskými Pompejami“, na rozdiel od nich asi obyvatelia mestečka stihli ujsť, lebo sa tu nenašli žiadne kostrové pozostatky. Našli sa ale zachovalé múry budov s keramikou, oddelenými kuchynskými a obývacími priestormi, budovy s obradnými miestnosťami a organické zvyšky po jedle a po pestovaných plodinách /kakao, kukurica, fazuľa…/. Lokalita je na zozname UNESCO.

Putovanie po krajine, najmä v trópoch, môže byť dosť únavné. Preto je dobré napr. po dvoch týždňoch si dať oddychovú pauzu v luxusnejšom, pokojnom prostredí niekde pri vode a v sviežej zeleni. Toto sme si dovolili v salvadorskom plážovom rezorte zvanom „ROYAL DECAMERON SALINITAS“ na pobreží Pacifiku. Rezort bol i v ponuke slovenských cestovných kancelárií a pri pobyte v ňom sme počuli aj češtinu a poľštinu. Zahraničných hostí si získava „veľa muziky za málo peňazí“. Je cenovo veľmi konkurencieschopný. Väčším problémom pre Slovákov môže byť komplikovanejšia doprava a ceny leteniek.

Rezort má veľmi veľa parkov, kanálov s leknami a fontánami. V bujnej tropickej vegetácii sú dvoj-trojposchodové apartmánové domy ale aj rustikálne vilky, all inclusive reštaurácie a bary, bazény, požičovne športových potrieb a pekná čistá pláž. Na stromoch sa okrem papagájov vyhrievajú aj leguány. Pre tých, čo nemajú radi každý deň kukuricu, fazuľu a bravčovinu resp. príliš sladené nápoje bude však asi trochu problém so stravou.

Po oddychu na pacifickej pláži ťaháme ďalej-trochu do hôr. Cieľom je staré koloniálne mesto SUCHITOTO. Pomocou vládnych a súkromných zdrojov sa z neho podarilo urobiť vkusný „cukríček“ pre zahraničných ale aj domácich turistov. Domáca klientela je ubytovaná v rekreačných penziónoch pre veteránov gerilových oddielov FMNL. Z jedným z nich sme sa stretli a celkom dobre porozprávali.

Hrdinovi odboja nie sú fanatickými zástancami vládnej politiky FMNL, sú vcelku realisti, no v konečnom dôsledku sú presvedčení, že problémy Salvadoru dokáže ľavica vyriešiť najrýchlejšie a pre väčšinu národa najuspokojivejšie.

V meste je zaujímavý kostol, radnica, rekonštruovaný historický parčík a priestory využívané na predaj umelecko-remeselných výrobkov. Ulice a uličky Suchitota sú dláždené kamennými mačacími hlavami.

Fasády domov v prízemnej radovej zástavbe sú vymaľované jasnými pastelovými farbami. Na farebných stenách nás zaujali namaľované ornamenty, kvietkové alebo so zvieracími vzormi. Pôsobí to ako ornamentové domy niekde na Moravskom Slovensku, ibaže salvadorské ornamenty zo Suchitota sú väčšie a ťahajú sa stredom po celej stene.

Úplnou kuriozitou boli pestro vymaľované keramické tabuľky, pribité na stene pri vchodoch niektorých domov. Na tabuľkách boli vymaľované dve bozkávajúce sa hrdličky a text, že „v tomto dome sa nestáva domáce násilie“. Tabuľku udeľuje radnica tým domácnostiam, v ktorých za päť a viac rokov súžitia nedošlo ku žiadnemu rodinnému konfliktu.

V Suchitote sme si dali obed v reštaurácii s výhľadom na blízke priehradné jazero vodnej elektrárne, a na vábny čistý bazén.

Pred odchodom sme ešte nazreli do remeselnej obuvníckej dielne a do prevádzky, kde zo suchej kokosovej dužiny mleli kokosovú múčku.

A potom už zase do auta a hybaj ďalej. Smer mesto SAN MIGUEL /275 tis. obyv., s okolím až takmer pol milióna obyvateľov/.

San Miguel je tretie najväčšie v Salvadore. Aj toto mesto má v okolí sopky a pekne obnovené historické budovy katedrálnej baziliky, radnice a mestského divadla. V meste sme pred náročnou ďalšou cestou /smer Nikaragua/ prespali. V hoteli sa nám vcelku dobrý dojem z mesta dosť pokazil. Izba mala okno na hlučnú ulicu. Záves z neho sme radšej ani náhodou neodhrnuli. Steny boli ošumelé a trochu plesnivé a klimatizácia sa okrem hluku k ničomu nezmohla. Ani večera, hoci sa odohrávala pri celkom čistom bazéne v hotelovom átriu, nezlepšila dojem z tohto turistického trapasu.

Na druhý deň po raňajkách sme už Salvádor opúšťali. Skôr, ako k tomu došlo sme si od šoféra vynútili ešte jeden krátky stop pri akomsi miestnom cintoríne. Cintoríny sme dlhšie spoza okien autobusu pozorovali. Boli pestrofarebné, hrali všetkými odtieňmi farebného spektra. Papierové a umelinové ale aj živé kvety boli naaranžované tak, aby z cintorína neurobili miesto piety a smútku, ale veselých nálad, radostných spomienok a pútavých príbehov, ktoré sú s nebožtíkmi spojené, alebo ich evokujú.

Aj cintorín, pri ktorom sme zastali, bol vymaľovaný, vyzdobený ako sa tu onedlho mala začať veselá ba azda aj bujará párty. No veď posúďte na tejto fotke sami:

Cintoríny sú akoby názorné a skratkovité náčrty existenciálnych konceptov, tvoriacich bazálnu súčasť národnej ideológie tohto-ktorého etnika. Zrkadlia sa v nich tiež zmeny v národnej ideológii. Na Slovensku sa napríklad z ľahkej preduchovnenej rezbárskej alebo kovotepeckej úpravy krížov na zatrávnených mohylkách vyvinul ku betónovým a dnes už masívnym, rozložitým mramorovým platniam, vyzdvihujúcim majetnosť zomrelého a trudnomyseľnosť ním prežitého života. Tu v Salvadore je to skôr vyjadrenie veselých spomienok, príhod a zážitkov, ktoré boli so životom nebožtíka spojené.

Salvador zelená preľudštená krajina, v hlbinách ktorej pulzuje horúce výbušné srdce. Ťažkými dumkami si tu ľudia nekomplikujú aj bez toho náročný život. Orientujú sa na aktivitu, ktorá im aspoň na istý úsek života prináša príjemno, krásno a pozitívnu silu medziľudských vzťahov. Intervaly šťastia tu napriek všetkým výdobytkom civilizácie určuje príroda: sopky, zemetrasenia a cyklóny. Salvadorčania sú umelci vo využívaní týchto intervalov na plodnú prácu, zábavu a lásku. Držíme im palce, -nech im pánboh tie šťastné intervaly života čo najviac predĺži.

/Autorom foto je autor textu/.

Duely kandidátov, aj keď manipulované RTVS, na výhre Pellegriniho nič nezmenia. Harabin však ÁNO.

28.03.2024

Darmo sa kdejaká Lacová bude snažiť, aby skákaním do reči, prerušovaním Pellegriniho, či poskytovaním dvoj-trojminútových monológov a pritakávaním Korčokovi niečo zmenila. Nezmení. Prezidentský súboj v druhom finálnom kole vyhrá Peter Pellegrini. – Iba ak by… Pellegrini bol podľa mňa v dnešnom súboji finalistov oveľa vecnejší, pro-sociálnejší, [...]

Ako to teda vlastne chcete, pani Miriam Lexmanová ?

27.03.2024

Pani Miriam Lexmanová, europoslankyňa za KDH včera vyjadrila veľkú nespokojnosť s tempom rozvoja infraštruktúry spájajúcej centrá ekonomického rozvoja so slovenským vidiekom. Pani Lexmanová svoje vyjadrenie okorenila starým fórom o tom, že my Slováci sme pri výstavbe ciest, mostov a pod. takí pomalí a neschopní, – že kým my ešte len klepkáme na základný kameň, [...]

Čaro nechceného na včerajšej TB Šutaja-Eštoka

26.03.2024

Včera mal TB k aktuálnej bezpečnostnej situácii /po masakre v Crocuse/ slovenský minister vnútra Šutaj-Eštok. V súvislosti s najväčšími kresťanskými sviatkami – Veľkou nocou oznámil, že polícia prijme zvýšené opatrenia, zamerané na prevenciu terorizmu na veľkých náboženských zhromaždeniach. TB narušila jedna pani z televízie Markíza, ktorá zabudla, že je [...]

Poľsko, NATO

Odborníci: Jednostranným vyslaním vojakov sa nestane celé NATO účastníkom vojny

29.03.2024 10:25

Na zatiaľ nepublikovanú správu nemeckých odborníkov sa odvoláva agentúra DPA.

20. rokov od vstupu Slovenska do NATO, prezidentka Zuzana Čaputová, Marián Kurilla

Garancia bezpečnosti či strata suverenity? Slovensko chráni povestný „bezpečnostný dáždnik“ z NATO už dvadsať rokov

29.03.2024 09:30

NATO presadzuje predovšetkým mierové riešenie sporov. Ak však diplomatické úsilie zlyhá, disponuje vojenskými silami pre zabezpečovanie krízového manažmentu.

Maryland most

Maryland dostane od vlády po zrútení mosta 60 miliónov dolárov

29.03.2024 08:37

Dvoch robotníkov sa podarilo zachrániť, u ďalších šiestich už úrady potvrdili úmrtie.

Fabrika Kia - Teplička nad Váhom

Vláda chce zaplátať migrantmi zo Strednej Ázie dieru na trhu práce. Ako útok v Moskve zmení tento zámer?

29.03.2024 08:00

Po tom, čo skupina teroristov pôvodom z Tadžikistanu zabila v Moskve 139 ľudí, sa slovenské zložky rozhodli posilniť bezpečnostné opatrenia

Štatistiky blogu

Počet článkov: 743
Celková čítanosť: 2763123x
Priemerná čítanosť článkov: 3719x

Autor blogu

Kategórie