zemegula

Za stredoškolských čias som bol vlažným fanúšikom trnavského Spartaka. Vtedy sa hral v Trnave technický elegantný futbal. Trnavčania ním dosahovali úspechy aj v zahraničí. Potom ale zázračnú generácia okolo Adamca a Kunu odišla do dôchodku a to, čo po nej prišlo, bola riadna „dzedzina“. Pohárové futbalové finále ukázalo, že to platí dodnes. Nevyberavé zákroky na hranici regulérnosti i za ňou-pri vhodnom rozhodcovi účelovo posvätili prostriedky. Drsná Trnava dnes vyhrala pohár. Gratulujem.

Ale nie o tom som chcel. Chcel som pár slov o tom, ako som bol šokovaný, keď som uvidel takmer vypredaný trnavský štadión, plný revu a bezuzdného fanatizmu. Čosi neporovnateľné s riedko obsadenými tribúnami a mdlým obecenstvom pri medzinárodných zápasoch Slovenska, ktoré sa dosť často hrávajú v Trnave. Akú takú náladu pri reprezentačných zápasoch robia iba fanúšikovia, ktorí prišli do Trnavy z iných častí Slovenska.

Je to vôbec ten istý štadión a je v tom istom meste ? Je to tá istá Trnava, keď sa v nej hrá klubový zápas Spartaka a keď sa tam hrá zápas slovenské reprezentačné družstvo ? Trnava nie je veľmi športové mesto – ani hokej, ani basketbal, ani volejbal, už ani hádzaná…-zostáva iba ten futbal-aj to najmä ak ide o zápasy proti Slovanu z hlavného mesta Slovenska. Inak nič, čo by stálo za zmienku.

Trnava je mesto, kde ani v komunálnych, ani v krajských či v parlamentných voľbách ľavicové a národniarske strany nevyhrávajú. Tak ako pri fandení slovenskej reprezentácii tak aj pri voľbe proslovenských strán je Trnava mdlé, čudné mesto. Na funkciách sú tu progresívci a hipsteri v kombinácii s čiernokabátnikmi, bigotnými cirkevníkmi.

Suma sumarum, – je Trnava ešte na Slovensku ?