zemegula

Som ďaleko od Slovenska, ale zlá zvesť ma našla aj tisíce kilometrov od mojej vlasti. Včera či predvčerom tlupa platených škodcov prírody, ktorí o etológii medveďa nemá ani poňatie, chrapúnskym spôsobom zavraždila tri a pol ročnú medvedicu, ktorá tohto roku prvýkrát priniesla na svet dve medvieďatká.

Nevzdelanci z tzv. zásahovéhp tímu vykonali brutálnu vraždu a nechali na pospas sotva polročné medvieďatá a tým ich odsúdili na smrť hladom. Banda opilcov-tzv. chatárov z krčmy pri Kokavskom moste, chamtiví majitelia penziónov na Hrdove, neokrôchaní poloanalafabeti z chát, ktoré sa vďaka ktovieakej motivácii starostu Pribyliny Kohúta rozmnožujú v ochrannom pásme TANAPu ako huby po daždi a alibistickí ľudia zo Štátnej ochrany prírody D.Karaskom počnúc a referentom v LM končiac majú na rukách krv troch nevinných zvierat. Zvierat, ktoré sa previnili tým, že sa zdržiavali vo svojom rodnom lese, v jedinom domove ktorý majú. Previnili sa tým, že v noci po ožratých primitívoch, potom čo od revu zachrípli a odvliekli sa do chát, prišli okolo ohniska pozbierať odpad, ktorý po nich odstal. Previnili sa tým, že sa narodili v divočine, ktorú sa zlí chamtiví ľudia rozhodli zničiť, vybetónovať a zmeniť na zdroj ziskov z ubytovania kadejakej výletníckej čvargy.

Medvedica, ktorú vražedné negramotné komando zlikvidovalo, nikdy nikoho nenapadla. Vraj poškodzovala „majetok“ – áno odvliekla ďalej tácky s polozjedenými klobáskami, ktoré okolo ohniska nechali v noci hodujúci opilci. Alebo zhodila na zem krmidlo so slnečniciou pre vtáky. „Obrovské škody“ napáchala…. V porovnaní s holorubmi, aké s požehnaním Okresného úradu životného prostredia v Liptovskom Mikuláši /na čele s býv.šéfkou Popelářovou/ vykonali v prospech barbarských developerov na Hrdove pri Belej neandertálski miestni pilčíci /dali dolu takmer 100 asi 60-70 ročných smrekov / sú tieto medvedie škody fakt „obrovské“. Medveď tu a tam vyhrabal na chatovom pozemku korienok. Táto škoda je tiež asi v porovnaní s tou, ktorú urobili developeri vyrýpaním cesty a zhotovením ilegálnej hradskej k penziónu v tratranskom lese,- „obrovská“.

Nie som liberálny slniečkársky ochranár z Bratislavy. Filozofia Grétky Thunbergovej sa mi bridí. Som človek, narodený a vychovaný na lazoch v objatí stredoslovenských hôr. S medveďmi sa stretávam vyše pol storočia. V úzkom kontakte s liptovskými medveďmi žijem vyše 30 rokov. Aj medvede v Liptovskej Kokave a v Pribyline poznám prakticky všetky. Poznal som aj zavraždenú medvedicu a jej mladé. Keď sme sa stretli, pekne som sa im prihovoril a každý išiel svojou stranou. Medvedica bola v porovnaní s nebezpečenstvom, predstavovaným zlými ľuďmi z miestnych dedín, v porovnaní so zadubenými chatármi a hosťami chát, ktorí si do Tatier prišli užívať techno music, rachot na svojich harlejkách, ohňostroje a klimatizáciu v penziónoch, skutočne nepatrnou hrozbou.

Chamraď z rodu homo sapiens však mala a má iný názor. Táto chamrad je na Slovensku početná a ďalej sa množí. Rapídne okolo seba betónuje, kachličkuje, elektrifikuje, šíri sa ako metastáza po kedysi nádhernej tatranskej prírode. Túto svoloč medvede a ostatná tatranská príroda nezastavia. Ani môj blog ju nezastaví. Ju zastaví iba ona sama. Keď všetko pekné svojimi nenažratými papuľami skonzumuje, začne žrať samu seba. Vo veľkej vojne. vo veľkej epidémii, v inej podobe veľkej žranice.

Želám tejto čvarge, želám všetkým, čo sa udaniami, žalobami, úradnými rozhodnutiami a vražedným konaním podieľali na smrti liptovskej medvedice z Hrdovam- aby boli prvými obeťami tejto veľkej žranice, ktorú aj oni sami na seba privolali. Želám im, aby ich zlikvidoval nejaký nebeský zásahový tím na reguláciu tvora homo sapiens. Želám im, aby im príroda vrátila to, čo si od nej „požičali“.

Chrapúni na Liptove zavraždili neškodnú medvedicu. A odsúdili na smrť jej dve polročné medvieďatká. Chrap´úňom želám všetko najhoršie. Medvedici pokojný pohyb po nekonečných nebeských lesoch, plných malín, čučoriedok a mladej ďatelinky.

Česť pamiatke liptovskej medvedici a celej kedysi tak krásnej slovenskej prírode ! A od teba milostivý Bože si vyprosujem, aby si každému nadelil, čo mu po zásluhe patrí. Každému po zásluhe !