zemegula

Aby chrapúň mal kde realizovať svoj deviantný chatársky sen, musí najprv zohnať pozemok. Málokedy má svoj. To by stálo tisíce a on štvorkár-päťkár na to nemá. Preto sa snaží vydrankať nejaký od miestneho urbáru, od obce, od pozostalých po nejakom majiteľovi, prípadne podvodom kúpiť pozemok za úradný odhad od Slovenského pozemkového fondu. To sa charpúňovi podarí ale iba vtedy, keď napr. jeho manželka robí na okresnom katastrálnom úrade. Dajme tomu v L.M.. Alebo na inom úrade, užitočnom pre tých, čo o pozemkoch rozhodujú.

Dôležité je tiež mať priaznivo motivovaného a navyše prírodu neľúbiaceho starostu. Napríklad v obci P. Takýto starosta vybaví úpravu územného plánu, dá potrebné stavebné povolenie /veď sme „múdro“ stavebné úrady delimitovali do rúk miestnej chamtivej mini-oligarchie/. A keď to aj nevybaví, prižmuruje oči, pokiaľ chata nestojí a keď je už hotová,- dá stavebnému delikventovi pokutu pár desiatok eur a čierna stavba je spätne zlegalizovaná. – Ide predsa o miestneho rodáka, kamaráta, niekoho, to vie na mňa veľa vecí a pod. Ale ak by išlo napríklad o Bratislavčana či Košičana, potom beda mu-ak by si chcel urobiť pri chate podstienku širšiu čo len o 10 cm, pokuta v stovkách či tisícoch eur ho neminie.

Chrapúň využíva fakt, že lesné porasty s 40-8O ročnými smrekmi sú v katastri vedené ako lúky, či pasienky /tu sa za čias derešovania a Márie Terézie chovali ovce/. Staré stromy fikne dolu. Pre istotu sa zmýli v hranici pozemku a fikne dolu aj stromy na susedných pozemkoch . Ke´d to polícia a prokuratúra začne vyšetrovať, povie, že on dal dolu iba stromy zo svojho „pasienku“. A vraj ktosi neznámy využil jeho legálny výrub /OŽP bol totiž motivovaný a stromy mu povolil dať dolu/ využil – a stromy ilegálne vyťal a ukradol.

Pozemok už je. Teraz treba kameń a piesok. Aha,-veď ten je priamo v lese – v potoku ! Treba aj drevo na krov – aha, ve´d v lese je dosť pekných rovných stromov ! Treba štrk na vybudovanie príjazdovej hradskej krížom cez les a lúky až k jeho chate – aha, pri hlavnej ceste je dosť posypového materiálu na zimu-kamaráti za fľašku zoberú a cestu vysypú … Treba vodu ? Vyhĺbime studňu v pramenisku horského potoka. Alebo zahradíme či odrazíme celý prameň aj s potokom !

Chata stojí. Pokuta za legalizáciu čiernej stavby je zaplatená. Teraz treba odstrániť stavebný odpad. Buldozér ho zahrabe do najbližšieho jarku. Okolie, kde predtým rástli svrčinky, čučoriedky, brusnice, vres, papradie, krasovlasy, zvončeky, prilbice, náprstky, margarétky treba „skultivovať“ podľa chrapúňových predstáv. A tak pôvodný lesný porast vytrhá a miesto neho nasadí napr. v TANAPE/NAPANTE tuje ako vo vilovej štvrti v meste. Dá k nim zopár z riečky ukradnutých ozdobných balvanov, prípadne privezie travertínové skaly z Bešeňovej samozrejme zadarmo/. Prisype k tomu molč z Mercury Marketu a parčík a la chrapúň je národnom parku je hotový.

Z Mercury Marketu dovlečie konfekčnú detskú plastovú šmýkačku a vybetónuje obrovské ohnisko. Pristaví ozrutný altánok a cestu od chaty k altánku a ohnisku vydláždi. Do chaty kúpi satelit, veľký televízor, americkú chladničku, umývačku riadu a pod. modernizmy.

Chata teraz spĺňa chrapúňove predstavy o luxuse. Už len volať kamarátov. Organizovať žranice, pitky, techno-koncerty či kandráčovky aspoň pred ľudí s 10 autami. Alebo intím party s frajerkami. A keď sa to zunuje – dá si chrapúň inzerát na internet a ponúkne ubytovanie vo svojom horskom apartmáne. A začne zarábať. Samozrejme nezdanene ! A keď sa v okolí objaví divá zver-medve´d, líška či diviak, spíše s podobnými chrapúňmi petíciu na ich odstrel. Veď les je tu pre ľudí. Pre ľudí ako on – a nie pre nejakú divú zver !

Za rok-dva vznikne – za starostovania pána K. a ministrovania pána B. na kedysi peknej lúke a v kedysi nenarušenom lese za pomoci pár tuctov chrapúňov osada CHRAPÚŇKOVO.

Pokračovanie nabudúce !

Autorom fotiek je autor textu