Prší a tak je najlepšie zostať v drevenici a robiť niečo pri teplom šporhelte. Je čas konečne sa pustiť do nie príliš pútavej ale nutnej práce. Do lúskania lieskových orieškov z minulej jesene. Tie tohtoročné ešte musia počkať. Treba ich samozrejme trocha vysušiť.
Na lúskanie orieškov som sa pokúsil použil štyri luskáčiky, kúpené po všelijakých predajniach alebo darované návštevami. Ani jeden luskáčik nebol to pravé. Princíp ich používania bol síce riadne vymakaný, ale robota s nimi bola zdĺhavá a prplavá. Rozmýšľal som nad niečím, čo mi stále vírilo v mysli a ktovie prečo vracalo ma do detstva.
Konečne som na to prišiel. Do drevenice som si predsa dovliekol aj starý dubový stôl po starom apovi / starý apka,-to nie je iphonová stará apka z čias drevených mobilov môjho starého otca…/. A ten stôl mal a má čosi, čo je vo svojej jednoduchosti geniálne. Starký do pevnej dubovej dosky stola urobil malú a dostatočne hlbokú jamku. Svojimi rozmermi tak akurát na priemerne veľký lieskovec. Pamätám sa, ako sme o takomto nevľúdnom čase pri okne klepáčom rozlúskali aj celý hátižák lieskovcov, čo starý otec priniesol z Chotára. Hovorím v množnom čísle, lebo aj vtedy to bola pre jedného práca asi tak na hodinu. A potom ho musel niekto iný vystriedať.
Úder klepáčom po lieskovci v jamke musel byť akurátny,-ani silný-aby sa lieskovec nerozmrvil, -no ani slabý, lebo to potom bolo treba udrieť po škrupine aj viackrát.
Všimnite si priatelia, či aj vaše stoly na chatách a na chalupách nemajú pri stolovej nohe zvláštnu malú jamku. Ak áno, -máte spomienku na staré časy. Máte starodávny stroj na pucovanie lieskovcov. Ak máte nevylúskané lieskovce, skúste ich vyčistiť na tomto „stoji“. Ak lieskovce nemáte, tak tu jamku aspoň pohladte prstom. Tá jamka už čosi zažila. To vaše poláskanie si zaslúži.
Celá debata | RSS tejto debaty