zemegula

Príbuzný, ktorý písal blogy na základe cestopisov nášho nebohého strýka sa ponúkol, že mi prepustí blog, ktorým sprístupnil verejnosti strýkove zážitky zo sveta. Občas som ich na rodinných stretnutiach počúval, občas aj čítal. Bratranec ich teraz pripravuje na knižné publikovanie. Na jeho ponuku som si povedal -dobre, skúsim to. Rád píšem a rád si všímam svet okolo seba a rád by som sa s inými podelil aj o postrehy a myšlienky, ktoré mi v tejto súvislosti prichodia na um. Najmä dnes, v ťažkej dobe, plnej politických erupcií, zápletiek, zákazov a tabu, keď je dobré a pravdivé slovo vzácne ako šafran.

Toto je prvý blog dalo by sa povedať nového dediča. Resp. dedičovho dediča. Obsahovo by som sa chcel pohybovať v oblastiach, kde sa pohybovali resp. pohybujú blogeri ako malinova, gabo, viva, ferro, cyril, winnettou, paje, gumurin, vajansky, peter, nezabudka, istvanova, eduard, oliver, rikaerika, vorobelova, cudzinec, durila, pskakal, jahn, dorčak, devana, cudzis, jankratky, stan021, peter 4, cudzinec, karol… a pod. Chvalabohu, múdrych ľudí je medzi blogermi Pravdy mnoho. Keď aj zloba jedného-dvoch zotne, ďalší sa objavia. Rád ich čítam, hoci niektorí z nich už nie sú dostupní a iní sa v súčasnej situácii sami vzdali publikovania. Verím, že to, čo napíšem, nebude ani urážlivé, ani nepravdivé a a ani nudné. Napokon, rozhodne o tom čitateľ.

Verím, že len a len čitateľ. A nie niekto iný.